Bože, ja som z&nbsp;toho taká unavená – povzdychla si minulý rok mladá youtuberka a&nbsp;tiktokerka Maghla a&nbsp;na Twitteri opísala, čo všetko na sociálnych sieťach zažíva. A&nbsp;nie sú to žiadne romantické príbehy, skôr má na dennom poriadku sexuálne návrhy, zvrhlé a&nbsp;oplzlé reči i&nbsp;nadávky. Dokonca do svojej pošty pravidelne dostáva aj fotky mužského pohlavného údu. Fotky, o&nbsp;ktoré nikdy nikoho neprosila. Jej komentár na Twitteri mal 30-tisíc prezdieľaní, pretože v&nbsp;tom nie je sama. Práve naopak. Mladá youtuberka Lixiviatio, ktorá je aktívna na platforme Twitch, sa priznala tiež, že si musela zvyknúť na nechutné poznámky aj sexuálne narážky od tých, čo ju sledujú. „Až 99 percent komentárov sa točí okolo sexu a&nbsp;vyhrážania, že ma chcú znásilniť. Keď som s&nbsp;videami a&nbsp;so streamovaním začala, hneď prvá správa, ktorú som dostala, znela – veď všetci vidia, že máš veľké prsia, tak prečo ich skrývaš?“<br>&nbsp;&nbsp; 

Žiaľ, tento problém nie je žiadna novinka, lebo odkedy sa na scéne objavili sociálne siete, ženy sa stali vďačným terčom. Musia strpieť neslušné a&nbsp;vulgárne komentáre a&nbsp;je úplne jedno, v&nbsp;akých kruhoch sa pohybujú, pretože mu čelia aj známe osobnosti. Kybersexizmus sa však netýka len influenceriek, youtuberiek či tiktokeriek, ale všetkých žien. Problém je v&nbsp;sexistickom nastavení spoločnosti, ktoré sa ani v&nbsp;21. storočí nemení k&nbsp;lepšiemu.<br>

Povedzme si to otvorene, sexizmus existuje dlho a&nbsp;stále sa rozťahuje v&nbsp;tých najrôznejších sférach – v&nbsp;rodinách, na pracoviskách, v&nbsp;kamarátskych vzťahoch a&nbsp;prirodzene aj v&nbsp;internetovom priestore. „Kybersexizmus znamená, že sexistické zmýšľanie sa prenieslo aj do online sveta,“ myslí si parížska advokátka Rachel-Flore Pardo a&nbsp;zakladateľka ženskej asociácie Stop Fisha, ktorá sa snaží rúcať predsudky a&nbsp;bojovať proti prejavom takéhoto násilia na internete. „Tým, že sa dnešná spoločnosť doslova presunula do digitálnej sféry, aj sexizmus dostáva nové formy. A&nbsp;nie sú to len oplzlé komentáre, ktoré muži posielajú ženám v&nbsp;správach či komentároch, ide trebárs aj o&nbsp;pornografické ‚deepfakes’, čo sú vlastne fotomontáže, keď k&nbsp;nahému telu pornoherečky niekto prilepí reálnu tvár inej ženy a&nbsp;chce ostatných presvedčiť, že ide o&nbsp;jej odhalené zábery. Alebo sa to týka ‚dick pics’, čo sú fotky obnaženého penisu, ktoré muži posielajú ženám, aj bez ich súhlasu. Kybernetické násilie môže mať naozaj veľa podôb,“ vysvetľuje zakladateľka asociácie Stop Fisha. A&nbsp;že je situácia v&nbsp;tomto smere vážna, potvrdzujú aj čísla: v&nbsp;roku 2020 sa až 60 percent dievčat a&nbsp;žien vo veku 15 až 25 rokov stretlo vo virtuálnom priestore s&nbsp;obťažovaním, s&nbsp;vyhrážkami či neslušnými komentármi a&nbsp;štatistiky OSN dokonca odhalili, že až 73 percent žien už na vlastnej koži zažilo nejakú formu online násilia či obťažovania. Podľa štúdie, ktorú uskutočnila Amnesty International v&nbsp;roku 2017, sa až 41 percent žien, ktoré mu čelili, obávalo aj o&nbsp;svoju fyzickú bezpečnosť. Pretože násilníci sú čoraz odvážnejší, drzejší a&nbsp;doslova strácajú zábrany.<br>

A&nbsp;čo ak sa nejaká žena rozhodne o&nbsp;probléme hovoriť? Okamžite ju neprajníci označia za zúfalku, nešťastnú či neuspokojenú feministku a&nbsp;snažia sa ju ešte viac zosmiešniť. Svoje o&nbsp;tom vie aj tiktokerka Alena, ktorá od roku 2020 na sociálnej sieti pod pseudonymom @emohokage zverejňuje nielen videá o&nbsp;líčení, ale snaží sa otvárať aj túto tému, rieši práva žien, problémy LGBTI+ či duševného zdravia. „Keď si žena a&nbsp;odvážiš sa hovoriť nahlas, okamžite ťa obvinia z&nbsp;karierizmu a&nbsp;z&nbsp;toho, že sa chceš predrať do politiky,“ hovorí a&nbsp;dodáva, že práve pri týchto témach sa stretáva s&nbsp;najväčším množstvom hejtu. „Pozorne sledujem ten rozdiel. Ak o&nbsp;týchto problémoch rozprávajú muži, je to v&nbsp;poriadku a&nbsp;dostávajú za to pochvalné komentáre, ale ak ich otváram ja, čítam o&nbsp;sebe samé negatívne správy. Aj v&nbsp;21. storočí tu máme jednoducho dvojaký meter.“

Všimol si ho aj dokumentárny film #SalePute, čiže ŠpinaváŠtetka, ktorý v&nbsp;roku 2021 uviedli na scénu Florence Hainaut a&nbsp;Myriam Leroy. Priestor na vyjadrenie v&nbsp;ňom dostali mnohé ženy od novinárok, spisovateliek cez influencerky až po tie, ktoré streamujú na sociálnych sieťach. Každá opýtaná priznala, že sa v&nbsp;online priestore už stretla s&nbsp;takouto podobou sexizmu. „Ak ste ženou a&nbsp;dáte najavo, že sa vám takéto správanie nepáči, to automaticky znamená, že riskujete. Každá, ktorú v&nbsp;online priestore vidieť a&nbsp;ktorá má nejaký vplyv, sa skôr či neskôr dočká obvinenia za to, že si dovolila vyjadriť svoj názor. Počúva na svoju adresu výčitky v&nbsp;štýle – veď si si o&nbsp;to koledovala,“ upozorňuje Rachel-Flore Pardo. A&nbsp;povedzme si úprimne, kybersexizmus je tá najlepšia cesta, ako odvážne ženy umlčať. Aj tiktokerka Alena priznáva, že dnes si veľmi dobre rozmyslí, či na sieť zavesí svoje feministicky orientované názory a&nbsp;že každý jej post prechádza akousi osobnou autocenzúrou. „Aj preto zverejňujem čoraz menej videí s&nbsp;angažovaným obsahom, pretože kybersexuálne obťažovanie pre mňa začalo byť neúnosné.“ Dokonca veľmi premýšľa aj nad tým, čo si pri streamovaní oblieka, aby sa vyhla uštipačným a&nbsp;zlomyseľným komentárom, ktoré dostáva zo strany mužov.

Pred kybersexizmom, ktorému sa za posledné roky mimoriadne darí umlčať ženské hlasy, treba byť na pozore aj preto, že obetiam spôsobuje vážne dôsledky na psychickom zdraví. Stavy úzkosti, depresie, dokonca aj pokusy o&nbsp;samovraždu, to sú len jedny z&nbsp;mnohých problémov, ktoré podľa advokátky Rachel-Flore Pardo vyvolávajú. Alena to pocítila najmä počas obdobia pandémie v&nbsp;roku 2021, keď jej aktivity na sociálnej sieti privolali vážne duševné ťažkosti. „Bola som šokovaná z&nbsp;toho, aké príšerné komentáre som si na svoju adresu prečítala. V&nbsp;mojich videách otváram rôzne témy, od duševného zdravia až po intrerrupciu, pre ktorú som sa rozhodla v&nbsp;šestnástich a&nbsp;otvorene som o&nbsp;nej hovorila. To, čo mi pod videami želali neznámi ľudia, bolo príšerné a&nbsp;nerozumiem, kde sa v&nbsp;ľuďoch berie toľko zloby. Aj preto si myslím, že sexizmus a&nbsp;násilie, ktoré sa na internete šíria, by mali byť pod kontrolou.“<br>

Na rastúce problémy so šikanou či sexizmom na internete síce myslí aj slovenský zákon, pretože náš parlament od 1. júla 2021 schválil novelu Trestného zákona, ktorá považuje kybernetické šikanovanie za trestný čin, no pri vyšetrovaní sa treba obrniť veľkou dávkou trpezlivosti. Dokazovanie je beh na dlhé trate a&nbsp;to psychike obete neprospieva. V&nbsp;boji proti tomuto nešváru však príliš nepomáhajú ani samotné sociálne siete. V&nbsp;štúdii, ktorú v&nbsp;apríli 2022 zverejnilo Centrum za boj proti digitálnej nenávisti (Center for Countering Digital Hate) a&nbsp;ktorá bola zostavená na základe 8&nbsp;200 súkromnných správ z&nbsp;Instagramu, sa tvdí, že až v&nbsp;9 prípadoch z&nbsp;10 sociálna sieť nepovažovala neslušné správy za mizogýnne a&nbsp;sexistické. „Mne sa zdá, že ich správcom na riešení tohto problému nezáleží a&nbsp;nechcú sa tým zaoberať. Videá, na ktorých ma neprajníci zosmiešňujú alebo na mňa útočia, dokonca ďalej zverejňujú. Pretože čím väčší majú zásah, tým viac peňazí to platformám prináša,“ myslí si tiktokerka Alena, alias pseudo@emohokage, podľa ktorej táto ľahostajnosť len odráža obraz spoločnosti. „Tá nemá záujem chrániť ženy a&nbsp;nemá záujem chrániť ani také ženy, ktoré otvárajú citlivé témy a&nbsp;postavia sa na stranu menšín.“

Hoci sociálne siete ako Facebook, Instagram, Snapchat, OnlyFans či TikTok vymysleli ich zakladatelia na to, aby spájali či zabávali ľudí (a&nbsp;aby oni na tom dobre zarobili), faktom je, že sú čoraz viac zodpovedné za problémy duševného zdravia, ktoré sa najmä u&nbsp;mladšej generácie šíria ako epidémia. „Sociálne siete sú stoka internetu,“ vyjadrila sa pred rokmi Lady Gaga a&nbsp;aj advokátka Rachel-Flore Pardo si myslí, že nielen jej správcovia, ale najmä spoločnosť nesmú brať prejavy kybersexizmu na ľahkú váhu. „Na scéne sa objavuje čoraz viac trestných oznámení a&nbsp;aj čoraz viac verdiktov, keš násilníci boli dokonca odsúdení alebo dostali pokutu, no stále ich nie je dosť,“ pripomína zakladateľka organizácie Stop Fisha. Vo Francúzsku sa v&nbsp;roku 2020 riešilo na súde vyše tritisíc prípadov, ktoré sa týkali online sexuálneho šikanovania, obťažovania či takzvanej „pornopomsty“ – keď bývalý partner po rozchode zverejní intímne fotky či videá z&nbsp;predchádzajúceho vzťahu. A&nbsp;počet odsúdených? Necelých dvesto, čo je jasný dôkaz, že aj v&nbsp;tejto téme má nežné pohlavie pred sebou ešte dlhú cestu. A&nbsp;na nej pomôže jediné. Nebyť ticho a&nbsp;hovoriť o&nbsp;problémoch nahlas. Len vtedy sa veci pohnú k&nbsp;lepšiemu.