Saši a Adri, vy dokonca pracujete každá pre inú agentúru, ako je možné, že sa kamarátite? Lebo tento biznis je plný konkurencie, možno aj závisti, takže priateľstvo v modelingu sa môže javiť ako sci-fi.
Saša: Už dávno neplatí, že by si modelky závideli a nebodaj si robili zle, možno v 90. rokoch, v období Lindy, Naomi a Cindy to tak bolo, no ja si také časy už nepamätám. Keď som v štrnástich odišla do zahraničia, vždy sa medzi modelkami vytvorila taká česko-slovenská úderka. A je jedno, či som bola v Paríži, New Yorku alebo Miláne, spájali sme sa, lebo sme si rozumeli aj sme si pomáhali. A tak je to dodnes.
Adriana: Presne. Sašu som ako kolegyňu registrovala dlho, vedeli sme o sebe, ale prvýkrát sme sa stretli až pred pár rokmi. Na jednom fotení pre kozmetickú značku. A totálne sme si sadli.
Saša: Áno, lebo Adri je rovnako bláznivá ako ja. Veľmi veľa sa smeje, aj na tom fotení sme sa smiali tak, že som ešte ďalší deň mala svalovicu na tvári. Lenže pri našich džoboch je ťažké nájsť si čas na to, aby sme sa vídali pravidelne a častejšie. Toľkokrát sme si povedali, že spolu pôjdeme na kávu alebo na víno, a nie vždy to vyjde. Stretávame sa väčšinou na akciách, ale píšeme si, voláme si, tak ako to kamošky bežne robia.
Čo vám ako prvé napadne pri slove priateľstvo?
Adriana: Kým som bola mladšia a nemala som dieťa, až tak som priateľstvá so ženami neriešila, ale postupne som zistila, aké my ženy vieme byť úžasné. Ako toho veľa zvládame, vieme sa pochopiť a bavíme sa o veciach, ktorým muž nikdy nebude rozumieť. Takže ja sa teším z týchto svojich priateľstiev, mám pocit, že ženy ma oveľa lepšie chápu. A Saša? Ona je taká víchrica, všade jej je plno, ale stojí nohami za zemi. A myslím, že ľudia si do vzťahov, aj tých kamarátskych, často vyberajú podobné typy.
Priateľstvo je ako vzťah. Musíš sa oň starať, musíš si ho pestovať, len tak bude kvitnúť a rásť.
Saša: Ja mám staršieho brata, čiže v puberte som viac vyhľadávala kamošov a až modeling ma naučil, že aj ten ženský svet je príjemný. Že je fajn. A keď sa povie kamarátstvo, pre mňa to znamená lásku. Slobodu. Nikoho si nechcem k sebe pripútať, každá žijeme svoj život, ale aj tak sa máme rady.
Saši, keď spomínaš, že si sa v puberte priatelila skôr s mužmi, platí to aj dnes? Lebo mužsko-ženské kamarátstva často nefungujú…
Saša: Osobne na ne verím, dodnes mám veľa kamošov. Dávajú mi iný pohľad na svet, takú inú energiu, ale asi si aj viac rozumiem so ženami. A mám rôzne typy kamošiek, z rôznych oblastí. Poznám ich chyby, ony poznajú tie moje, ale páči sa mi, že sa máme rady aj s tými chybami.
Adriana: Ja stále verím, že čas žien ešte len príde. Že ak sa spojíme, dokážeme zmeniť svet. Ženská sila je podľa mňa úžasná, preto na takéto priateľstvá nedám dopustiť.
Saša: Ja až taká feministka nie som, lebo vidím, ako sa preto ľuďom naokolo rozpadávajú vzťahy. Muž predsa má byť mužom, žena ženou a keď si tie sociálne roly vymieňajú, potom to často škrípe. Ale vždy budem držať so ženami. Ani na ne nežiarlim, ani im nezávidím. Keby sa trebárs klient rozhodoval medzi mnou a Adri a dostala by ten džob ona, poviem si, škoda, ale doprajem jej to. Veď príde aj iná práca.
Adriana: Veď aj titulku EMMY teraz fotíme spolu, aby sme si nezávideli, haha. A aj keď si ľudia myslia, že modelky sa musia nenávidieť, nie je to tak. Mňa napríklad moja práca naučila tomu, že som taká open minded. Nikoho nesúdim, viem sa porozprávať s každým, a ak nájdeš v tom druhom človeku svoje zrkadlo, začne ťa to k nemu ťahať. Aj preto sa mi kamarátstva udržiavajú ľahko, hoci veľa času trávim v zahraničí.
Saša: Presne. Mám veľa kamošiek, ešte z gymnaziálnych a vysokoškolských čias a zostali sme si blízke. Dokonca aj vtedy, keď som ako modelka trávila aj 10 mesiacov z roka v zahraničí. Ak si normálna, empatická, máš srdce v nebi a nohy na zemi, nie je to vôbec ťažké. Správna BFF predsa pochopí, že máš takúto prácu, že nemáš vždy čas. Mne v mojich začiatkoch, keď som celé mesiace neprišla domov, chýbala najmä rodina, zázemie, priatelia. Takže si to teraz o to viac vážim.
POKRAČOVANIE ROZHOVORU NA ĎALŠEJ STRANE.
