V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Kým si sa odsťahoval do zahraničia, bol si na Slovensku vyhľadávaným fotografom a&nbsp;súčasťou tvojej práce boli aj erotické zábery. Vráťme sa však na úplný začiatok. Ako si sa k&nbsp;tejto práci vôbec dostal?

Veľmi som obdivoval život svojej tety fotografky, ktorá veľa cestovala a&nbsp;už na začiatku 90. rokov žila v&nbsp;Izraeli. Ako malý som chodil po jej výstavách a&nbsp;vďaka nej som stretával Karola Kállaya, Tibora Husára a&nbsp;ďalších známych fotografov. Bola to neskutočná inšpirácia, som jej za to veľmi vďačný. Už v&nbsp;trinástich som obdivoval fotky Helmuta Newtona či Jana Saudka a&nbsp;fascinovala ma krása, ženskosť a&nbsp;sexualita. Veľmi som túžil fotiť ženy.

Spomínaš si na prvú modelku, ktorú si fotil nahú?

Bola ňou moja prvá frajerka. Pracovala ako profesionálna modelka a&nbsp;pózovala známym fotografom, takže som sa od nej veľa naučil. Fotil som ju a&nbsp;neskôr sa ozývali jej kamošky, že by chceli podobné fotky tiež. Robil som to zadarmo, no zrazu bol o&nbsp;moju prácu záujem, tak som si uvedomil, že by som si mohol nastaviť aj nejakú cenu. Už v&nbsp;šestnástich som si prenajal profesionálny ateliér a&nbsp;o&nbsp;čosi neskôr som začal fotiť erotiku, aj keď som vtedy musel klamať, že som starší.

Orientoval si sa len na akty?

Fotil som čokoľvek. Produkty, svadby, kampane, katalógy, no veľkú časť mojej práce tvorili práve akty.

Aké to bolo, keď sa pred tebou prvýkrát vyzliekla modelka, ktorá nebola tvoja frajerka?

Pamätám sa, že som ju veľmi obdivoval. Bol som napätý, ale primárne som tam necítil sexualitu. Do modelky sa vždy potrebujem na chvíľu zaľúbiť ako do subjektu, ktorý stojí pred mojím objektívom. Veľmi som si všímal a&nbsp;obdivoval jej krivky. Ale vzadu v&nbsp;hlave som stále myslel na to, že chcem urobiť dobré zábery, aby som ukázal ľuďom, že vidím krásu inak. Nemal som pri tom fotení v gatiach stan. (Smiech.) Snažil som sa pracovať so ženou, s&nbsp;kompozíciou tela, aby to dávalo zmysel a&nbsp;bolo to pekné.

Luciine prvé akty som fotil ja. Našiel som ju na internete na akomsi portáli a&nbsp;veľmi sa mi páčila, tak som jej povedal, že má nádhernú postavu a&nbsp;veľký potenciál na to, aby fotila erotiku.

Nikdy ťa žena, ktorú si fotil, nevzrušila?

Počas fotenia nie. Čo ma však vzrušuje, je, keď vidím, že sa v&nbsp;tej žene prebudí túžba. Vidím, ako dýcha, zmeny v&nbsp;jej pohyboch, ako sa voči mne stane submisívnou. Že mi dôveruje, keď jej niečo poviem. Takúto energiu som na foteniach cítil, ale nebolo to nikdy za hranou. Nevravím, že som so žiadnou z&nbsp;tých žien nič nemal, ale nikdy sa to nestalo na pľaci.

Dôvera medzi tebou ako fotografom a&nbsp;modelkou, ktorú fotíš, musí byť asi obrovská, však?

Nielen dôvera, ale aj vedomé predchádzanie nepríjemnostiam. Keď som fotil na zákazku, vždy som si tam zavolal aj vizážistku. Nechcel som byť s&nbsp;tou ženou sám, lebo vznikajú rôzne problémy a&nbsp;ja som sa tomu nikdy nechcel vystavovať. Zažil som, keď na mňa dievča, ktoré som fotil, niečo skúšalo, ale neviedlo to nikam, ja som chcel hlavne zarobiť. A&nbsp;keď som mal pred objektívom ženy, ktoré si privyrábali v&nbsp;zahraničí eskortom, zrazu si všetci sexistickí chlapi mysleli, že keď niekto pracuje v&nbsp;tomto biznise, automaticky bude na mňa robiť ťahy. Lenže tie dievčatá vždy poznali svoju hodnotu a nesnažili sa so mnou ani len flirtovať.

Pred tvojím objektívom však stáli aj bežné nahé ženy, ktoré chceli mať pekné akty pre seba alebo partnera. Vždy vedeli prekonať hanblivosť?

Ak sa nebavíme o&nbsp;profesionálkach, zdá sa mi, že 90 percent žien hanblivosť len hrá. Myslia si, že by to tak malo byť, pomaly sa vyzliekajú, robia drahoty, a&nbsp;pritom viem, kde skončíme. A&nbsp;potom vidím, že keď ju vizážistka líči, sedí s&nbsp;rozkročenými nohami na stoličke a&nbsp;pozerá si mobil. Celé to bola len šou na začiatku. Ale mal som v&nbsp;ateliéri aj hanblivé ženy, vtedy som sa ani ja necítil komfortne. Možno ich do toho dotlačil partner, ktorý od nej chcel akty. Fotil som aj také, ktoré partner opustil a&nbsp;chceli tie akty preto, aby ukázali, že sú lepšie ako tá druhá. Išlo o&nbsp;ich ego. Tie sa správali hanblivo.

Islanďanky sú veľmi otvorené a&nbsp;nahotu berú prirodzenejšie ako u&nbsp;nás. Nie je to tam také tabu.

Ako sa ti podarilo takúto ženu uvoľniť?

Vždy som sa snažil, aby mala nejaké zázemie a&nbsp;diskrétnu zónu. Veľa sme spolu komunikovali, pýtal som sa, či sa cíti v&nbsp;pohode, či jej je príjemne, či sa chce vyzliecť a&nbsp;či naozaj chce niečo také fotiť. Ak sa aj bála ísť do nejakej pózy, vždy som ju ubezpečoval, že mi môže dôverovať, že je to dobrý uhol a&nbsp;nevidieť nič, čo by nechcela. Nikdy som ich neuvoľňoval nejakými dotykmi, takýmto predátorským veciam sa vyhýbam. Keď sme na pľaci, bez ohľadu na to, či to je moja frajerka alebo nie, vždy to beriem profesionálne.

O tom, ako objavil Luciu Javorčekovú a presvedčil ju, aby skúsila nafotiť prvé akty, sa dočítate na ďalšej strane.

Ty si v&nbsp;podstate objavil modelku a&nbsp;influencerku Luciu Javorčekovú, ktorá je dnes známa po celom svete a&nbsp;s&nbsp;nahotou očividne nemá problém. Ako sa ti to podarilo?

Nemyslím si, že som vyzliekal pred objektívom nejaké veľké celebrity, ale áno, Luciine prvé akty som fotil ja. Našiel som ju na internete na akomsi portáli a&nbsp;veľmi sa mi páčila. Nafotili sme spolu najprv kolekciu šiat pre jednu lokálnu návrhárku. Cítila sa na fotení veľmi komfortne, tak som jej povedal, že má nádhernú postavu a&nbsp;veľký potenciál na to, aby fotila erotiku. Že nech nad tým aspoň porozmýšľa. Ona už vtedy mala dieťa a&nbsp;manžela, ktorý ju v&nbsp;tom podporil, takže súhlasila. Urobili sme spolu akty pre známy pánsky magazín a&nbsp;na tie fotky sme dostali perfektnú spätnú väzbu. Začala viac fotiť, postupne sa to nabaľovalo ako snehová guľa, ale jej cesta na vrchol rozhodne nebola jednoduchá. Odmakala si to.

Čo podľa teba vedie bežné ženy k&nbsp;tomu, aby si dali spraviť profesionálne akty?

Veľa mojich záberov doteraz visí na stenách a&nbsp;teším sa z&nbsp;toho. Ženy chcú ukázať svoju krásu a&nbsp;dať niečo výnimočné partnerovi. Často som ich fotil ako valentínsky darček. Žena – alebo aj muž, nerobím v&nbsp;tom rozdiely, lebo som robil aj mužské akty –, ktorá je silná, nebojí sa pracovať so svojou sexualitou a&nbsp;je v&nbsp;nej kúsok exhibicionizmu, sa takto chce zvečniť. Všetci starneme, meníme sa, a&nbsp;keď sa niekto cíti dobre vo svojej koži, má chuť to ukázať. Bežne som fotil aj mamy mojich kamarátov. Len jeden z&nbsp;nich so mnou skončil, lebo nedokázal stráviť, že ma oslovila.

Aký je tvoj osobný vzťah k&nbsp;nahote, ale pýtam sa ťa to ako muža, nie ako profesionálneho fotografa.

Nebojím sa jej a&nbsp;je pre mňa prirodzená. Ale ani záber, kde je nahý človek, nemusí mať hneď erotický podtón, veď aj v&nbsp;móde sú prvky nahoty, ktoré tam podľa mňa patria. Nahota je najmä u&nbsp;žien veľmi sexualizovaná. Akty môžu byť erotické, ale môžu byť aj veľmi príjemné. Často som fotil tehotné ženy a&nbsp;doteraz to robím rád, lebo je to krásne. Pre mňa sú ženy bohyne a&nbsp;koncept muža ako boha sa mi zdá až komický. Aj to, keď v&nbsp;žene vzniká život, sa dá stvárniť veľmi pekne, bez erotiky.

Len tak sa k&nbsp;niekomu prihovoriť alebo zložiť kompliment, to nie je na Islande celkom korektné. Ženy sú tu veľmi samostatné, často tvrdohlavé a&nbsp;nechcú si nechať pomôcť.

Zdá sa to len mne alebo aj ty máš pocit, akoby boli ženy s&nbsp;príchodom sociálnych sietí viac otvorené nahote a&nbsp;nemajú problém zverejňovať svoje dráždivé či obnažené fotky?

Je to obrovská revolúcia. Pre generáciu dnešných dvadsiatnikov je nahota na fotkách oveľa bežnejšia aj viac tolerovaná ako v&nbsp;minulosti. Samozrejme, je to každého osobná voľba, ako sa bude prezentovať, no nepáči sa mi, že ľudia často cítia tlak spoločnosti. Ak je slabšia osobnosť, tak si povie, veď všetky baby majú akty, asi by som to mala spraviť aj ja. To sa tu deje a&nbsp;mrzí ma, že v&nbsp;slovanských krajinách, kde nie je rovnoprávnosť až taká vysoká, majú ženy pocit, že práve to zvýši ich cenu. Nerobia to pre seba, skôr chcú byť viac žiadané a&nbsp;atraktívne pre mužov.

S&nbsp;profesionálnou kariérou fotografa si sa však pred časom rozlúčil. Prečo?

Venoval som sa tomu desať rokov a&nbsp;komerčnú fotografiu som opustil v&nbsp;roku 2016 veľkou výstavou v&nbsp;bratislavskej Redute. Povedal som si, že to bol môj vrchol. Lebo vo väčšine prípadov som fotil komerčne to, čo som nechcel. Nemal som už chuť fotiť akty ženám, ktoré mi nič nehovorili, rôzne produkty či opitých ľudí na svadbách. Stále rád fotím a&nbsp;je to moja vášeň, ale mám radšej dokumentárnu fotografiu, cestopisy a&nbsp;autentických ľudí. Už nechcem byť umelý. Radšej fotím portréty Indiánov v&nbsp;Paraguaji alebo Islanďanky, ktoré sú s&nbsp;nahotou stotožnené.

Keď spomínaš Islanďanky, v&nbsp;čom sú iné než my Slovenky? Žiješ na Islande už veľa rokov a&nbsp;určite to vieš porovnať.

U&nbsp;nás máme veľké predsudky a&nbsp;ženy často robia veľa vecí len pre partnera, vo vzťahu ťahajú za kratší koniec. Ten rozdiel oproti Islandu je priepastný. Na Islande je feminizmus základ. Lebo feminista je človek, ktorý považuje obidve pohlavia za rovnocenné, nie je bojovník za ženské práva, ako sa to u&nbsp;nás často hovorí. Feministka nie je homosexuálna žena s&nbsp;modrými vlasmi, ktorá je naštvaná na všetkých mužov, lebo na Slovensku som, bohužiaľ, počul aj také názory. Žiadna iná krajina nie je taká rovnocenná ako Island.

Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.

Sú tamojšie ženy otvorené aj v&nbsp;rámci vnímania nahoty a&nbsp;sexuality?

Sú veľmi otvorené a&nbsp;nahotu berú prirodzenejšie ako u&nbsp;nás. Nie je to tam také tabu, a&nbsp;keď už si ma pustia k&nbsp;telu a&nbsp;skamarátime sa, dokážem sa o&nbsp;sexe porozprávať aj so 70-ročnou ženou. Keď trebárs nemá na dome rolety, je to absolútne jej voľba a&nbsp;môže tam chodiť nahá. Čudný je ten, kto sa pozerá, nie ten, kto je za oknom nahý. Pravidelne sa tam konajú pochody obnažených žien. Vzniklo to pôvodne v&nbsp;Kanade po udalosti, keď znásilnili jednu ženu. Do médií sa vtedy dostala nahrávka, kde k&nbsp;tomu prípadu jeden policajt povedal, že čo sa čudovala, keď bola oblečená ako štetka. Spôsobilo to obrovský škandál, ženy vyšli do ulíc vyzývavo oblečené s&nbsp;transparentmi: Moje telo, moje právo alebo: Vyzývavá som pre seba, nie pre teba! A&nbsp;na Islande na tieto pochody chodia aj lekárky, právničky, političky, mnohé hore bez alebo v&nbsp;sexi spodnej bielizni. Snažia sa ukázať, že sexualita je ich sila. Na Islande nepoznajú bodyshaming, tam žena nemusí vyzerať ako modelka, aby si mohla dovoliť niečo erotické. Sexualitu akceptujú a&nbsp;berú veľmi prirodzene.

Spomenul si feminizmus a&nbsp;rovnoprávnosť. Ako to vyzerá na Islande v&nbsp;praxi?

Len tak sa k&nbsp;niekomu prihovoriť alebo zložiť kompliment, to nie je na Islande celkom korektné. Ženy sú tu veľmi samostatné, často tvrdohlavé a&nbsp;nechcú si nechať pomôcť. Tunajší muži trebárs ženám neotvárajú dvere. Keď som to naposledy džentlmensky urobil ja, tá žena na mňa vyskočila, či to je nejaký čudný zvyk z&nbsp;východnej Európy a&nbsp;či ju naozaj musím ako taký šašo predbiehať a&nbsp;držať jej dvere. Alebo som sa stretol s&nbsp;islandskou premiérkou a&nbsp;v&nbsp;tretej vete som jej povedal, že má pekný úsmev. U&nbsp;nás by to bol milý kompliment, u&nbsp;nich je to veľké faux pas. Keď som to povedal Islanďanovi, len sa chytal za hlavu, čo som si to dovolil. Aj s&nbsp;komplimentmi tu treba narábať opatrne a&nbsp;zvážiť veľmi dobre miesto a&nbsp;čas. Aj pri rodičovskej dovolenke je legislatívne v&nbsp;rovnakej pozícii muž aj žena. Je v&nbsp;podstate povinná pre oboch. Vedia, prečo to robia. Nejde o&nbsp;to, že chcú mať lepších otcov, ale rovnocenný pracovný trh.

Je sympatické, že sa ako muž považuješ za feministu a&nbsp;podporuješ ženskú emancipáciu. Každé za má však aj svoje proti. Čo je tým islandským „proti“ v&nbsp;tomto prípade?

Až 70 percent detí na Islande sa narodí mimo manželstva. Nejde len o&nbsp;to, že mamičky sú single, manželstvá tam nie sú bežné. Väčšina párov funguje v&nbsp;registrovanom partnerstve, čo je veľmi rýchly úradný proces. Veľa žien sa však dobrovoľne rozhodlo, že sa budú o&nbsp;deti starať samy, netlačia na mužov, aby sa aj oni do toho zapojili, a&nbsp;tak muži deti veľmi nevychovávajú. To sa mi až tak nepáči.

Pracuješ teraz ako profesionálny sprievodca a&nbsp;s&nbsp;klientmi cestuješ veľa po svete. Ktoré krajiny sú v&nbsp;rámci emancipácie žien a&nbsp;sexuality podobne liberálne ako Island?

Na Island sa chytá Izrael, Holandsko, Nemecko či Švajčiarsko. Ale sú rozdiely medzi nemeckou a&nbsp;islandskou feministkou. Nemka sa nenahnevá, keď jej podáš ruku pri prechádzaní cez potok. Islanďanka sa na teba bude čudne pozerať a&nbsp;ruku ti nedá. Aj Azerbajdžan bol veľmi progresívny. Čakal som, že to bude konzervatívna krajina, ale nebola. Veľmi otvorené v&nbsp;rámci sexuality sú aj latinskoamerické krajiny. Rwanda je zase najviac emancipovaná krajina v&nbsp;Afrike a&nbsp;často ju dávajú za príklad spoločne s&nbsp;Islandom. Tam sa to, žiaľ, udialo pre genocídu, keď množstvo mužov zomrelo počas vojny, a&nbsp;preto sa vlády chopili ženy. A&nbsp;je načase, aby sa to dialo. Svetu predsa nemôžu vládnuť bieli čudní bohatí chlapi. Na Islande mali prvú ženskú prezidentku na svete. Na čele štátu bola 16 rokov, aj preto to má súčasná generácia zafixované tak, že je to prirodzene ženská rola. A&nbsp;som rád, že aj my na Slovensku sme sa toho dočkali.

Čím môžeme my ako ženy začať, aby sme sa aspoň krôčik po krôčiku priblížili otvoreným mysliam Islanďaniek?

Ony chápu, že nepotrebujú chlapa na to, aby boli šťastné. Aj preto je najdôležitejšie nemať strach, že prekážky zvládnu aj samy. A&nbsp;nebáť sa ani vlastnej sexuality, svojej sily, rozumu, nevnímať predsudky doby a&nbsp;tlak okolia. Žena by mala ísť svojou cestou a&nbsp;plniť si sny.

„Nahota je na Islande prirodzená,“ vraví Ľubo Šiška, ktorý sa roky živil ako fotograf aktov

Anna Onderková

Autor článku

Anna Onderková

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

„Nahota je na Islande prirodzená,“ vraví Ľubo Šiška, ktorý sa roky živil ako fotograf aktov

Anna Onderková

Súvisiace články

Češka Nela Slováková a jej pikantný pozdrav z Chorvátska. Pristihnutá nahá pri mori!

Drastická diéta Kim Kardashian pobúrila celebrity: Takto schudla 7 kíl za 3 týždne

TOTO by ste mali vedieť: Prvé minúty po "tom" rozhodujú o tom, či láska vydrží!

Koniec vzťahu Paľa Haberu dostal na kolená: V rozhovore priznal, čo ho mrzí najviac

Dcéra topmodeky Kate Moss rastie do krásy: Podmaní si svet modelingu ako jej mama?

Autor článku

Anna Onderková

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás