S kým sa tam stretávaš?
Hneď v ten večer som si povedala, že začnem už počas najbližšieho splnu. Mal byť o dva dni. Iba som to tak rozhodila medzi kamošky, spomenula som to pár ženám v mojom okolí a ony fakt prišli. Vždy to bolo veľmi srdečné a vždy sa tam stretla úplne iná skupina ľudí. Najviac nás tam bolo asi 18 a celé to vzniklo veľmi spontánne.
Odkiaľ pochádza myšlienka Červeného stanu a prečo si zvolila práve tento názov?
Je to podľa jedného rovnomenného biblického filmu. Má dva diely a odporúčam všetkým ženám, aby si ho pozreli. Je to krásny príbeh, kde sú síce najmä mužské biblické postavy, ale príbeh sa deje ženám, o ktorých sa veľmi málo hovorí. Títo ľudia kedysi putovali po púšťach a žili v stanových táboroch. A ženy, aj keď bývali normálne s mužmi a deťmi, mali vždy postavený jeden červený stan určený iba pre ne. Tam si rozprávali príbehy o svojich predkoch, odovzdávali si vedomosti, znalosti o bylinkárstve. Chodili do stanu rodiť, menštruovať, oddychovať. Cez spln sa tam stretávali, smiali sa, hovorili si svoje radosti a trápenia. Bolo to pre tie ženy absolútne bezpečné miesto.
Keď sa tak nad tým zamyslím, podobné ženské spoločenstvá si vytvárali aj naše staré a prastaré mamy. Napríklad na známych páračkách...
Presne tak. Organizovali si páračky peria, štrikovali spolu, stretávali sa. Za ženské minispoločenstvo alebo Červený ministan sa dá považovať aj to, keď sa baby stretnú na káve. Lebo sa rozprávajú a odovzdávajú si ženskú energiu, ktorú potrebujú. Jasné, že sa potrebujú občas baviť aj o témach ako nechty či nová kabelka, je to úplne v poriadku. U nás v Červenom stane však ideme viac do hĺbky a často preberáme veci, o ktorých nevedia ani ich najlepšie kamarátky. Hoci sa tam ženy väčšinou vidia prvýkrát, panuje tam bezpečie a dôvera. To je na tom mieste magické.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
