Teba Slovensko pred rokmi spoznalo ako krásnu tanečnicu. Dnes ešte tancuješ alebo si túto kariéru definitívne skončila?

Úprimne? Naposledy som tancovala minulý rok na svojej svadbe. Nemám na to ani príležitosť, lebo keď som pred pár rokmi odišla za Majom do L. A., nenašla som žiadneho tanečného partnera, s ktorým by som mohla pokračovať. Na začiatku som to síce v Amerike skúšala, aj som trénovala rôzne štýly, ale potom som na tanec už nemala čas.

Prečo? Veď do klasickej práce od deviatej do piatej asi nechodíš...

Lebo sme s Katkou Jakeš založili našu značku Kattiva a hoci sa to nezdá, je to džob na plný úväzok. Navrhujeme nové kolekcie, dávame ich šiť, riešime e-shop, fotky aj sociálne siete, dokonca máme blog, na ktorý píšeme len my dve. Niekedy sa cez deň vážne nezastavím.

Nehovoríš si niekedy, načo ti je taký stres? Veď mnohé partnerky športovcov majú povolanie manželka. Vytvárajú mužovi rodinné zázemie a nechodia do práce, lebo nemusia…

Pre vrcholových športovcov je rodinné zázemie dôležité, veď vôbec nie je jednoduché večne sa sťahovať z miesta na miesto, stále si vytvárať nový domov, kde nemajú blízku rodinu ani kamarátov. Keď sú vo vzťahu aj deti, ženy to majú ešte ťažšie a ja ich za to obdivujem. My s Majom sme síce obaja rozlietaní, ale vždy si nájdeme na seba čas. Pravidelne mu varím, vytváram mu doma pohodlie, ale keď je na tréningoch alebo na zápasoch, snažím sa pracovať. Asi by som nebola šťastná, keby som sa starala len o muža, skôr sa snažím o rovnováhu. Na tej mi záleží.

„Keby som mala len sedieť doma a čakať na manžela, nebola by som šťastná. Som akčný typ ženy,“ hovorí Ivana Gáborík.
„Keby som mala len sedieť doma a čakať na manžela, nebola by som šťastná. Som akčný typ ženy,“ hovorí Ivana Gáborík.
Zdroj: Marianna Tomanová

Marián Gáborík dlhé roky hrával v Los Angeles, no už v minulej sezóne prestúpil do Kanady, takže ste sa museli sťahovať z tepla do zimy. Kde sa vlastne cítiš doma?

Mám niekoľko domov. Jeden v Nitre, ďalší v Trenčíne a v Bratislave, potom v Los Angeles, odkiaľ sme sa ešte stále nepresťahovali, a najnovšie pribudla Ottawa. Kde sa cítim doma? Keď sme na Slovensku, tak určite v Trenčíne, a keď Majo v lete odchádza skôr, vtedy sa vraciam k rodičom do Nitry. Ameriku aj Kanadu beriem len ako dočasné pôsobiská a viem, že tam raz skončíme. Ani si tam nevytváram nejaké kamarátstva a väzby, aby mi za nimi potom nebolo ľúto.

V čase, keď vyjde toto číslo EMMY, už budeš za veľkou mlákou. Pôjdeš ešte do Kalifornie alebo ťa už čaká zima v Kanade?

Z Los Angeles ešte musím presťahovať kopu vecí a to nejde tak rýchlo, lebo sme tam žili štyri roky. Áno, zo slnečnej Kalifornie pôjdeme do studenej Ottawy, ale asi to už chcelo zmenu. Prvý dojem mám príjemný, dokonca som s partnerkami hokejistov už vyrazila na pár výletov. Mesto je krásne, také európskejšie, ale keď som tam prišla, bolo mínus desať stupňov a v zime sú ľudia zvyknutí aj na mínus štyridsať. Na mňa dosť veľká zmena, takže si asi budeme musieť nakúpiť nejaké teplejšie bundy. Len ma trošku mrzí, že už nevyužijem americké pracovné víza. Nebolo ľahké ich dostať.

Takže ty si aj v Amerike pracovala?

Áno, mala som tam agenta, chodila na kastingy a nakrútila som aj niekoľko reklám, čo bola skvelá skúsenosť. Dokonca som si v L. A. urobila kurz herectva v reklame, čo ma veľmi bavilo, aj kurz na inštruktorku jogy. Vždy som veľa športovala, takže teraz cvičím jogu alebo si idem ráno zabehať.

Na začiatku rozhovoru si spomenula vlastnú svadbu, ktorú si mala pred rokom v lete. Zmenilo sa niečo, odkedy si pani Gáborík?

Vekom sa môj pohľad na manželstvo zmenil. Čím som staršia, tým viac si myslím, že svadba a manželstvo majú zmysel, že aj ten papier je dôležitý. Robiť životné rozhodnutia spoločne sa mi zdá krásne, veď aj preto sa hovorí, že vo dvojici sa ťahá lepšie.

Tvoj manžel bol v minulej sezóne dosť často zranený a asi sa mu na ľade nedarilo tak, ako chcel. To v rodine hokejistu môže byť vážny problém. Ako ste ho riešili vy?

V športe to tak chodí. Raz sa ti darí, raz nie a ak hokejista nemá ideálne obdobie, treba ho podržať. Viem ho pochopiť o to viac, že som kedysi tancovala. Vtedy pomáha sústrediť sa na niečo iné. Vytiahla som ho na golf alebo sme išli niekde na výlet či na prechádzku. Najlepšie je nezostať doma a nepitvať sa v tom, ale zmeniť vzduch.

Myslela som si, že si manžela „liečila“ dobrým jedlom. To zaberá na každého chlapa, nie?

Určite áno, veď láska ide cez žalúdok. A ja varím veľmi rada. Na Slovensku sme zvyknutí, že hlavné jedlo je obed, ale Američania zaň považujú večeru. My sme sa tomu prispôsobili. Preto sa snažím každý večer niečo teplé uvariť. Pre mňa to však nie je len o jedle, beriem to ako spoločne strávený čas. Je to naša chvíľa, keď sa obaja môžeme po celom dni porozprávať. Priznávam, že keď som sama, len pre mňa sa mi variť nechce.

"Asi by som nebola šťastná, keby som sa starala len o muža, skôr sa snažím o rovnováhu. Na tej mi záleží."
Zdroj: Marianna Tomanová

Bývaš sama často? Nemáte hádam manželstvo na diaľku?

Život so športovcom je náročný aj v tom, že spoločne stráveného času nie je veľa. Po toľkých rokoch som si na to už zvykla, ale pamätám si, že najmä na začiatku to pre mňa bolo ťažké. Nemala som ani pracovné víza, ani firmu, ani blog. Vtedy sa mi ten čas, keď som bola sama, zdal dvakrát taký dlhý. Teraz mi všetko ubehne rýchlejšie. Asi preto, že som časovo vyťažená aj ja.

Zrejme aj preto, že sa z teba stala aj vplyvná influencerka, ktorá už má na Instagrame vyše sedemdesiattisíc fanúšikov a ktorá spolupracuje so známymi značkami. Baví ťa to?

Dnes je už aj influencerstvo novodobá forma práce a hoci to vyzerá jednoducho, nie je to tak. Aj mne to zaberá veľa času, pretože mi záleží na obsahu aj na tom, aby som na svoj profil postla peknú fotku s nápadom. Na začiatku bol môj dvorný fotograf Majo, ale potom sa to začalo hromadiť. Sociálne siete dnes majú obrovský vplyv, sú plné inšpirácií a z profilov sa stávajú online lifestylové magazíny. Spolupracujem s rôznymi značkami, trebárs s Reebokom to spolu ťaháme už krásnych osem rokov.

Neprekáža ti, že musíš na Instagrame zverejňovať to, ako žiješ, čo robíš, kam cestuješ? Že vlastne prichádzaš o súkromie?

Nie, to si viem ustrážiť. Skôr ukazujem, aké produkty používam, kde nakupujem, kam cestujem, a ponúkam ľuďom malú inšpiráciu. Riešim módu, zdravie, jedlo, šport, zdravý životný štýl, nie svoje súkromie.

Keď spomínaš módu, predpokladám, že sa obliekaš do svojej značky, ale čo ty a nákupy? Na fotkách ťa totiž vždy vidíme dokonale nahodenú...

Nakupovanie ma nikdy nebavilo, ale milujem online shopping. Doma z obývačky sa preklikám k niečomu peknému a potom už len čakám, kedy mi príde balíček. Teším sa naň ako na Vianoce. Neznášam ani čakanie na kabínky, ani skúšanie, som skôr módna pozorovateľka. Stále sledujem sociálne siete a zisťujem, aké sú trendy, čo sa kde nosí.

"Často sa mi stane, že si chcem obliecť obľúbené šaty alebo hľadám konkrétnu kabelku, no potom si spomeniem, že ju mám v inom meste alebo v inom štáte."
Zdroj: Marianna Tomanová

Čo si odpozorovala, keď si štyri roky žila v Kalifornii? Sadli ti tie ich kovbojské čižmy?

Tým, že som dlhé roky bývala pri mori, sa môj štýl trošku zmenil. Dokonca aj kamošky mi hovoria, že sa teraz obliekam inak ako kedysi. U nás sú ženy viac sofistikovanejšie, takže vždy keď som prišla po pár mesiacoch domov, musela som si kúpiť niečo na seba. Nič z toho, čo som si doniesla z Ameriky, sa sem nehodilo. Američanky aj v lete nosia kovbojské topánky, strapcové čižmy, voľné šaty s výstrihom vpredu aj vzadu a vôbec neriešia podprsenky. Na Slovensku by som v tom asi vyzerala čudne.

Si večne rozcestovaná, kde máš šatníkovú základňu?

Šatník mám na piatich rôznych miestach a aj keď sa snažím základ sústrediť do Trenčína, pri toľkom cestovaní sa mi to vždy nedarí. Často sa mi stane, že si chcem obliecť obľúbené šaty alebo hľadám konkrétnu kabelku, no potom si spomeniem, že ju mám v inom meste alebo v inom štáte.

Vyše roka si šťastne vydatá, vieš si predstaviť, že by si už mala dieťa alebo to ešte nie je na zozname?

Ani jeden z nás sa bábätku nebráni a obaja ho chceme. Ale asi to príde vtedy, keď to má prísť. Keď raz budem mať dieťa, všetko ostatné pôjde bokom. V tom mám jasno.

Čo by si Ivana Gáborík dopriala, keby si chcela urobiť radosť?

Urobila by som si voľno. Vypadla by som niekde na Oravu, išla ráno na huby, urobila si z nich raňajky a potom celý deň čítala knižku. Moja švagriná je z Oravy a tento kraj sa mi veľmi páči.

Tebe, ktorá precestovala celý svet, stačí obyčajná Orava?

Stačí. Asi práve preto, že som večne na cestách. My s Majom ani neuvažujeme o tom, že by sme niekedy zostali žiť v Amerike alebo v Kanade. Keď skončí s hokejom, určite sa vrátime na Slovensko a usadíme sa tu. Doma je doma.