Nech sa vám to zdá akékoľvek zvrátené, nová sexuálna orientácia sa hlási o slovo. Každý deň sa o ňu zaujíma čoraz viac zvedavcov, ktorí ako o život googlia na nete, kto to ten ekosexuál vlastne je. Zdá sa, že ak ide o sex, ľudia nikdy neprestanú experimentovať, a zdá sa, že byť gayom či lesbou začína byť nuda, takže si to treba okoreniť. Napríklad spojením s prírodou? Komunitu ekosexuálov „stvorili“ dve umelkyne, aktivistky a autorky mnohých knižných publikácií Elizabeth Stephens, PhD., a Annie Sprinkle, PhD., z Melbourne. Hoci ich tituly za menom by mali byť garanciou, že ide o psychicky vyrovnané baby, ak si pozriete video, v ktorom si to „rozdávajú“ s kvetináčom, asi skôr budete uvažovať o tom, že sú zrelé na kazajku.

Napriek tomu spoločne otvorili nové oblasti výskumu sexuológie, ktorý skúma miesta, kde sa sexuológia a ekológia prelínajú v našej kultúre, umení, teórii i praxi. A keďže tú prax začali objavovať vo veľkom štýle, ekosvet ich privítal s otvorenou náručou. Ale pozor, podľa nich ekosexualita nie je len o tom, že máte sexuálny či nonsexuálny vzťah s matkou prírodou, jej filozofia je oveľa hlbšia.