Iskra z vtedajšieho breakdanceu naňho prvýkrát preskočila cez legendárnu hudobnú hitparádu Deka hity. „Pamätám si to ako dnes. Bol koniec roka 2005. Moderátor Jopo práve odpálil skladbu Run – D.M.C. It’s Like That. Tam som prvý raz uvidel bboys, ako proti sebe ‚betlia‘. Úplne som z toho zošalel a vedel som, že to je presne to, čo v živote potrebujem a čo chcem robiť. Žiadne plávanie, futbal ani hádzaná, ale toto!“ usmieva sa Marián, ktorý cítil, že vďaka tancu vie vyjadriť, kto je a čo prežíva. „Jedného dňa som šiel sám okolo miesta, kde sa stretávali vtedajší brejkeri, ale vedúci krúžku mi povedal, že berú až od pätnástich rokov. Pokorne som odvetil, že veď o pár dní mám štrnásť a ten rok si už počkám.
Keď som odchádzal s hlavou dole, vedúci na mňa zakričal, že ak mi nevadia starší borci, nech prídem v pondelok o ôsmej.“ Prišiel a vydržalo mu to dodnes. Neuveriteľných sedemnásť rokov! Aj keď počas týchto rokov mal poriadnu horskú dráhu. „Ako chlapec zo sídliska som prežil všetky turbulencie. Skratky neexistovali. Ako príklad uvediem Move up! The Pastels, televízny projekt, ktorý mi dal prvý komerčný dotyk, ale neúspešne. Dostal som sa do semifinálového výberu a potom som vypadol. Naďalej som sa však venoval tancu, učil som deti, kým som sa nerozhodol opustiť zamestnanie lektora tanca a vybrať sa do zahraničia pracovať do výšok na lešenia. Úprimne? Zlákali ma peniaze, ale pozor, ohrial som sa tam pol roka, kým si ma tanec osudovo opäť našiel. Zavolal ma ‚big boy‘ Milan Kereš na spoluprácu do Prahy. Musel som sa vypýtať od majstra, cez video v mobile som sa naučil choreografiu, odtancoval som krásne číslo s The Pastels a Luciou Bílou a cestoval som deväť hodín autobusom späť do nemeckého Rostocku na loď,“ hovorí Marián, ktorému na jeho životnej ceste najviac pomohla mama a Outbreak Košice.
„Za svoj najväčší úspech považujem starší projekt Máša a medveď na ľade, lebo vďaka nemu som precestoval skoro desať nových krajín a účinkoval som pred viac ako 100-tisíc ľuďmi. Mojou najnovšou trofejou je koncert Darinky Rolins, kde sme s celým tímom KRS Movements tancovali pre 18-tisíc ľudí. Bola to energia, z ktorej som žil ešte tri dni,“ teší sa sexi tanečník, ktorý za vrchol kariéry považuje byť súčasťou Super Bowl. Že tanec, to je veľká drina, modriny, otlaky, pľuzgiere, odreniny, ale hlavne veľká dávka šťastia, vie Marián veľmi dobre. „Keď sa pozriete na ktoréhokoľvek tanečníka a opýtate sa: Koľko máš rokov? Vyzeráš super! – odpovie, že je už skoro dôchodca a že ďakuje pekne,“ smeje sa tridsaťjedenročný Košičan, pre ktorého je fitcentrum druhým domovom. „Áno, veľmi rád cvičím. Popri tanci robím aj osobné tréningy a kalisteniku vo workoutových parkoch. Od minulého roka sa aj otužujem, radšej menej, ale v jazere.“ Nuž, jeho extrémne vyrysované telo hovorí za všetko.
