Tina, Alan, keďže spolu robíme tento dvojrozhovor a máte už na konte aj niekoľko spoluprác, logicky sa natíska otázka, ako ste sa vy dvaja vlastne zoznámili.
T: Alana som prvýkrát zaregistrovala na Instagrame, keď mu koncom leta 2019 vyšla skladba Vypínam. Explodovala mi z nej vtedy hlava a hneď som ju považovala za jednu z mimoriadne zásadných pesničiek na slovenskej hudobnej scéne. Povedala som si, že toto je jeden veľký čávo a že ho určite niekedy stretnem. Aj som ho stretla na parkovisku pred štúdiom rapera ADissa a hneď som za ním vybehla so slovami: „Ahoj, ja som Tina a potrebujem, aby si so mnou robil!“ V podstate som mu to oznámila ako hotovú vec. Nebola to otázka ani prosba, bol to oznam. Krátko nato sme sa začali stretávať v štúdiu, chytať spoločný vibe a tam, v podstate na kolene za jeden večer, vznikla skladba Bejby Blue.
A: Keď sa niečo také prihodí začínajúcemu hudobníkovi, je to veľmi príjemná vec. Bol to priam šok. Pamätám si, že som pribehol za ADissom, či vôbec vie, že má na parkovisku Tinu. (Smiech.) Chvíľu mi trvalo, kým som to spracoval. V skladbe Bejby Blue som pritom pôvodne vôbec nemal byť, mala to byť pesnička iba pre ňu. Ale tým, že sme tvorili spolu a nahrával som nejaké hudobné linky, tak sa Tina rozhodla, že tam musím byť a bezo mňa to nevydá.
Alana som prvýkrát zaregistrovala na Instagrame, keď mu koncom leta 2019 vyšla skladba Vypínam. Explodovala mi z nej vtedy hlava a hneď som ju považovala za jednu z mimoriadne zásadných pesničiek na slovenskej hudobnej scéne.
Mal si Tininu hudbu napočúvanú? Predsa len, bol si ešte dieťa, keď ona už žiarila na hudobnej scéne.
A: Tina je jednou z tých umelkýň, ktoré sa nedá mať na Slovensku nenapočúvanú. Je to mama tunajšej scény. Kráľovná! Aj ja som ju, samozrejme, evidoval. Raz som ju dokonca videl naživo vystupovať a úplne mám vyrytý v pamäti ten moment. Bola celá v žltom, dokonale zladené šaty, okuliare... Už vtedy som si hovoril, že je veľká osobnosť. Vtedy som sa ešte len začínal venovať hudbe, čo znamená, že sme si s kamarátom písali nejaké texty, robili amatérske nahrávky a vymieňali sme si to na prestávkach v škole.
Tina, na spoluprácu si Alana oslovila ty, ale stáva sa to aj naopak – chodievajú často mladí interpreti za tebou s tým, či s nimi nahráš dueto? Deje sa to?
T: Ja som na spoluprácu niekoho oslovila za celý svoj život možno dva-trikrát. Neoslovujem ľudí. A už vôbec nie niekoho cudzieho. Alan bol obrovská výnimka a zázrak. A keď niekto osloví mňa, tak to nie je, že odmietam, ale vždy uvediem ľudí do obrazu a dopredu im radšej poviem: „Nerob si to. Nerob so mnou. Nevyrábaj si tento problém, lebo budeš dlho čakať, budeš frustrovaný a prichádzaš tak o svoj čas a o nervy.“ My muzikanti žijeme paralelné vesmíry a tam platia iné zákony. U mňa čas plynie inak a ja im úctu prejavím tým, že im to nahlásim vopred, aby vedeli, že je to ťažké a na konci možno z toho ani nič nebude.
A: Ale keď sa to podarí, tak to potom stojí za všetku tú lásku, čo prichádza v balíku spolu s Tinou.
T: S Alanom to malo úplne iný základ. My sme začali tvoriť pesničky pre mňa, ale vyšla z toho napokon spoločná.
Váš vzťah dnes už nie je len pracovný, ale aj kamarátsky, však?
T: Jasné, Alana vnímam ako kamoša. Občas si zavoláme cez FaceTime alebo chodievam k nemu domov, kde spoločne napríklad grilujeme, lebo mám veľmi rada aj jeho mamku a už sa cítim tak trochu ako súčasť ich rodiny. Alan je veľmi múdry človek a takých ľudí mám rada, lebo každý múdry človek ťa obohatí. A mňa Alan dosť obohatil a ani o tom možno nevie. Myšlienky z neho plynú tak prirodzene a neraz mi zaznie jeho hlas, ktorý mi pripomenie, ako som s jeho názorom stotožnená a aký mi dáva v danej situácii význam. Na to, že je medzi nami veľký vekový rozdiel, je mentálne veľmi ďaleko a má veľkú budúcnosť, lebo je nositeľ odkazu. A takých interpretov nie je veľa.
CELÝ ROZHOVOR S ALANOM A TINOU NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ MAGAZÍNU EMMA.
