„Môj život bez detí nemá zmysel,“ plakala v telefóne učiteľka Laura, keď jej vo veku 28 rokov diagnostifikovali poruchu štítnej žľazy a predpísali lieky, ktoré komplikujú schopnosť počať. Skvelý darček k ročnému výročiu svadby. „Už ako dievčatko som na otázku, čím chcem byť odpovedala, že mamička. Vlastne aj výber povolania som prispôsobila svojej budúcnosti matky. Popoludnia doma, týždne a týždne prázdnin.“ Diagnóza preto Lauru odrovnala. Kým ju krátko pred tridsiatimi narodeninami neprekvapil pozitívny tehotenský test. Lekári dali napriek rizikám jej tehotenstvu zelenú. Šťastná Laura vo ešte vo ôsmom mesiaci chodila na jógu a svojím žiačikom pyšne oznamovala, že odchádza na materskú. Na neurčito. „Asi som cvok, ale vychutnala som si ešte aj pôrodné bolesti a usmievala sa pri nich, ako slniečko na hnoji.“

Materstvo nie je povinnosť, ale osobná voľba. Aj tak niekedy skončí sklamaním.
Materstvo nie je povinnosť, ale osobná voľba. Aj tak niekedy skončí sklamaním.
Zdroj: Shutterstock

Nad moje sily...

Po mesiaci však začínala mať Laura materstva plné zuby. Nie preto, že by bola vrtošivá. „Syn trpel kolikami, refluxom, zle sal, nebriberal. A hlavne nespal. Dostala som zápal prsníkov. Snažila som sa, odsávala mlieko, prikladali si ho k prsníku aj v horúčkach. Najhorší bol ten večný príšerný nárek. Syn nebol schopný zaspať inak, ako na rukách. Striedavo sme ho s mužom pestovali celú noc. Manžel chodil na siedmu ráno do práce. Boli sme obidvaja ako zombie. Naša existencia sa obmedzila na boj o každú minútu spánku. Ak som na chvíľu vypadla v bytu, pri návrate ma prepadala panika, či už vo vestibule bytovky budem počuť rev nášho dieťaťa. Rovnako manžela.“„Fyzická a psychickú únava sú zaručeným spúšťacím mechanizmom zúfalstva,“ vysvetľuje psychiatrička MUDr. Liliana Bárciová. „Samotný fakt, že sa matka dostatočne nevyspí, môže vyvolať stavy úzkosti a môže vyústiť aj do popôrodnej depresie.“