Projekt Odpíšeme ti je výsledkom iniciatívy Nadácie Markíza, ktorá sa v boji proti šikanovaniu a v prevencii šikanovania spojila s odborníkmi. Spoločne pripravili projekt, ktorého cieľom je podať pomocnú ruku obetiam šikanovania aj priniesť osvetu o probléme šikanovania medzi deti, učiteľov a rodičov.

Web www.odpisemeti.sk ponúka možnosť urobiť dôležitý prvý krok u dieťaťa, ale aj dospelého človeka, ktorý ho chce nasmerovať. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty – na bezplatnom telefónnom čísle 116 111, ale aj cez čet.

Jana Kirschnera Separ chcú skladbou Povedz to nahlas pomôcť šikanovaným deťom.
Zdroj: TV Markíza

Pre projekt Odpíšeme ti ste dali dokopy pesničku Povedz to nahlas, v ktorej spievate o šikanovaní aj o tom, že keď človeka niečo trápi, nemal by to schovávať v sebe...

Jana: Keď som dostala ponuku zložiť túto pesničku, dlho som rozmýšľala, ako na to. Aby neskončila ako nejaké moralizovanie, pretože to nikto nemá rád. Chcela som, aby mala odkaz. Mantru, ktorú si všetci zapamätajú. Že keď si to niekto, kto má takýto problém, vypočuje, bude vedieť, čo ďalej. No a Separ robí veci, ktorými takéto mantry posúva medzi ľudí. Tak som mu zavolala, že tú pesničku urobíme spolu. A je na svete.

Separ: V rape je veľmi tenká hranica, aby pesničky nevyzneli ako mudrovanie alebo nepôsobili trápne. Ak skĺznu do podobného módu, má to na ľudí opačný efekt a povedia si – komu tu hrabe? Ale myslím, že naša pesnička sa podarila.Má odkaz. Odvaha je cesta, strach je len parazit. Ak ťa niečo trápi, ak ti niekto ubližuje, povedz to. Nahlas.

Viem, že aj osobne ste obaja mali skúsenosti so šikanovaním, tak rozprávajte...

Separ: Ja som bol na strednej celkom pekný grázel a mal som spolužiaka, s ktorým sme si nesadli. Robil som mu zle a dostalo sa to do štádia, že za mnou do školy prišli policajti. Pamätám si, že sa ma pýtali, z akého som gangu, lebo som nosil šatku na hlave. Ale potom som sa trochu uvedomil. Hlavne som mal kamoša, ktorý mal podobné problémy v škole, nosil si ich domov, nemohol pre ne spávať a vtedy mi docvaklo, aký som bol debil. Dnes sa na šikanovanie dívam inak, dokonca o ňom rapujem. Najväčší gól bol, že režisér vymyslel nakrúcanie klipu na strednej škole a náhodou vybral presne tú, kde som kedysi študoval. Zistil som to až tesne pred nakrúcaním.

Jana: To nevymyslíš, to je karma.

Separ: Presne, kruh sa uzavrel.

Jana: Ja som na škole nič podobné nezažila. Mala som kopu záujmov, chodila som na krúžky, ako dieťa som bola tanečnica a mala som okolo seba super kamarátov, s ktorými sme občas tú školu aj flákali. Ale vždy mi vadilo, keď si spolužiaci z dobrých rodín uťahovali z tých, ktorí nemali také možnosti. Vo mne to vyvolalo opačnú reakciu. Vždy som im chcela skôr pomáhať. Pomôcť im alebo ich chrániť.

Ale ty si mala skúsenosť s hejtovaním v online priestore, kde nechutné komentáre dokážu človeku ublížiť tiež...

Jana: Áno, keď som pred pár rokmi porotcovala v šou The Voice, presvedčili ma, aby som si založila profil na Insta­grame. Dovtedy som žila mimo sociálnych sietí, pretože som nastavená na úplne iný svet a nejaká online bublina ma netrápila. Vstúpila som do nej ako úplný amatér, bez akýchkoľvek skúseností, a zrazu mi nejaká baba začala strašne nadávať. A spustila sa úplná prietrž nadávok. Na to sa ešte namotali médiá a mňa to totálne zobralo. Som mamou dvoch detí, mám za sebou úspešnú kariéru a nedokázala som pochopiť, prečo mi niekto píše také veci. A tak som na tie správy začala reagovať.

Separ: To si urobila to najhoršie, čo si urobiť mohla, haha.

Jana: Lenže vtedy som to netušila. Mala som tam len veľmi malú základňu fanúšikov, takže sa ma nemal kto zastať. A skončilo sa to tak, že som sa hanbila vyjsť na ulicu. Mala som pocit, že o mne všetci vedia všetko. Dnešné médiá často preberajú reakcie ľudí na sociálnych sieťach, vyrábajú z toho ďalšie senzácie. Keby moje deti vtedy chodili do slovenskej školy, asi by som to nezvládla. Bol to obrovský tlak. Len v Česku vyšlo o mojom prehadzovaní vlasov päťdesiat článkov. Preto si neviem predstaviť, čo šikana alebo kyberšikana musí urobiť so psychikou dieťaťa alebo tínedžera, keď aj mňa to úplne zomlelo. A to som už bola dospelá žena.