Vyjde na terasu. Pod pazuchou kniha, v ruke pohár, voľnou rukou opatrne za sebou zatvorí dvere, zasvieti svetlo a usadí sa do síce malého, ale pohodlného ratanového kresielka.

Do lona si položí knihu, na stolík pohár a nohy vyloží na podnožku, ktorá ladí s kreslom. Pridrží záložku a otvorí na strane, kde skončila včera. Chýbajú jej ešte asi štyri kapitoly. Pomaly otáča stránky, príliš pomaly. Nedokáže vnímať pocity hrdinky, jej vlastné ich celkom prehlušujú. Pritom netrpezlivo čakala na jej vydanie, autorka ju avizovala už pol roka vopred a keď sa konečne dočkala, nevie sa dostať na koniec. Útla knižočka, niečo vyše dvesto strán. Boli časy, keď by ju dala za jedno dopoludnia. Mysľou sa vráti v čase o pätnásť rokov dozadu. Má štrnásť, možno pätnásť, malý byt na šiestom poschodí je domovom pre ňu a jej stále smutnú a osamelú mamu. „Vieš moja, kto už k sebe pustí rozvedenú ženskú s malým deckom? Boja sa, že im odvediem ich chlapov. Ani jedného z nich by som nechcela. Ani keby boli poslední svojho druhu”. Vtedy nerozumela ich strachu, teraz už áno. Keď sa rozviedla jej blízka kamarátka, ani ona sa netrhala o spoločné víkendy. Stačilo, že prišla občas na víno. Chodila zásadne, keď boli doma obaja. Po dvoch pohárikoch sa na neho lepila a on sa ani nesnažil brániť. Vlastne sa nebránil vôbec. Zrušila teda aj spoločné posedenia pri víne. Už by to nerobila. Čo sa má stať, sa stane. Stalo sa. Minulý týždeň mali svadbu. Bývalý a tá jej kamoška.

Odpije si z prosseca, miluje v lete bublinky. Zásadne pije iba suché, po sladkom ju bolí hlava. Tá ju teraz bolí aj tak. Ide jej vybuchnúť, akoby sa dralo čosi von. Chce čítať, chce vojsť do knihy, no nedarí sa jej. Napojí sa na príbeh a po dvoch - troch stranách je z neho preč. Myšlienkami sa ocitne v sobášnej sieni, znie svadobný pochod. Sedí úplne vpredu a pozerá na dokonalý účes svojej kedysi najlepšej priateľky. Vedľa ako jej bývalý. Vystretý, napnutý ako tetiva na luku. Zažmurká očami, odháňa predstavy, striasa zo seba sebazničujúci obraz a skúša sa opäť sústrediť na knihu. Dnes ju nedočíta. U seba v izbietke, zapadnutá vo veľkom hlbokom kresle, ich vtedy zhltla aj dve denne. Keď vyčerpala svoje zásoby, siahla do maminej knižnice. Tam ich našla, medzi dielami klasickej literatúry. Niektoré pasáže čítala vzrušene stále dookola. Arthur Miller a Obratník Raka. Aj Kozorožca. Až oveľa neskôr Nad strechami Paríža. Predtým netušila, že pornografia sa dá aj písať. Keď sa minuli, nosila jej mama ďalšie z práce, robila v knižnici. Teraz prahne po láske, poriadnom, kvalitnom milovaní, kde sa nacucne a celého ho vycucne. To v knihách nenájde. Zavibroval jej mobil. Pozrela na displej. Gabo. Jej teplý kamarát Gabriel. Zbožňuje ho. Aj ex ho mal rád. Nesmierne múdry a vtipný chalanisko. Tiež čerstvo rozídený. Telefón dovibroval. Nateraz. Pozná ho, nevzdá to. Neprešli dve minúty a opäť vibrovanie. Nedvihne mu. Uvidí, dokedy ho to bude baviť. Dokedy to bude baviť ju. Vydrží tri jeho pokusy.

“Čo no?!” Rozčúlene prudko dýcha do mikrofónu. “Stavím svoje milované Prady slnečné, že si hypnotizovala mobil, dokedy ma to bude baviť”.

“Nečerti sa. Tíško trpím na teraske. Je jedna v noci, o takomto čase každý príčetný človek spí”.

“Ale ty nie si príčetná a to je ten rozdiel. Pozri buchtička … .” Nedopovedal, nestihol. Skočila mu zprudka do reči.

“Už nie som buchtička! Mám o dvadsať kíl menej, ako pred piatimi rokmi, to si si snáď všimol. Alebo cez tie svoje Prady nevidíš?” Buchtička … odišla na rok a pol do Ameriky, pozvala ju teta, vybavila prácu. Vypásla sa. Nepozná nikoho, kto by tam schudol. Nemala prachy na zdravú, nízkokalorickú stravu, tak sa jednoducho vyžrala. Tri roky sa potom krvopotne zbavovala nánosov tuku z multisacharidových delikatesiek.

“Ok, vychrtlina … a neprerušuj ma, prosím ťa, ok?”, zasyčal a nedal sa zastaviť. “Volal mi ten kamoš, že má pre nás dve miesta. Pamätáš, čo sme sa bavili pred mesiacom.”

Ups, celkom na to zabudla. “Počuj, mne to už nepríde ako dobrý nápad. Ja som bola vtedy úplne rozbitá. Vyslopala som celú fľašu prosecca a prišlo mi to vtipné a sexy. ”

“O čom to trepeš?”.

“Preboha, Gabo! Ja tam nechcem ísť. Žiadna swingers party! Ja nechcem, aby sa ma dotýkali cudzí muži. Ani ženy!” Už kričala. Kašľať na susedov.

“Prečo ziapeš? Nikto nevraví, že niečo z toho máš robiť. Môžeš sedieť pri bare a pozerať sa na iných, ako si to rozdávajú. Hompáľať pri tom nohami na vysokej barovej stoličke a piť šampanské.” Bol rozhodnutý sa nevzdať. “Samého ma dnu nevpustia. Chápeš, ty truhlík? Chlap sa dnu nedostane bez sprievodu ženy.”

“Tak vezmi nejakého svojho kamaráta. Máš ich za vagón”.

“Moje nervy … ! Nedostanem sa dnu ani s celou armádou chlapov. Im je jedno, že som teplý! U teba nikto nebude riešiť, že sa hompáľaš sama.”

“Ach … Gabo. Keď ja neviem … .”

“Tak dobre teda. Pôjdem.” Prerušila jeho začínajúce pišťanie. “Ale odídeme, keď poviem ja. A nebudeš vystrájať, aj keby si mal zliezť z najväčšieho fešáka planéty”.

… Ticho. Počula ho dýchať. Presne vie, čo sa v ňom odohráva. Najväčší fešák a iba pre neho! Potom príde ona a ukončí ich orgie. Kalkuluje si to, hajzlík jeden. “Platí.” Haha, pochopil, že bez nej si sa ani nepozrie. “Bude sa ti tam páčiť. Toto je prvotriedny klub v Brne.”

Zložila. To bolo včera v noci. Teraz je sobota, desať večer. Zazvonil zvonček. Zbehne schodami dole, Gabo si ju premeria cez sklo na vstupných dverách. Podľa výrazu jeho tváre vie, že nie je spokojný. Kašle naňho. Obula si tenisky, byť čo najmenej sexi je heslo večera. O dve hodiny vchádzajú do nenápadného klubu. Oči si postupne privykajú na prítmie, po chvíli rozoznáva siluety, po chvíli detaily. Zrazu ju Gabo drgne a potichu jej zvrtne hlavu opačným smerom. Pozná toho chlapa. Aj jeho penis. Ktorý v pravidelných intervaloch mizne v ústach plnokrvnej ryšavky. Baba robí dokonalú prácu. Zapája jazyk, pery, pomáha si rukami. Asi minútu ich nehybne sledujú, potom sa pozrú s Gabom na seba a vyprsknú. Ona neodolá, pristúpi k nim a svojho ex pohladí po zadku. Jemne odsunie ryšavku, jeho si vezme do úst a kým sa on spamätá, je koniec. Bez slova sa postaví, pohladí ho po tvári, vezme vreckovku zo stolíka, poutiera sa a odíde k baru. Jej kamoška má tmavohnedé vlasy. A nikde ju nevidí. Oveľa neskôr nechá vysokého, dobre stavaného chlapíka, s ktorým si predtým dala pohár šampanského, aby si ju odviedol na obrovské ležovisko. Chvíľu pozorujú dvojicu, v dokonalej symbióze splýva v meniacich sa polohách. Ľahne si k nim a slastne privrie oči. Gabo mal pravdu, páči sa jej tu. A ten horúci, vášnivý, divoký a mokrý orgazmus fakt stojí za to.&nbsp; Zatiaľ suverénne najlepší v jej živote.