Stres, že niekam meškajú? Kdeže! Len pekne pomaly, veď keď nejde o jedlo, nejde o nič. Lebo taká talianska signora už hneď zrána premýšľa nad dôležitou otázkou: „Čo dnes bude na večeru?“

Veľakrát som počula názor, že Talianky sú buď škaredé, alebo veľmi krásne. Žiadna stredná cesta alebo normálne dievčatá do pohody. Pravda je, že takmer každá Talianka sa snaží starať o svoj vonkajšok najviac, ako sa dá. To, že niektoré prílišnou krásou naozaj neoplývajú, je holý fakt, ktorý sa dá ľahko zamaskovať krásnymi šatami a značkovými topánkami. A nielen to. Prirodzená vlastnosť, ktorú talianske dievčatká dostávajú už do vienka, je estetický cit a túžba po nádherných veciach.

Žiadna sa neuspokojí len tak s hocičím. Preferujú kvalitu nad kvantitou. Radšej jeden pár lodičiek šitých na mieru ako desať z trhoviska. Každá túži byť originálna a božská, pretože práve dnes môže svojím šarmom niekde niekoho očariť. Ale pozor, len máloktorá by chcela mať v tridsiatke na krku muža a deti. Je to vek, keď sa „ragazze“ pomaličky menia na „signore“ a konečne začínajú premýšľať, že by bolo načase opustiť rodičovskú základňu. Tento dôležitý krok potom badať aj na výzore, lebo sebestačná mladá Talianka bude investovať všetku energiu aj peniaze do svojej krásy.

Zatiaľ čo dvadsiatky sú zväčša neforemné a bez osobného štýlu, okolo tridsiatky sa začína dostávať na povrch skrytá krása a prirodzený šarm. Nedbalé džínsy a kraťasy s čižmami začnú pomaly, ale isto vymieňať elegantné blúzky a ženské strihy. Ani Monica Belluci vo svojich začiatkoch nebola taká obletovaná ako teraz v zrelom veku, ktorý jej priniesol nálepku femme fatale. Ako to len robia, že zrejú do krásy? Všimnite si talianske babičky. Prechádzajú sa vo svojich dokonalých trenčkotoch a klobúkoch s noblesou a zo svojho veku si urobili prednosť.

Načo sa náhliť a stresovať, keď život ponúka o toľko zábavnejšie a krajšie činnosti? Prísť neskoro na stretnutie? Úplne normálne. Neutekať na vlak? Načo, veď aj tak bude určite meškať tiež. Vrhať sa do sobáša? Jedine že by vyvolený vlastnil polovicu viníc v Toskánsku. Jednoducho majú na všetko čas. Keď sa s Taliankou dohodnete, že sa stretnete o siedmej, pokojne môžete prísť o pol ôsmej. Keď povie, že si príde po opravené sako v priebehu týždňa, tak ju skôr ako v piatok poobede nečakajte.

Nedochvíľnosť patrí k talianskemu národu ako pitie malého silného espressa pri bare. Zvláštne, ale pitie kávy je jediná činnosť, ktorú robia naozaj rýchlo. Ak si dohodnete s talianskou kamarátkou stretnutie pri káve, viac ako desaťminútový rýchly rozhovor od toho nečakajte. Talianske priateľky sa zvyčajne najradšej stretávajú pri poobedňajšom aperitíve alebo pri jedle. Jedlo je jednou z najdôležitejších súčastí života malých aj veľkých. Ak dostanete pozvanie na večeru, počítajte aspoň s dvomi chodmi, dezertom a kávou v minimálnom rozsahu dvoch-troch hodín.

Pri takej večeri vôbec nejde len o nasýtenie, i keď nad jej menu gazdinky určite dlho premýšľali. Je to čas na konverzáciu, na smiech, na rodinné a priateľské posedenia. Je to tradícia, ktorú dievčatkám mamy vštepujú už od narodenia. Sedieť spolu za stolom pri večeri je jednoducho povinné už od útleho veku. Čím dlhšie, tým lepšie.

Keď sa malá Chiara narodila, všetky jej ružové svetríky boli z kašmíru a topánočky podpísané najlepšími návrhármi. Prevážali ju v drahom luxusnom kočíku, aby nemusela príliš chodiť a špiniť si krásne šaty. Sedávala hodiny vo vysokej jedálenskej stoličke, kým sa rodinní príslušníci dosýta vyrozprávali. Nemusela chodiť skoro spávať, lebo večer všetko ožívalo. Ako tak vyrastala, začali rásť aj jej nároky. Najprv na voľný čas rodičov, neskôr na školu.

Zvyknutá na pochvaľné ódy z každej strany vybudovala si silné a očividné sebavedomie. Našla si seberovné kamarátky, s ktorými sa oslovujú cara a tesoro (drahá a poklad), navštevujú vychýrené podniky a vozia sa v krásnych autách, ktoré dostali ako darček k osemnástym narodeninám. Ak náhodou niekde pracuje, tak všetky peniaze míňa na značkové oblečenie a na kaderníka.

Býva predsa u rodičov, ktorí sa o ňu budú vzorne starať, až kým jedného dňa malá princezná nebude chcieť opustiť rodinné hniezdo. Treba podotknúť, že aj nový domov bude v bezprostrednej blízkosti, aby mohla kedykoľvek pribehnúť na mamičkine lasagne. Jedna fáza však zostáva veľkou záhadou. Ako sa potom na nich predsa len nejako automaticky prenáša to umenie variť a viesť plnohodnotný rodinný život s vlastnou domácnosťou?

Talianky vám budú vernými priateľkami, budú vás pozývať na večere a oslovovať amore. Budú chváliť vaše nové šaty. Ale len do chvíle, než sa začnete tajuplne usmievať na ich chlapa. V tom prípade počítajte s navždy zavretými dverami a hluchým telefónom a už o vás inak ako puttana (štetka) nepovedia.

Talianky v sebe nedržia zlosť, ale svoj hnev vykričia do sveta. Beda tomu, kto je v ich bezprostrednej blízkosti. Zlé pocity vyventilujú a čím hlasnejšie, tým ideálnejšie. Počuli ste už o teórii, že nahnevaný človek by si mal nahlas zaspievať alebo zakričať do prázdna? Myslím si, že táto teória pochádza práve z kuchyne nejednej talianskej rodiny.

Ale len čo prvotný hnev a krik pominú, opäť všetci vytasia úsmevy a na nejakú výmenu názorov si už ani nespomenú. Ako to robia? Zhrňme si to pekne po poriadku. Neponáhľajú sa a špinavú robotu za nich dlho-predlho robia mamy. Potrpia si na luxus, lebo sú ním zahŕňané už od detstva. Majú dobré stravovacie návyky a vďaka kvalitným potravinám aj peknú pleť a lesklé vlasy. A ako na to idú so vzťahmi? Pekne pomaličky.

Lebo nech sú talianski muži akíkoľvek zvodcovia a lovci, v rodine má hlavnú postavu aj tak žena matka. Nechajú ich loviť a dobýjať, aby potom nastolili svoje pravidlá. Jediný, kto ako-tak môže miešať karty, je mužova mama – svokra, najdôležitejšia osoba v živote talianskych mužov. Ale ak sa na to pozrieme z opačnej strany, opäť je v hlavnej úlohe žena. A to sa tiež počíta. Ibaže by sme zašli ďalej a zistili, že Talianky všetko veľmi riešia. Od partnerských vzťahov až po to, či sa k teľacím závitkom budú viac hodiť zelené fazuľky alebo cviklový šalát. Že je to otázka dvoch sekúnd? Možno v našich končinách.

Talianske ženy nie sú len namyslené panovačné bohyne, ktorým iné smrteľníčky nesiahajú ani po päty. Sú medzi nimi aj milé a úprimné priateľky, pre ktoré je pozdrav ciao, bella synonymom sympatií a priateľstva. Tešia sa z maličkostí a napriek mnohým veciam, ktoré na Apeninskom polostrove nefungujú, boli schopné vybudovať si svoj svet a kariéru. Neplašia sa pre zbytočnosti ani neutekajú za zmeškaným autobusom.

Načo, keď aj tak príde ďalší? Milujú byť stredobodom pozornosti a keď už to nejde pre intelektuálne vlastnosti, tak aspoň vďaka super outfitu či perfektným vlasom. Majú rovnaké alebo veľmi podobné starosti ako my, ibaže svoje emócie môžu prevetrať prechádzkou pri mori alebo starobylými úzkymi uličkami.

Vďaka nim sa naučili aj skvele parkovať a minimálne skúter je v povinnej výbave každej z nich. Ak nestíhajú pripraviť zložitý obed alebo večeru, siahnu po obľúbených cestovinách, ktoré sú zaručeným receptom na úspech. Pri rozhovoroch gestikulujú rukami na všetky strany, zvyšujú hlas a skáču si do reči. Na všetko majú zaručené rady a ak vás prijmú do partie, prezradia vám aj tie najtajnejšie triky. Tie na krásu budú často súvisieť s olivovým olejom či so slnečným kúpeľom.