Po rokoch  veci vidíme v inej perspektíve. Už zrazu nie je také dôležité, aký obvod má jeho biceps a či sú oči modré alebo zelené.
Po rokoch veci vidíme v inej perspektíve. Už zrazu nie je také dôležité, aký obvod má jeho biceps a či sú oči modré alebo zelené.
Zdroj: Shutterstock

Navždy Batman

Kde nastala zmena v programe? Že pred oltár nás vedie chlapík s bruškom a bez vlasov, hoci v našich snoch ešte nedávno hviezdil úplne iný typ muža? Psychologička tvrdí, že nejde o nič zložité. “Až postupne si v živote uvedomíme, čo je naozaj dôležité pre naplnenie našich potrieb. Ako to však naozaj robíme, zostane naveky súčasťou hlbokého životného tajomstva. Aj napriek nekonečným výskumom celých tímov psychológov,” tvrdí Jolana Kusá. Svoje o tom vie aj Simona. Snívala o vysokom, tmavom, štíhlom intelektuálovi v obleku s kravatou. Starší, primerane vzdelaný, so zmyslom pre rodinu. Dlho s podobným typom muža aj existovala, len na debatky nebol doma a zmysel pre rodinu tiež v nedohľadne. Až prišiel Batman. Zoznámili sa na cvičení cchikung, sedel na žinienke vedľa nej. " Ani vo sne by mi nenapadlo, že toto bude otec mojich detí! Chalan oblečený v mikine a teniskách, o sedem rokov mladší. Maturita s odretými ušami, každý víkend párty. Dokonca som už jeho vedela som o všetkých jeho bokovkách a babách v zálohe,” smeje sa Simona. A práve vďaka cvičeniu sa ocitli v rovnakom čase na rovnakom mieste, v Pekingu na seminári. On prišiel na rok, ona na dva mesiace. Po týždni pobytu sa vrámci šetriaceho režimu nasťahovala k nemu do bytu. Však normálka, kamoši. “Lenže medzi nami to začalo nenormálne iskriť. Zamilovali sme sa do seba a kedže to bol intenzívny terapeutický seminár, aj náš vzťah bol veľmi intenzívny. Mesiac uplynul, ja som odletela na Slovensko, ale rýchlo som bola opäť naspäť a domov sme sa už vrátili traja. Jasné, že prišla aj kríza, učíme sa, vyvíjame a hlavne sa nikdy nenudíme. Je pre mňa ako živel, tolerujem a vlastne aj mám rada jeho batmanovské oblečko, batmanovské ponožky a mikiny. Aj na Batmana na palubnej doske auta som si zvykla, aj na to, že večne hrá počítačové hry. Na intelektuálne debatky som si našla kamošku a momentálne je u mňa v kurze nižší, zelenoooký, špinavý blondiak v mikine a teniskách! “

Až postupne si v živote uvedomíme, čo je naozaj dôležité pre naplnenie našich potrieb. Ako to však naozaj robíme, zostane naveky súčasťou hlbokého životného tajomstva. Aj napriek nekonečným výskumom celých tímov psychológov.
Psychologička Jolana Kusá

Zlí chlapci

Oborníčka na medziľudské vzťahy tvrdí, že sa dá vystopovať, prečo to funguje, ale aj prečo nie. Podľa jednej teórie si muža nášho života vyberieme podľa princípu podobnosti alebo odlišnosti. Inštinktívne uprednostníme samca, ktorý je schopný zaistiť či zvýšiť šance prežitia nášho druhu. Podľa inej teórie siahneme po partnerovi na rovnakej úrovni ako sme my. Rozhoduje temperament, povahové vlastnosti a dotyková perspektíva. Kritéria na partnerov sa prirodzene menia aj vekom, skúsenosťami i potrebami. Vraj ten, komu dávame prednosť, odhaľuje kontúry nášho srdca. Andreine srdce získal dobrý chlapec. No najprv jej životom prešlo niekoľko zlých. “Vždy sa mi páčili takí tí grázlici.Už moja prvá láska bol chlap, o ktorom dodnes netuším, čo reálne robil. Mal plno peňazí a keď začali policajné razie, niekam zaliezol. Jaj a zabudol sa mi “pochváliť”, že je šťastne ženatý, prišla za mnou jeho tehotná manželka." Našťastie, Andreu vtedy vyrazili z práce a odišla preč z mesta. Nasledovalo zopár krátkych epizód s týpkami zapadajúcimi samozrejme do kategórie FRAJER. "Začala som si myslieť, že ja som vadná, keď vždy skončím s idiotom, ktorý má okrem mňa ešte minimálne jednu frajerku,” spomína na svoju minulosť. Ktorá plynula podľa odborníčky Kusej podľa určitého vzorca. Podľa neho sa Andrea vždy zamilovala po uši, mozog zostal zaplavený hormónmi, odstavený a k slovo sa dostali práve adolescentné ego potreby. Asi tak, že ja mám právo na lásku, mám právo si užiť! “Nebola prístupná rozumu a odmietla veriť na intuíciu a vlastné sny. Vlastne mala šťastie, že sa jej ich podarilo spojiť s hlbšími potrebami. A mohol prísť ten pravý” V jej prípade prišiel kolega. Ktorý ju jedného dňa viezol z jedného konca republiky na druhý. Povedala si, že aký milý a aká škoda, že vôbec nie je jej typ.