Nerozlučné kamarátky: Bola mi viac ako sestra
Vždy som tvrdila, že náhody neexistujú. Všetko, čo sa v našom živote stane, má svoje opodstatnenie a význam. Že všetko zlé je na niečo dobré. Že všetko je tak ako má... Po tridsiatich dvoch rokoch ale tvrdím, že všetko sú to len prázdne frázy, ktorými som sa podvedome opíjala. Áno, tak presne na toto som prišla, keď som zistila, že môj „čerstvý“ manžel, ktorému som pred ôsmymi mesiacmi povedala „áno“ ma začal podvádzať s mojou najlepšou kamarátkou. Irónia osudu?Simona bola mojou ženskou spriaznenou dušou od gymnázia. Bola z nás nerozlučná dvojka, ktorá o sebe vedela úplne všetko. Prežívali sme spolu všetky trápenia a bolesti, rovnako tak sme sa tešili z našich úspechov, malých životných víťazstiev i prehier zároveň. Jednoducho moje druhé ja, poznáte to však? Vtedy som na „inštitúciu Best Friend Forever“ verila akoby to bolo nové náboženstvo. Vedela o tom, kedy som sa prvýkrát poriadne opila ako doga, koľko chlapov sa v mojej posteli mihlo a aj aký podali výkon, vedela, že orgazmus som dosiahla len pri jednom z nich a vedela aj to, že som ešte ako desaťročná ukradla v obchode žuvačky Pedro a doteraz sa bojím, či ma pre to „nezašijú“.
pokračovanie na ďalšej strane
