Zdravím, Jakub, ako sa vám nakrúcalo u nás v Tatrách?

Bolo to veľmi príjemné. Celé sa to odohrávalo v zime, do toho snežilo, skrátka idylka. Väčšinou sme však nakrúcali v interiéri hotela Kempinski pri Štrbskom plese, čo bola výhoda. Keď totiž človek leží v tom ich wellnesse s výhľadom na Tatry, tak sa to tam nedá nemilovať.

Okrem filmu Šťastný nový rok ste tento rok odpremiérovali viacero filmov...

Áno, pár vecí som tento rok urobil. Kamarát Petr Kolečko ma obsadil do úlohy vo filme Cez prsty. Tam som si tú rolu vydobyl. Chcel som hrať len čašníka, ktorý príde a spýta sa, koľko bolo „rohlíčkov“, lenže Petr po rokoch zistil, aký som fantastický herec, tak mi napísal až osem viet. Môže sa zdať, že hrám v mnohých filmoch, ale nie v každom hrám plnohodnotne. Ale hovorí sa, že nie sú malé úlohy, obzvlášť keď to môže človek urobiť pre kamaráta zadarmo.

Zadarmo? To musí byť veľmi dobrý kamarát!

Je. Ale mne to nevadí. Pozrite, teraz sú jabĺčka, nosil som ich na mušt a čoskoro začnú padať gaštany, tak si zarobím na nich, aby som potom mohol hrať vo filmoch.

Teraz neviem, či žartujete alebo to myslíte vážne. Ako ste na tom s časom a prácou naozaj?

Dobre. Povedal som si, že budem teraz trochu odpočívať. V októbri ma čaká nejaké nakrúcanie Česko Slovensko má talent a v decembri bude finále. V novembri robím jeden film a potom idem robiť reláciu Máme radi Česko, čo je obdoba vašej relácie Milujem Slovensko. A tak. Mám už nejaké džoby dohodnuté aj na ďalší rok, ale snažím sa   vyberať podľa toho, aby ma práca bavila. Lebo teraz som mal toho tak veľa, že som už nemal na nič náladu.

"Keď raz zomriem, tak o mne na pohrebe aj tak povedia, že som bol ten, čo trochu hral, trochu moderoval a ešte hral na gitare. Potom ma spália a o 14 dní o mne nebude nikto vedieť."
Zdroj: Peter Spurný, Continental film

A Česko Slovensko má talent?

Aj keď niektorí ľudia tvrdia, že je to bohapustá televízna zábava, mňa to veľmi baví a som naozaj šťastný, že môžem byť súčasťou tohto projektu. Už pred rokmi som si povedal, že budem robiť len veci, ktoré ma bavia, a našťastie si je z čoho vyberať. A keď už niečo robím, tak to robím najlepšie, ako viem, a potom už nepremýšľam, či je to „takové alebo makové“.

Uf, to ste ma zaskočili. Neviem, prečo mi v tej súvislosti zišli na um vaše rodinné korene, ktoré sú skrz-naskrz herecké a ktoré sa neodrazili len vo vašej pracovnej anamnéze, ale aj vo vašej podobe s dedkom Iljom Prachařom. Ste si toho vedomý?

Jasné. Gény sa nedajú zaprieť a je pravda, že som na tú podobu a celkovo aj na svoje gény pyšný. Ono to na mňa skočilo, pretože rovnako ako môj dedko Ilja, aj ja mám rád dobré víno, jedlo a rád varím. A s vedomím tohto som si povedal, že musím začať behať, aby som tú našu pokračujúcu podobu oddialil aspoň na nejaký čas.

"V konečnom dôsledku je jedno, čo človek robí, najmä nech je spokojný, kým žije, a aby sa za seba nemusel hanbiť. Ja sa za seba, chvalabohu, nehanbím."
Zdroj: Peter Spurný, Continental film

Ale vás, pokiaľ viem, celkovo šport až tak veľmi „neberie“. A teraz ste mi hovorili už o posilňovni aj o behaní. To sú nejaké veľké životné zmeny, nie?

To je pravda, veľmi ma to neberie. Ale mám už tridsaťšesť rokov, spomalený metabolizmus, chcel by som si nájsť nejaké pekné dievča, tak musím na sebe popracovať, aby ma nejaká chcela.

Pociťujete na sebe okrem spomaleného metabolizmu aj nejaké iné zmeny, ktoré súvisia s pribúdajúcimi rokmi?

Človek sa mení celý život. Cítim, že niektoré veci mám už za sebou a nové skúsenosti pred sebou. S týmto vedomím sa teším na budúce veci. Za minulosť som vďačný, ale neobzerám sa za ňou.

Celý rozhovor si môžete prečítať novembrovej EMME, ktorá je práve v predaji!

#EMMAFollowMe