Éterická blondínka z Medzilaboriec odmala vedela, že bude módna návrhárka. Ale to, že bude tvoriť šaty na najkrajší deň každej ženy, vtedy ešte netušila. Všetko prišlo postupne a, ako vraví, zaúradoval osud. Nielen čo sa profesie, ale aj súkromia týka. „Na škole som sa učila po nemecky, mohla som teda skončiť hocikde inde alebo ísť za svojou sestrou, ktorá žije v Nemecku. Nejako ma to však ťahalo do Anglicka. Odmala sa venujem šitiu, keďže mamka aj babka boli krajčírky. Stále som chytala do rúk ihlu, nič iné som nechcela robiť,“ hovorí Galina o tom, ako šitie pre bábiky vyústilo do štúdia módneho návrhárstva. Škola jej však veľa nedala. „Bez toho, aby som niekoho urážala, povedzme si, že tam sa človek toho veľa nenaučí. Škola vám dá základy, ale vieme, že život zas skúsenosti.“

FOTO zásnub Galiny nájdete TU.

Vyrazili ju


„Odmalička som si hovorila, že budem návrhárka a stále som šila, zdokonaľovala sa.“ V tom čase už pracovala v módnej brandži, v luxusných butikoch na londýnskej Bond Street. „Vedela som, že jedného dňa to príde – budem si môcť otvoriť salón a mať vlastný biznis. Zatiaľ som šila pre seba a asi to boli pekné veci, pretože stále mi ich kradli,“ smeje sa cieľavedomá Slovenka a pridáva príhodu, ako sa raz vracala domov z diskotéky bez koženej bundy ručne štepovanej farebným švom. Zmizla...
    V Londýne začala navrhovať večerné šaty a postupne ju to ťahalo k svadobným. Asi pred desiatimi rokmi si zrazu povedala dosť. „Stačilo, aby niekto iný zarábal na mojom talente a ťažkej práci. Videla som, že je tam potenciál, a cítila som, že som pripravená rozbehnúť svoj vlastný biznis. Mala som však rešpekt. Predsa len, nebola som na Slovensku, ale v cudzej krajine, vo veľkom drahom Londýne, kde to bez počiatočnej investície nešlo. Musela som byť pripravená finančne aj mentálne na prípadné negatívne reakcie.“ A stalo sa. S prvou kolekciou ju totiž vyrazili. „Vzala som ju ukázať do prvého svadobného salónu a zavreli mi dvere pred nosom, že toto veru pekné nie je. Takže v začiatkoch bolo veľa kritiky, nepáčilo sa, ale ja som to prijala s pokorou. Uvedomila som si, že pán v salóne vie, čo rozpráva, keďže je tu oveľa dlhšie ako ja. A tak som sa nad jeho výhradami zamyslela a našila nové prvky. Na druhý pokus to vyšlo,“ spomína Galina, podľa ktorej dnes ľudia nevedia prijať kritiku. „Ani mne to nebolo príjemné, ale zamyslela som sa. Až potom sa mi otvorili dvere a postupne to išlo, moje šaty predávalo čoraz viac salónov,“ vracia sa k tomu, ako sa jej podarilo založiť vlastnú značku. A úspešnú, v jej šatách sa vydávajú ženy z celého sveta.

Pokračovanie na ďalšej strane.