Francúz Louis-Nicolas Darbon pracoval pre vychytené módne domy ako Louis Vuitton či Marc Jacobs. No neskôr sa vydal na umeleckú dráhu a maľuje také osobnosti, akými sú modelka Kate Moss či jazdci F1.
Louis, maľuješ často portréty, neraz celosvetovo známych osobností. Čím sú špecifické tvoje diela?
Nešpecializujem sa len na portréty, ale je to jedna z foriem, ktorým sa s obľubou venujem. Rád totiž zachytávam emócie a na to sú portréty skvelé. Väčšinu z nich maľujem čiernobielo, mám rád ten efekt fotografie, kontrast a popartový štýl. Snažím sa ho vniesť do väčšiny svojich obrazov.
Mal si k maľbe blízko už odmalička? Alebo sa tento talent v tebe vyvinul až postupne?
Moja mama miluje umenie, to ona mi už v ranom veku vštepila túto vášeň a vzbudila vo mne záujem o umelecké a kreatívne veci. Vždy bola manuálne zručná a venovala sa rôznym druhom umenia, no najviac práve maľovaniu. Odmalička som ju rád pozoroval.
Aký proces predchádza tomu, kým si tvoje dielo niekto zavesí na stenu?
Na začiatku si každý portrét vyžaduje prieskum, často aj na sociálnych sieťach, prezerám si obrázky danej osoby a hľadám inšpiráciu. Ak sa podarí, stretneme sa a snažím sa toho človeka viac spoznať – čo má rád, všímam si farby a vnímam ho ako objekt. Potom nasledujú náčrty, čo trvá najdlhší čas, a keď už mám jasnú víziu, prenesiem to celé na plátno. Čas, samozrejme, závisí od veľkosti plátna, ale priemerne trvá kreatívny proces tak dva až tri týždne. Väčšie maľby aj päť týždňov. Som perfekcionista, takže niekedy sa ľuďom v mojom okolí obraz zdá dokončený, no ja ešte stále dolaďujem každý detail a nie som spokojný, kým to nie je perfektné. Niekedy maľujem dočasné umenie na nejaké špecifické miesta, odkiaľ trebárs po týždni zmizne. Je to trochu smutné, ale aj to je forma umenia.
Pochádzaš z Francúzska, no strávil si veľa rokov aj v USA, Číne, Japonsku či v Spojenom kráľovstve. Takmer nepretržite cestuješ. Kde sa cítiš skutočne doma?
Je ťažké povedať, kde mám základňu. Málokedy sa mi podarí stráviť viac ako dva či tri týždne v kuse v mojom londýnskom apartmáne. To sa nesťažujem, je úžasné, že môžem cestovať a objavovať nové miesta, ale poznáte to, občas chcem byť skrátka doma a tvoriť vo svojom štúdiu. Londýn je teda môj domov a spolu s Parížom, kde som vyrastal, sú to moje najobľúbenejšie mestá na svete.
Aké obrazy visia na stenách tvojho londýnskeho apartmánu? Tvoje vlastné alebo preferuješ skôr iných autorov?
Ako mnoho umelcov, aj ja trávim veľa času s klientmi, pri tvorbe nových obrazov, na výstavách a niekedy skrátka nemám čas vytvoriť niečo pre seba. Mám aj zopár vlastných obrazov, ale skôr preferujem umenie iných autorov, ktorých si cením a každý kúsok má pre mňa špeciálny význam. Som taký zberateľ začiatočník, no verím, že je dôležité podporovať aj ostatných talentovaných umelcov, navštevovať ich výstavy a kupovať si ich diela.
Čo alebo kto je najväčším zdrojom tvojej inšpirácie?
Od septembra minulého roka sa sústredím na prezentáciu tvorby, ktorú som vytvoril počas lockdownu. Mal som veľa času na maľovanie a ovplyvnili ma udalosti, ktoré sa v tom čase diali, napríklad hnutie #blacklivesmatter. Veľkou inšpiráciou je pre mňa aj móda a cestovanie. Napríklad Los Angeles je mesto plné farieb a svetiel. Alebo historická architektúra európskych miest ako Viedeň či Budapešť. Nejde o to, že by som teraz maľoval budovy, ale sú pre mňa tiež zdrojom inšpirácie.
Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.
