A nie je to len jeho polohou – príjemnými bratislavskými Palisádami, ktoré sú takmer pre každého obyvateľa hlavného mesta métou číslo jeden, alebo výborným bylinkovým čajom, ktorý Romi varí. Hoci jej byt je len dvojizbový, interiérová dizajnérka Romana dokázala využiť každú možnosť, aby bol nielen útulný, ale aj funkčný a praktický. A už teraz musíme priznať, že sme si z neho odniesli toľko inšpirácií, že nám vystačia aj do konca budúceho roka. Romi sa pritom k svojej profesii dostala až pred tridsiatkou.
Ako malá síce ustavične prestavovala nábytok doma u rodičov, ale napokon sa rozhodla študovať niečo celkom iné – právo. Po promócii pracovala v advokátskej kancelárii, spravila si doktorát aj koncipientúru, no miesto na zákonníky sa vrhla na dizajn. „Už popri štúdiu som sa venovala všetkému možnému, len nie právu. Pracovala som v časopise, riešila lifestyle aj módu, založila občianske združenie Pes v núdzi. Ale priznávam, že dizajn ma úplne dostal. Chcela som ísť za tým, čo ma skutočne ťahalo.“ Romana tvrdí, že najdôležitejšie je v konkurencii pracovať s pokorou a nadšením a pri zariaďovaní nenasledovať slepo trendy, ale nechať sa viesť intuíciou.
„Ak máte cit, určitý rukopis, idete naplno a ulahodíte ľuďom tak, že nechcú odchádzať z vašich miestností, je to dobré znamenie. Ja som mala šťastie, že môj prvý, dnes už dlhoročný klient mi od začiatku veril a posmelil ma. Frázu „to sa nedá“ vo svojom slovníku nemám, hoci raz som povedala inému klientovi nie, keď som mala pocit, že nie je medzi nami chémia a že sa do jeho štýlu jednoducho netrafím.“
Dizajnérkiným know-how je však poskytovanie full servisu, teda všetkého od výberu doplnkov a nábytku až po vybavenie klientovej svadobnej cesty vo vysnívanej exotike, zostavenie najlepších reštaurácií na biznis stretnutie alebo vymýšľanie originálnych darčekov pre manželku. A nekonečné plánovanie, sedenie nad rozpočtami a hory papierovania. „Pre mňa je každý projekt výzva – či zariadenie niekoľkomiliónovej vily, mestského loftu, alebo jedinej miestnosti.“
Veci s príbehom
Každý kus nábytku, doplnku či fotky má v Romaninom byte svoj príbeh. Napríklad betónová stena v chodbe, ktorú pre Romi vytvoril študent. Stolička z ekokože, ktorá bola nepredajný prototyp a Romi v showroome uprosila majiteľa, aby jej ju predal za 200 eur. Dnes sa predáva za vyše 400. Zodraté baletné piškóty z detstva, umiestnené v knižnici. Kresba od sestry v bielom rámiku. Obraz s vlkom od autora Adama Šakového. Alebo vysnívaná posteľ, na ktorú čakala rok.
„Srdcovka je svietidlo od Inga Maurera. Naozaj som po ňom túžila dlho a radšej som prvý rok žila len na matraci, ale Ingo už v obývačke visel. Robí mi radosť každý deň a neustále sa mení tým, že najbližší ľudia mi ho dotvárajú kresbičkami alebo textom. Jeho súčasťou totiž sú aj prázdne papieriky.“
Nás v EMME však asi najviac fascinoval Romanin šatník. Kým kedysi sa Romi topila v množstve oblečenia, doplnkov a topánok, dnes je jej zbierka poriadne okresaná. A celú ju vidieť. „Priznávam, že som bola a stále som márnivá. Nakupovanie oblečenia nás ženy veľmi láka. Roky som sa pohybovala v módnej oblasti, ale, paradoxne, dnes mám najmenej vecí za celý život. Možno to bude vekom a preto, že naozaj už viem, v čom sa cítim dobre a čo mi pristane. Oblečenie už nezbieram, naopak, robím pravidelné triedenie a vždy mám pocit, že si tak trochu upracem aj v sebe, zároveň poteším darovaním vecí kamarátky okolo. No a keďže som pedant a potrpím si na poriadok, prepojila som šatník s priestorom spálne. Škoda mať nudné veľké skriňové steny, keď zmenou oblečenia vytvárate stále nový koncept, nie?“
Zabudnite na sošky
Podľa Romany je tajomstvom dobrého bývania investícia do základu, teda do podláh, dverí, okien, stien a obkladov, ale aj do svietidiel a vypínačov. Sama vo svojom byte zrepasovala pôvodnú podlahu, okná a rádiatory. „Veľmi rada však kombinujem staré s novým, čím vznikne eklektická harmónia. Medzi moje obľúbené materiály patrí kameň, drevo a betón. Páči sa mi severský dizajn, rada sa tiež obklopujem grafikami, autorskými obrazmi a umeleckými predmetmi, ktoré mi dodávajú pozitívnu energiu.“
Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorým trhá srdce vyhodiť rozmanité drobnôstky z bytu, pretože vám ich niekto podaroval alebo ste si ich sama nazhromaždili za roky nakupovania, možno je najvyšší čas na zmenu. A na očistenie priestoru od desiatok lapačov prachu. „Veci bez významu váš byt naozaj neskrášlia. Dekor je pre mňa umenie, ktoré nemusí plniť žiadnu funkciu, len dobre vyzerať, a to je super. Ale asi nikdy nestrávim zbytočnosti, ktoré zapratávajú priestor, nie sú ničím výnimočné a je to len nejaká masová výroba typu sadrová soška. Naozaj si treba radšej zarámovať kresby detí alebo vytvoriť niečo jedinečné, ako sa zaradiť medzi stádo bez ducha.“
