Svet už nikdy nebude ako predtým. Táto veta sa niesla svetom v roku 2001 po teroristických útokoch v New Yorku, keď do World Trade Center narazili dve lietadlá. Desivé predpovede sa naplnili a už pätnásť rokov žijeme v napätí, kedy a kde sa opäť niečo zomelie. Teroristi zrazili na kolená aj Francúzsko.

Čítajte viac:

Ako dobyť Paríž: Spoznajte tie NAJ zákutia romantického mesta na Seine

V januári 2015 zaútočili na redakciu Charlie Hebdo, v novembri udreli ešte väčšou silou, keď v nočnom klube Bataclan prišlo o život stotridsať ľudí a minulé leto dali o sebe vedieť v letovisku Nice. Kedysi pokojná krajina tak dostala riadne na frak a domácim sa život otočil o stoosemdesiat stupňov. Šok, zdesenie, panika, obrovský smútok a, áno, aj strach z toho, čo bude ďalej. Paríž aj Nice síce pomaly vstávajú z popola, lenže obavy zostali. Krajina sa po teroristických útokoch poriadne zmenila a vidia to aj Slovenky Táňa a Andrea, ktoré celé udalosti prežívali na vlastnej koži.

Tatiana

Príťažlivá tridsiatnička si nikdy nemyslela, že sa z nej stane Parížanka. Žila v Bratislave, kde mala našliapnuté na skvelú kariéru, rodinu a kopu priateľov. Až kým nestretla svoju životnú lásku, ktorá jej zmenila život.

„Sama som spoznala na svadbe svojej kamarátky v Prahe. Náš vzťah sme udržiavali na diaľku, skúšali sme aj spoločné bývanie na Slovensku, no nakoniec sme skončili v Paríži. Prisťahovala som sa tam len pár dní predtým, ako teroristi zaútočili na redakciu Charlie Hebdo. Bol to chaos, šok, hnev aj strach, ale Francúzi sa hneď rozhodli, že sa teroristom postavia. Veľmi rýchlo som sa stala súčasťou ich boja a to ma s Parížom ešte viac spojilo. Ja, môj priateľ Sam aj všetci jeho kamaráti si povedali, že my sa teda báť nebudeme. Aj my sme na Námestí Republiky kričali s davom – Liberté, Égalité, Fraternité,“ spomína Táňa.

Čítajte viac:

Tajomstvo francúzskych žien odhalené: TOTO je ich liek na dokonalosť!

Deň, ktorý mal patriť nám!

Novembrové útoky Slovenku, ktorá prišla do krajiny za láskou, doslova ochromili. „Bol piatok trinásteho a my sme sa v ten deň oficiálne stali rezidentmi Paríža. Presne v ten deň sme si povedali, že sa tu usadíme a vzali sme si hypotéku. A teroristi opäť zaútočili. Plakala som. Veľmi dlho som plakala a bolo mi ľúto, že sa to stalo v meste, ktoré už vtedy bolo aj mojím mestom. Víkend sa niesol v hlbokej melanchólii, asi ani tí najstarší obyvatelia si nepamätajú také vyprázdnené ulice. Ľudí vyzývali, aby radšej zostali doma, a len občas sa v meste objavil nejaký turista. Pamätám si aj nasledujúci pondelok ráno. Na ľuďoch bolo vidieť, že sú smutní, trápilo ich, čo bude ďalej, a všetci riešili a analyzovali to, čo sa stalo. No potom prišiel utorok, streda a ľudia v metre sa opäť venovali svojim telefónom, prípadne nervózne hľadeli na hodinky...

Paríž je príliš veľké mesto, aby prestalo fungovať alebo aby sa v ňom čosi zmenilo. Je to ako, keď vám oznámia lekári diagnózu, na ktorú síce neumriete, ale v živote musíte niektoré veci prehodnotiť a zmeniť. Ale najmä otriasť sa, prijať to ako fakt a ísť ďalej. A tak vyzerá aj dnešný život v Paríži. Ulice sú plné policajtov a bezpečnostné kontroly musia ľudia pretrpieť všade, kde sa rozhodnú vstúpiť,“ opisuje aktuálnu situáciu Tatiana.

Paríž sa po teroristických útokoch zmenil.
Paríž sa po teroristických útokoch zmenil.
Profimedia.sk

A čo ďalej?

Áno, život ide ďalej, ale veľa ľudí sa už do Paríža bojí cestovať a aj podľa štatistík príjmy z turizmu klesli o viac ako štvrtinu. „Mnohí kamaráti mi hovoria, že sa im do Francúzska už nechce cestovať. A čudujú sa, že tam chcem zostať. Ale moja mama sem prišla na výlet v júli, počas majstrovstiev sveta vo futbale, keď bolo mesto asi tým najstráženejším miestom na svete. Aj napriek tomu bola nadšená a všetkým doma rozprávala, aký je Paríž úžasný. A presne to isté si myslím aj ja. Vždy keď sa večer vraciam do nášho bytu a v diaľke vidím Eiffelovku, hovorím si – nie, Táňa, to sa ti nesníva. Ja tu žijem, ja bývam v Paríži a milujem ho.“

Čítajte viac:

Milujeme francúzske vína: S naším sprievodcom sa stanete odborníčkou za pár minút

Andrea

Do mesta nad Seinou prišla pred osemnástimi rokmi, keď dostala do rúk diplom z vysokej školy a povedala si, že prišiel čas skúsiť niečo nové. „Francúzsko ma vždy lákalo, chcela som ho spoznať aj sa naučiť jazyk. A tak som sa sem prisťahovala a prihlásila sa do školy. Najskôr na jazykový inštitút, potom na Sorbonnu, kde som študovala manažment a marketing,“ spomína Andrea, ktorú v Paríži profesijný život zavial do realitnej praxe.

Venuje sa práci s prestížnymi nehnuteľnosťami, dokonca si otvorila vlastnú realitnú kanceláriu. „Pracujem s klientmi, ktorí sú cudzinci, ale aj tradiční Parížania a vďaka nim som spoznala ich životný štýl aj zvyky,“ pokračuje rodáčka zo Smižian, ktorá má už niekoľko rokov aj francúzske občianstvo a cíti sa nielen Slovenkou, ale aj Parížankou. O to viac ju udalosti v krajine zasiahli.

Solidarita celého sveta nám pomáhala

Andrea sa nielen vyzná v realitách a je dobre zorientovaná v politike, no medzi domácimi má aj množstvo priateľov z rôznych kruhov. Vďaka tomu vidí dôsledky teroristických útokov z viacerých uhlov. „Po parížskych atentátoch som bola hlboko šokovaná a cítila som nesmierny smútok. Bolo strašné sledovať tváre ľudí, ktorí si vymieňali zmätené pohľady. Lenže presne to bolo cieľom teroristov. Rozosiať atmosféru strachu, chaosu a obáv.“

Andrea však pociťovala aj veľkú solidaritu a podporu ľudí z celého sveta, ktorá všetkým pomáhala. „Heslo Je suis Charlie sa rozšírilo všade a ľudia vedeli, že musia držať spolu. Nikdy som sa necítila viac Parížankou ako vtedy. Francúzi chceli ukázať, že musia byť silnejší ako tí, ktorí sa ich pokúšali zničiť,“ spomína na silné momenty.

Francúzi po útokoch sa držali spolu a nedali sa zastrašiť.
Francúzi po útokoch sa držali spolu a nedali sa zastrašiť.
Tatiana Mariášová

Čítajte viac:

V meste parfumov: Malé provensalské mestečko vás úplne očarí

Spoliehajú sa sami na seba

Aj keď sa obyvatelia krajiny nechcú dať zastrašiť, Andrea si uvedomuje, že mesto nad Seinou už nikdy nebude ako predtým. Života, aký žili dovtedy, sa domáci síce nechcú vzdať, no sú oveľa opatrnejší. Keď cestujú metrom a do vagóna vstúpi muž s kapucňou na hlave, spozornejú a všímajú si ho oveľa pozornejšie. „Najmä prvé dni po útokoch si niektorí v reštauráciách nevyberali miesto s najkrajším výhľadom. Hostia si radšej sadali tak, aby boli v bezpečí a menej na očiach.“

A v mestách sa na dlhé obdobie zastavil aj kultúrny život. Ľudia prestali chodiť do kina aj do divadla, a tak ministerstvo kultúry zriadilo fond, z ktorého sa platili opatrenia na bezpečnosť divákov. „Na nové pravidlá si museli zvyknúť aj učitelia v školách, ktorí dostávali školenia, ako sa zachovať v krízovej situácii. A dodnes platí, že keď rodičia čakajú na svoje deti pred školou, nesmú sa tam zbytočne dlho zdržovať. Dokonca tam nemôžu parkovať autá.“

Domáci však neprotestujú, práve naopak. Vedia, že je to kvôli ich bezpečnosti, a pochopili, že im už nestačí spoliehať sa len na ochranu polície či armády. „Hovorí sa, že v krízových situáciách človek viac prehodnotí svoje priority a platí to aj o Parížanoch. Po útokoch sa začali prihlasovať do kurzov prvej pomoci, aby v prípade krízy dokázali ostatným pomôcť. Aj to je jeden zo spôsobov, ako byť v pohotovosti a zostať pripravený. No a Francúzi sa rozhodli začať od seba. Snažia sa byť pozornejší k druhým a viac si všímajú dianie okolo seba,“ vysvetľuje Andrea, ktorá po teroristických útokoch spoznala celkom novú tvár Francúzov.

Keď sa z najväčšieho šoku otriasli, neobralo ich to o pozitívne myslenie, práve naopak. Povedali si, že budú držať spolu a nenechajú sa zastrašiť. „Áno, ani v tejto krajine to už nebude také ako predtým a tieto skúsenosti ju zmenia. Ale bude to aj zmena k lepšiemu.“

Čítajte viac:

Najbohatší Francúzi: Takto si žije elita módneho & beauty priemyslu

Romantika vo dvojici: Navštívte tie najkrajšie francúzske zámočky