Cítili ste sa už niekedy také špinavé, že ste nevedeli žiť samy so sebou? Špinavé zvnútra? Ja áno. Ale poďme pekne po poriadku. Pred rokom som nastúpila na výšku. Zápis. Samý babinec, no predsa som tam zbadala JEHO. Zrazu zo mňa opadol všetok stres z toho, čo ma za dverami auly čaká, a mala som oči iba pre neho. Poznáte to, keď na ulici stretnete tucty pekných mužov, no po dvoch sekundách na nich zabudnete, nič vo vás nezanechajú a potom stretnete jedného, ktorý vôbec nezapadá do vašej škatuľky a srdce cítite v krku ?

Skrátka, viete, že je to ON a už s tým nič neurobíte? Ako sa priťahujú magnety, tak sa priťahujú dvaja ľudia a dnes viem, že sa to nemusí stať iba raz v živote. Neviem, či to bolo preto, že sme mali v ročníku asi päť chalanov a ON bol z nich najschopnejší. Neviem, či to bolo preto, že som sa cítila sama v cudzom prostredí a potrebovala som tam svoju kotvu. Jednoducho hneď po zápise, na ktorom sa na mňa mimochodom ani nepozrel, som začala pátrať na nete.

Nebol to môj typ, ale...

Hľadať chalana s modrými očami a blond vlasmi. Typ muža, aké sa mne nikdy nepáčili. Ale bolo to tam, nemôžem povedať, že medzi nami lietali iskry, no z mojej strany vyleteli určite a zúfalo sa snažili dostať k nemu. Ešte v ten deň som ho našla a so zaťatými zubami som mu poslala žiadosť o priateľstvo. Bola som si istá, že ju prijme a už som sa tešila, ako o ňom všeličo zistím. Primárne, či má priateľku, aj keď mi to bolo v tom čase jedno, lebo ja sama som doma mala priateľa, s ktorým som už od začiatku svojho ľúbostného života. Milujúceho, pre ktorého som bola prvá láska, ktorý nedá na mňa dopustiť a nebaví sa so žiadnymi inými ženami, pretože som chorobne žiarlivá.

Aký to paradox, však? A tak sme si spolu začali písať. A vo mne lietali motýle, len čo som dostala od neho ďalšiu novú správu. A z každej som cítila také to napätie, príjemný stres. Zistila som, že žije na Slovensku, ale je inej národnosti, našťastie blízkej, takže s dorozumievaním problém nebol. Napísal mi, vraj je rád, že som ho vyhľadala a v škole bude mať nejakú oporu. Všetko na mňa pôsobilo ako balzam na dušu.

Keď sme sa nakoniec stretli v škole, najskôr sme sa jeden druhému vyhýbali. Možno sme sa hanbili. On bol tiež zadaný, mal šesťročný vzťah s priateľkou, ale to nám nebránilo stretávať sa. Bože, ako sme si my dvaja rozumeli. Obaja sme na tom boli podobne. Obaja dlhé roky v jednom vzťahu, ktorý pre nás bol tým prvým, takže nič také ako ľúbostné dobrodružstvo sme dovtedy nezažili. A k tomu začínajúci stereotyp a túžba po tých vášnivých začiatkoch, ktoré postupne v každom vzťahu zaniknú. Obaja sme sa cítili ako nejakí starí manželia. A to sme ešte len vstupovali do skutočného života. Som ešte mladá, ale už som stihla prísť na jednu životnú múdrosť a vyskúšať si ju sama na sebe. Že v živote sa musíme určitých vecí vzdať, pretože nemôžeme mať všetko. Život nás skúša a chce, aby sme sa vedeli rozhodovať, rozhodovať správne. Ale ja som bola chamtivá a sebecká.

Neverne tvoj, neverne tvoja

Jedného upršaného rána, keď som cestovala na prednášku, mi od NEHO prišla esemeska. Či sa dnes na to nevykašleme a nepozrieme si v jeho prenajatom byte nejaký film. Predtým sme sa nikdy nestretli sami a vo mne to vyvolalo plno vzrušenia a napätia. Celkom spontánne, a ja teda inokedy veľmi spontánna nie som, som súhlasila. A o hodinku som vystúpila na zastávke, kde ma čakal. Asi sa nemusím podrobne rozpisovať o tom,, ako to dopadlo. Z filmu nič nebolo. Ležala som v jeho posteli, nahá, robili sme to trikrát za sebou, čo som dovtedy nepoznala a ani som netušila, že sa niečo také vôbec dá.

Áno, môj priateľ ma v poslednom čase dosť zanedbával, stále sa vyhováral, že je unavený z práce, aj keď viem, že iná žena v tom nie je. Lebo ak nie je v práci, my dvaja sme stále spolu. Niekedy sa zamýšľam, či práve to nie je chyba. Či z našej lásky nerobím kamarátsky vzťah, aj keď mi to tak vyhovovalo. Potom som odišla domov. S obrovskými výčitkami. Nebolo jednoduché pozerať sa priateľovi do očí a ľahnúť si k nemu do postele. To, čoho sa tak bojím, som urobila sama. To ja som stále podozrievavá a žiarlim na každú ženu, ktorá sa v jeho blízkosti len mihne. A čo bolo potom? Keď sme sa s mojím spolužiakom stretli v škole, len sme sa na seba usmiali, no mne bolo jasné, že táto bokovka nám veľmi nepomohla.

Snažila som sa mu vyhýbať, cez prestávky som sa schválne pridala k skupinke, kde nebol on, a veľmi som sa hanbila. Ale moja žiarlivosť sa prejavila, akoby som si ho tým, čo sa medzi nami stalo, k sebe pripútala a brala ho za „svojho“. Prekážalo mi, keď sa rozprával s inými spolužiačkami, aj to, keď si cez mobil posielal správy s niekým iným. O to viac som bola vďačná za svojho priateľa, ktorý nikdy nič také nerobil. Napriek tomu sa to stalo ešte raz. V škole mi napísal, že ma chce, a mne sa podlomili kolená. Išli sme spolu k nemu a bolo to znova divoké a rýchle. Zažívala som neskutočnú horúcu vášeň, skoro ako z kníh, ktoré tak rada čítam. Ale po „tom“ sa vo mne niečo zlomilo.

Možno aj preto, že ma odprevadil len k dverám a nechal ma odísť samu, hoci som ani nepoznala cestu. Cítila som sa špinavá. Odchádzala som mokrá, lepkavá a... použitá. Medzi nami to bolo len o sexe, aj keď ja taká neviem byť. Asi som od neho podvedome očakávala čosi viac, hoci skutočne by som ho nechcela. Veď mne môj doterajší život s priateľom vyhovoval. Bola som sklamaná zo všetkého, no najviac zo seba. Miešalo sa vo mne toľko pocitov, otázok. Všetko si navzájom protirečilo. Chcela som ho vidieť, ale aj nie, mala som ho rada, ale aj nie. Urobila by som to znova, ale aj nie.

Všetko sa vyriešilo tým, keď odišiel zo školy. Nie kvôli nám dvom, len ju nezvládal a učenie ho vlastne nebavilo. A ja som si poplakala, že už ho nikdy neuvidím a že strácam dôvod, pre ktorý sa do školy každý deň teším. Ale bolo to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. No to som pochopila až neskôr. A ešte čosi. Strašne sa mi zhnusil. Až postupne mi došlo, že on vôbec nebol môj typ. A keby sme sa mali stretnúť znova, myslím, že by som sa na neho ani nepozrela. Vymazala som si jeho číslo a nekomunikujeme spolu. Je to ten typ, ktorý mi napíše päť minút po tom, ako si na Instagram pridám novú fotku.

Ďakujem, neprosím. Chcem na všetko zabudnúť a úprimne, už na neho ani nemyslím. Nikdy som vo svojom živote nič neľutovala, ale toto áno. Je to moja najväčšia životná chyba. Potrebovala som to zo seba dostať von a ty, EMMA, si mi podala pomocnú ruku tým, že som do tvojej rubriky mohla napísať svoj príbeh. Je to podobné, akoby som sa vyspovedala kamarátke. Bohužiaľ, ja nemám žiadnu takú, ktorej by som sa touto skúsenosťou mohla „pochváliť“. To, čo som urobila, si musím nechať pre seba. A je mi jasné, že môj priateľ sa to nikdy nesmie dozvedieť. Milujem ho najviac na svete, ale to bolo aj predtým, aj počas toho, ako som mala sex s iným mužom. Kto zažil, pochopí. Že pudy, biológia sú silná vec a v slabých jedincoch sa občas prebudia zvieratá. Miláčik, prepáč mi to. Čas sa nedá vrátiť naspäť, no odstránila som všetok kontakt s ním a nemyslím na neho ani minútu, prisahám. A verím, že raz si to aj ja sama odpustím.

EMMA miluje vaše príbehy a zaplatí vám za ne!

Staňte sa súčasťou svojho obľúbeného časopisu a pošlite nám váš príbeh. Zažili ste niečo neobyčajné, šokujúce, úžasnú lásku alebo strmý pád s ponaučením? Sem s tým! Odteraz bude každý mesiac dvojstrana v EMME patriť vašim osudom. Skutočným! Ak váš príbeh uverejníme v EMME, môžete sa tešiť na honorár 50 €. Posielajte ich na adresu [email protected] Môžete pridať aj fotografie.

Čítajte viac:

Hlasujte za MISS EMMA 2017 a vyhrajte super ceny!

Zabijak vzťahov menom sociálne siete: Ničia priateľstvá aj partnerskú lásku

Môj najlepší priateľ MOBIL: Pozor, oberá vás o vzťahy! 

Vyskladajte si takmer dokonalý vzťah: Na čo rozhodne netreba zabudnúť?

Bez hádok a faciek: Je vôbec možné ukončiť vzťah dôstojne?