Ak vám je fínska pop music ukradnutá, tak v tejto chvíli buď balíte alebo vybaľujete kufre. Gratulujem. Ak je tu prvá možnosť, teda, že práve lietate z obchodu do obchodu a premýšľate, či boky zakryjete vkusnou tunikou alebo šatkou, berte tento článok ako výstrahu. Dokonca slabším povahám odporúčam si ho vystrihnúť, zavariť do fólie a dať do kufra k lekárničke. Áno, to, že už nemáte 16 rokov, spoznáte podľa toho, že ako prvé si na dovolenku zbalíte KOMPLETNE celú lekárničku (antihistaminiká, obväzy, lieky na hnačku, paracetamolum a kinedril aj v tom prípade, že ste v autobuse negrcali od školy v prírode Čremošné, edícia 1994).Ak ste sa z dovolenky vrátili aj s iným suvenírom ako s nevkusným popolníkom / predraženou magnetkou / „vtipným“ tričkom / balíčkom korenia prípadne s chorobou, tak si tento článok prečítajte aspoň trikrát. Ak ste sa totiž vrátili s prísľubom svadby a nekonečnej bezhraničnej lásky od miestneho plážového inžiniera, tak sa dajte láskavo dokopy. ASAP.

Nie. Tento článok nie je o nástrahách počerných prietrtníkov, ktorí vám za dunami sľubujú hory – doly. Nebude to ani trakták o pohlavne prenosných chorobách / ilegálnych prisťahovalcoch / rozdielnych náboženských vierovyznaniach a nebudeme ani strašiť výkrikom „Bez dcéry neodídem!“. Nie.Toto sú moje poetické dôvody, pre ktoré by som si cudzinca nenasťahovala do svojej dvojgarzónky“.

Jasné. Tak toto musí byť predsa prvý dôvod. Aj keď hovorím niekoľkými takmer svetovými jazykmi, stále je pre mňa jazyková bariéra neprekonateľný a najmä psychický blok. Žijeme v zemi, kde si ľudia z jedného konca, nerozumejú s ľuďmi z druhého konca. Ako si mám pre Kristove rany rozumieť s cudzincom? Hovorí sa, že najlepšie sa v takomto prípade komunikuje jazykom, ktorého ani jeden z vás nie je „native speaker“. Čiže s Nemcom po anglicky a s Francúzom po nemecky. Výborné. To je určite vkusný deal. Ale ja osobne si to neviem predstaviť. Už len pri takých filmoch, či správach. Som dokonca presvedčená, že aj keď máte štátnicu z angličtiny, tak neviete ako sa povie „lopárik“! A ani škrabka na zemiaky.

Akože vážne mám žiť s&nbsp;mužom, ktorý v&nbsp;nedeľu nepozeral Kuka? S&nbsp;mužom, ktorý nepozná Emila z&nbsp;Lonebergy? Muž, čo nepozná mačičky Pa a Pi? To si zo mňa robíte srandu?! Deliť sa o kuchyňu s&nbsp;človekom, ktorý na otázku „What does it mean Harvepino?“ reaguje podráždene „I am not Harvepino!“? Ďakujem, neprosím si. Pre niektoré z&nbsp;vás možno nie je tento bod vôbec podstatný. Chápem.Ale žiť s&nbsp;mužom, s&nbsp;ktorým máte rozdielne nielen predčíslie štátu, ale aj kultúrne piliere detstva musí byť zložité. Na každom mojom prvom rande sa debata zvrhne na všetky tieto večerníčkovské halucinácie. Je to de facto povinná jazda. S&nbsp;pohárom vína v&nbsp;ruke si porovnávame spomienky. Cestou domov si spievame „rýchlo do postieľok, veď už mesiac svieti…“.

Napríklad taká Bambuľka. To je krivda môjho detstva! Nemala som ju rada. Neverila som jej. Pretože som sa o ňu vlastne vždy strašne bála. Hovorila som si „čo asi bude s&nbsp;Bambuľkou, keď si zlomí nohu? Veď nemá kartičku poistenca!!!“. Naozaj to bolo pre mňa traumatizujúce. Áno, rovnakú traumu mi spôsobovala aj Majka z&nbsp;Gurunu. Ani ona nemala kartičku poistenca!A kartičku poistenca nemal ani Nils Holgerson, ktorý lietal na husiach. Som zvedavá, ako mali poriešené majetkoprávne vzťahy Maťko a Kubko, ktorí sa delili o jeden salaš. A ešte je tu prasiatko, verné Mackovi Uškovi, ktoré o sebe hovorilo v&nbsp;tretej osobe? Máte pocit, že by ste vedeli žiť s&nbsp;niekým, kto toto nezažil na vlastnej koži?Nie ďakujem. Volám na cudzineckú políciu a berte si ho. Orevuár!

3. Nevkusná soc-pop-music aka. následok socializmu

Michal David, Helena Vondráčková, Hana Zagorová, Discopříběh, Kotvald a Hložek, Modus, Gombitová, Hegerová… Keď som robila v&nbsp;rádiu, tak som si strašne ulietavala na československej pop music. Jednak teda preto, že som vysielala vo formáte oldies a po druhé preto, že ma strašne bavili tie prerábky! Hana Zagorová s&nbsp;Vondráčkovou, ktoré skřehotali české kvázi-preklady Abby či Kylie Minogue?! Tak to je najviac!

Aneka a Japaneese boy? Prd! Hana Zagorová a Mimořádná linka. Smokie a ich Living next door to Alice? Nie!!! Karel Zich a Alenka v&nbsp;říší divú. Cha! Stavím sa, že si tie pesničky v&nbsp;tejto chvíli spievate. Alebo ich minimálne už hľadáte na internete.Áno, váš partner, s&nbsp;ktorým ste sa zoznámili na pláži počas pesničky Coco Jumbo, prípadne počas nejakej hroznej tohtoročnej letnej vypaľovačky (btw. dávajte, si pozor, 90’s are back!!! Ešte nám aj ten MC Erik s&nbsp;Barbarou budú dobrí toto leto!) bude dosť vyjavený, keď ho prvýkrát vezmete na svadbu alebo na nejakú rodinnú oslavu. O druhej v&nbsp;noci bude celá rodina skackať v&nbsp;polkruhu a spievať „non stop, já chci žít nonstop“. Verím tomu, že aj v&nbsp;cudzích krajinách mali dosť divoké sedemdesiate aj osemdesiate roky. Ale Michal David, toho inde nemali. Z&nbsp;osláv, kde do pol tretej nezaznie ani jeden Michal David prípadne Holky z&nbsp;naší školky, odchádzam OKAMŽITE domov!!!Samozrejme, tento bod nie je len o soc-pope. Je to aj o následkoch izolácie, ktorým bola naša krajina vystavená. Úplatky, predpotopné potraviny s&nbsp;nasratými tetami, rady na pošte… Bývať s&nbsp;mužom, ktorý na mňa bude nechápavo pozerať, keď budem so zlomenou rukou mávať na doktora obálkou, keď je u nás zdravotníctvo štátne? Prípadne bude ospravedlňovať zdutú čašníku, pretože možno len nemá svoj deň? Slovenské čašníčky menštruujú 365 dní v&nbsp;roku!!! A muž, ktorý to nechápe, nemá v&nbsp;mojom telefónnom zozname čo robiť.

Aj keď žijem už niekoľko mesiacov dosť nekonvenčným životom, tak sviatky uznávam. Mám ich fakt rada v&nbsp;takom tom klasickom zabehnutom, rokmi overenom formáte. Na Vianoce kapustnica a kapor a na Veľkú noc maľované vajíčka. Človek potrebuje mať nejakú istotu deja. Mne ju poskytujú sviatky.Čiže iná predstava pre mňa nepripadá do úvahy. Na Vianoce sa rodina poháda / naje / rozbalí darčeky a následne sa povinne idem opiť. Inak si to neviem predstaviť. Pokiaľ váš dovolenkový úlovok s&nbsp;pipíkom pochádza zo západnej Európy, tak sa rozlúčte s&nbsp;predstavou, že vás na Veľkonočný pondelok vyšváca korbáčom. Nie, on vám romanticky skryje po byte čokoládové zajace a vajíčka.Ako mám byť potom celý rok zdravá a krásna? Okamžite chcem, aby ma na veľkú noc hodil do potoka a zmlátil prútím. Zdá sa mu to barbarské? Vezmite ho na svadbu na dedinu na východe Slovenska...

Svadbou na dedine sa dostávame k&nbsp;ďalšiemu silnému bodu, ktorý by pre mňa mohol byť problém. Kuchyňa, chladnička a bar.Nielenže sa mu bude obracať žalúdok, keď uvidí bryndzové halušky, ale keď ho prvýkrát opijete domácou slivovicou so záhadným číslom 50, možno to ani nerozchodí.Inak… Bryndzové halušky. Skúste sa na ne raz pozrieť očami turistu. Seďte nad tým tanierom a púlte oči. Ruku na srdce, nevyzerajú ako by ich pred vami už niekto jedol a moc mu „nesadli“? Vyzerajú. Tak sa nečudujme tým turistom, že sa toho boja.

Späť k&nbsp;cezhraničnému styku a jedlu. Možno naozaj nebude dlho veriť klasikám ako chlieb s&nbsp;maslom, chlieb s&nbsp;masťou a cibuľou prípadne segedínsky guláš. Vo veľa krajinách sveta vôbec neuznávajú polievky, takže sila kuracieho vývaru (ráno po domácej slivovici) bude ocenená až v&nbsp;jeho strednom veku. A teraz mi povedzte, ako žiť s&nbsp;niekým, kto neje rožky so syrom, ktorý si vytláča z&nbsp;červeného črievka?! Nechcem muža, ktorý nevie robiť topinky na oleji. Predstava, že nebude vedieť oceniť zavárané čerešne k&nbsp;nedeľnému rezňu s&nbsp;ryžou ma privádza na pokraj zúfalstva. Verím tomu, že prvé mesiace spolužitia to môže byť romantické. No ak svojmu írskemu ryšavcovi urobíte po pol roku spoločného bývania hortobáďske palacinky (fakt sa to tak volá!) prípadne bryndzové pirohy… No, držím palce, aby neutrpela jeho psychika a žalúdok a vaše ego. Ale výhrou v&nbsp;tomto prípade môže byť Brit a Nemec. Nemci a ich eintopf a britská kuchyňa plná negustióznych pachutí, sú známe na celom svete. Takže tu môžete svojmu drahému uvariť čokoľvek, čo bude aspoň vyzerať dobre. Wow! Práve som si sama sebe poradila!Okrem toho, že Signor Budúci Manžel si bude musieť zvyknúť na našu kuchyňu (ktorá takmer v&nbsp;ničom nie je originálna, len je pobreberaná zo susedných štátov a vkusne ovplyvnená našimi možnosťami), tak to isté čaká aj vás. Ani nebudete vedieť ako, ale zrazu sa budete orientovať v&nbsp;ovocí, ktoré ste doteraz nevedeli vysloviť. Budete vedieť ošúpať marakuju na jednu šupku. Ak sa marakuja nešúpe, tak ospravedlňte moju nevedomosť. Nežila som so žiadnym Brazílčanom ani Havajčanom. A sama od seba odmietam nakupovať niečo, čo nevarím. Takže!

Okrem kultúrnych výmen sa pripravte aj na chuťové výmeny. Mojím snom je muž z&nbsp;Ríma, časť Tuscolano. Naučí ma variť špagety al dente, mušľové rizoto a ak kúpim kečup, rozbije mi ho o hlavu. Prípadne by som privítala na pár týždňov Gréka. Aby som sa konečne tie Tzaziki vedela robiť. Neverím receptom na internete. Američan ma naučí piecť cookies a Holanďan marihuanové koláčiky.A všetky tieto národnosti ja, ako rúča slovenská deva, naučím len jedno. Piť. Piť poriadny alkohol. Pili ste už ouzo? Veď to je úplné nič! Každého cudzinca treba opiť domácou slivovicou. Moja babka vždy hovorila, že to, aký k&nbsp;tebe bude muž o pár rokov, spoznáš podľa toho, aký je, keď je opitý. Ak teda máte doma nejaké domáce pálené ovocíčko, šup s&nbsp;ním do Nového Cudzokrajného Milého.Nie. Nechcem mať doma muža, ktorý pije čaj o piatej. Ešte doplním historku svojej kamošky, ktorá žila v&nbsp;Grécku s&nbsp;Grékom a dostala chuť na chlieb vo vajci. A viete čo? To bol bod, kedy toto partnerstvo vzdala. Pretože kukuričný chlieb vo vajci nie je nič moc…

Teda nielen popoludňajšia siesta, ktorú vám do života privedie južanský typ. Ale všeobecne spôsob života. Fíni sú depresívni, Taliani majú na všetko čas a Pražáci sú vychcanci. To vieme vďaka všeobecnej rozhľadenosti. Verím tomu, že sú to čisto iba hnusné predpotopné predsudky. Ale ja som povrchná a namyslená. Pre mňa je to dosť silný dôvod.Nehovoriac o náboženských rozdieloch. Čiže Egypt a Tunis takisto nie sú destinácie vhodné pre hľadanie môjho budúceho manžela. Nie je to xenofóbne! Je to len prirodzený rešpekt a možno aj strach z neznámeho. Asi ma film „Bez dcéry neodídem“ ovplyvnil viac ako je zdravé. Ale rovnako ma dosť plašia príbehy žien, Sloveniek, ktorým Suvenír z dovolenky ukradol deti.Čiže pre mňa cudzinca nie. Ani takého, ktorý má korene na Slovensku.

Trošku neveselý, ale veľmi silný bod. Pred pár mesiacmi som podľahla kúzlu couchsurfingu a brit Dan sa o slovenské dejiny veľmi zaujímal. Takže prvá otázka po jeho vstupe do môjho bytu bola na fotku na dverách. Chlap v&nbsp;pyžame na námestí, na ktorého mieri tank bral ako vtip.Ja nie. Ja mám Bielikovu fotku na dverách ako výstrahu. Ako upozornenie na to, aby som bola spokojná. Aby som si vážila všetko, čo mám. Aby som sa tešila z&nbsp;toho, že môžem robiť čokoľvek. Ako memento toho, že sa ráno môžete zobudiť a všetko je inak. Že na druhý deň tu už nemusia byť vaši priatelia. Nie, že by boli mŕtvi. Oni sú iba preč. A vy ich nevidíte viac ako 40 rokov. Zdvihnutý ukazovák dnešnej dobe. Myslím si, že táto fotka by mala byť povinne pri slovenských vlajkách na školách. Dúfam, že tento pozmeňujúci návrh mi v&nbsp;parlamente prejde…

Následne november v&nbsp;roku 1989 je takisto silný element v&nbsp;zmýšľaní ľudí žijúcich v&nbsp;tejto krajine. Nie, nebudeme sa teraz rozprávať o tom, či to bolo dobré / zlé / zorganizované KGB. Ale keď som Danovi púšťala posledných 10 minút filmu Pelíšky a potom celých Rebelov, zaleskli sa mu oči. Následne sme na youtube strávili ďalšie tri hodiny a sledovali zábery zo Zamatovej. Nechápal to. Pretože to, čo žili naši starí rodičia / vlastní rodičia / alebo my, to nepochopí niekto, kto žije v&nbsp;rozvinutom kapitalizme / kráľovstve / na Západe / v&nbsp;stabilnej krajine so ZDRAVÝM politickým vývojom.

Možno si hovoríte, že to nie je podstatný bod. Že predsa láska dokáže divy. A že detstvo a kultúrne základy nič neznamenajú. Áno, možno prvé dva roky. Potom svojmu cudzokrajnému milému pustíte film napríklad Smoljaka a Svěráka. Viete, čo sa stane? Povie si, že toto je na hlavu padnutý národ, keď sa smeje na takých hrozných vtipoch. A pritom to bol jediný vtipný výkrik do tmy. Veď len skúste nejakému talianskemu kamarátovi vysvetliť, prečo už roky nevolíte komunistov. FAIL.

Tak toto je teda pre mňa veľmi silný dôvod. Pokiaľ totiž budete mať cudzokrajného muža, rátajte, že sa bude chcieť naučiť váš jazyk. Teda z&nbsp;lingvistického hľadiska A aj keď bude rozprávať už takmer plynulo vaším rodným jazykom, tak nikdy nepochopí nuansy jazyka.Nehovorím len o tom, že nerozumieme doslovnému prekladu textov Jara Filipa či Milana Lasicu, ale nechápe to posolstvo. Aj slovenská pop music má samozrejme plno textárskych skvostov. Napríklad Mená lodí stratených… va va va va va va va.. va va va va va va…Áno, preklad tejto piesne môže v&nbsp;spoluobčanoch s&nbsp;cudzokrajnými pasmi vyvolať zdvihnutie obočia a pokrútenie hlavy. Ale „bolo nás jedenásť, už nás je len desať. Pôjdeme sa pozrieť, keď ho pôjdu vešať“ …

To asi nepochopí niekto, kto nezažil niečo medzi obdobiami bodu sedem. Alebo nevyrastal v&nbsp;dobe „po“.Rovnako Lasicu a Satinského ako dvojicu, ktorá vítala hostí, ktorí boli za dverami. Jozef, ktorý žije v&nbsp;domčeku pod vodpádom. Policajt, ktorý sa na policajnej stanici pýta „A čo si myslíte, že ja som fízel?“. Kamarát, ktorý zavára 3 čerešne, pretože on nemá rád čerešne.Uznávam, že trojica L, S, F možno ani pre niektorých skalných roduverných Slovákov neznamená veľa. Ale je to asi trošku hanba. Pretože toto je naša slovenská najsvätejšia trojica. Kam sa hrabe bývalá aj trerajšia koalícia, však?