No dobre, niekto to môže brať ako úchylku, veď sexovať s robotom či onanovať nad stromom je len pre pár „vyvolených“, no dnešní tínedžeri to vidia inak. Ako objavovanie vlastného JA. Približne vo veku okolo dvanásť až šestnásť rokov, teda v období dospievania, sa rozvíja sexuálna orientácia, rovnako ako pocity medziľudskej príťažlivosti. Zdá sa, že tá nemusí byť počas celého života pre človeka nemenná. Rovnako, ako sa vyvíja ich pohľad na svet, politické názory či slobodná voľba vierovyznania, tak sa formujú a menia ich sexuálne túžby. „Je to ako keď som celý život nemohol prísť na chuť červenej repe a špenátu. Dnes si bez nich neviem predstaviť svoj jedálniček,“ opísal toto hľadanie vlastnej sexuality môj známy Michal. A čo je ešte horšie, spektrum sexuálnej orientácie je evidentne v dnešných časoch oveľa pestrejšie, ako sme si mysleli. Nad otázkou, či iná sexuálna orientácia ako heterosexuálna je duševná choroba, porucha alebo skôr emocionálny problém, sa už dnes nikto nepozastavuje, lebo mileniálov dnes trápi niečo úplne iné. Či sú hetero, homo, bi alebo dokonca niečo iné.

Pokračovanie na ďalšej strane.