Odkedy si história pamätá, ženy boli takmer úplne vytlačené z&nbsp;verejnej sféry. No kyberpriestor otvoril novú arénu na boj o&nbsp;právo na úplnú rovnosť medzi ženami a&nbsp;mužmi. Na druhej strane táto aréna z&nbsp;rovnakých dôvodov (expanzia a&nbsp;prienik) zvýšila intenzitu a&nbsp;dravosť tohto boja. Začnime však faktmi. 

Pred piatimi rokmi OSN odhalila alarmujúce číslo: až 73 percent žien už bolo konfrontovaných s&nbsp;nejakou formou online násilia. V&nbsp;roku 2020 takmer 60 percent dievčat vo veku 15 až 25 rokov potvrdilo, že už boli obeťou obťažovania alebo zneužívania na sociálnych sieťach (Plan International). V&nbsp;dôsledku toho jedna z&nbsp;desiatich žien zmenila spôsob, akým sa vyjadruje na online platformách. A&nbsp;podľa štúdie uskutočnenej Amnesty International v&nbsp;roku 2017 sa až 41 percent žien, ktoré zažili online násilie, obávalo o&nbsp;svoju fyzickú bezpečnosť. A&nbsp;dnes? Čísla sa neustále stupňujú…

Keďže sexizmus je celospoločenský a&nbsp;systémový, zasahuje do všetkých sfér. Intímnych, rodinných, kamarátskych, profesionálnych, a&nbsp;teda logicky aj na internet. „Kybersexizmus je stelesnením online sexizmu,“ vysvetľuje Rachel-Flore Pardo, právnička a&nbsp;spoluzakladateľka Stop Fisha, feministického združenia proti kybersexizmu. 

„S&nbsp;digitalizáciou našich spoločností nadobúda špecifické formy,“ upozorňuje. „Pornografické deepfakes“, montáže, ktorých cieľom je prilepiť obraz osoby na telo pornografického herca alebo herečky tak, aby ľudia uverili, že ide o&nbsp;reálny obraz, či „dick pics“, to je posielanie fotografie penisu osobe bez jej súhlasu, sú klasickým príkladom kybernetického násilia. A&nbsp;to sme len na začiatku…

„V&nbsp;99 percentách prípadov sa to točí okolo sexu a&nbsp;vyhrážok znásilnením. Keď som začala streamovať, prvá správa, ktorú som dostala v&nbsp;súkromí, bola: „Je zrejmé, že máš veľké prsia, prečo ich skrývaš?“ odhaľuje mladá francúzska influencerka Alena, známa ako @emohokage, ktorá na TikToku od roku 2020 zverejňuje videá o&nbsp;mejkape, ako aj angažovaný obsah medzi právami žien, duševným zdravím a&nbsp;bojom LGBT+. 

Tento jav nie je nový: už roky ženy na internete spomínajú rôzne druhy násilia, ktoré zažívajú, navyše ak sú aj známe. „Stále o&nbsp;tom hovoríme, ale aj internet vie po dvoch dňoch zabudnúť,“ podotkne s&nbsp;ľútosťou. Kybernetické obťažovanie sa netýka len streamerov, ale všetkých žien. „Vyplýva to zo sexizmu spoločnosti,“ dodáva.<br>

Feministky v&nbsp;prvej línii kybersexizmu?

Ak sú ženy a&nbsp;rodové menšiny viac zasiahnuté online nenávisťou, ľudia, ktorí nahlas hovoria o&nbsp;svojich bojoch, sú obľúbeným cieľom neprajníkov. „Keď ste žena a&nbsp;hovoríte svetu spolitizované vyhlásenie, je veľmi ťažké nenechať sa obťažovať,“ poznamenáva mladá beauty influencerka. Tieto spolitizované videá sú tie, ktoré generujú najviac kyberšikanovania. „Vidím rozdiel medzi mužmi, ktorí hovoria to isté ako ja, ale komentáre sú pozitívne. Preto si myslím, že je na nás použitý dvojaký meter,“ zdôrazňuje. „Byť ženou a&nbsp;tvrdiť, že som feministka na sociálnych sieťach? Riskujete!“ hovorí Rachel-Flore Pardo. 

„Keď majú ženy viditeľnosť a&nbsp;vplyv, vyčíta sa im, že sa obnažujú a&nbsp;dávajú svoj názor.“ Kyberšikanovnie je aj umlčanie. V&nbsp;tomto umocňuje fenomén, ktorý zažívajú mnohé ženy, a&nbsp;to autocenzúru. Alena už nejaký čas priznáva, že sa obmedzuje a&nbsp;nezverejňuje istý feministický obsah. „Čiastočne preto som spomalila tempo svojich angažovaných videí alebo som ich dokonca úplne prestala robiť, pretože kyberšikanovanie sa stalo neznesiteľným a&nbsp;už som to nemohla vydržať,“ priznáva. Niektorí sa vzdajú odhaľovania, zverejňovania určitých fotiek alebo obliekania tak, ako chcú. Ako mnoho streameriek, aj ona zmenila štýl oblečenia a&nbsp;zvykla si streamovať v&nbsp;pyžame, aby sa vyhla sexistickým poznámkam.

Päť rokov po vzniku hnutia #MeToo a&nbsp;takmer šesť rokov po tom, čo prezident Emmanuel Macron vyhlásil rodovú rovnosť za „veľkú príčinu“ svojho prvého mandátu, francúzsky hlavný strážca rovnosti ponúkol ostré hodnotenie pokroku krajiny v&nbsp;tejto záležitosti. Francúzsky dozorný orgán pre rovnosť vyzval na „núdzový plán“ na boj proti rozšírenému sexizmu, ktorý postihuje najmä mladých ľudí, v&nbsp;dôsledku obáv, že vzdelávací systém krajiny nedokáže podporovať rodovú rovnosť od mladého a&nbsp;zraniteľného veku. 

Zatiaľ čo online vystavenie pornografii je dôvodom mimoriadneho poplachu, odborníci tvrdia, že sexistický „odpor“ je tiež dôkazom toho, že feministické témy sa dostali do dôležitých diskusií a&nbsp;vyvolali živé a&nbsp;často ostré debaty. Podľa Vysokej rady pre rovnosť medzi ženami a&nbsp;mužmi (HCE) sexizmus vo Francúzsku zďaleka neustupuje. V&nbsp;skutočnosti sa niektoré z&nbsp;jeho najnásilnejších prejavov zhoršujú, varovala rada vo svojej výročnej správe, pričom poznamenala, že francúzska spoločnosť zostáva „vysokosexistická na každej úrovni“ a&nbsp;že „najviac zasiahnuté sú mladšie generácie“. A&nbsp;ako je to v&nbsp;našich zemepisných šírkach?

Čo robiť, keď ste obeťou kybersexizmu?

Na zvyšujúce sa problémy so „šikanou“, s&nbsp;„kyberšikanou“ či „kybersexizmom“ už zareagoval aj parlament, ktorý s&nbsp;účinnosťou od 1. júla 2021 schválil novelu Trestného zákona. Tá definuje kybernetické šikanovanie ako trestný čin, za ktorý môže hroziť páchateľovi tri až šesť rokov za mrežami. Ak sa stanete obeťou sexistického alebo sexuálneho násilia na internete, v&nbsp;prvom rade si uchovajte všetky dostupné dôkazy. 

Urobte si snímky správ alebo fotografií, ktoré vám spôsobujú ujmu, a&nbsp;nahláste používateľa a&nbsp;jeho príspevky platforme, na ktorej sa vykonáva. Ak je to možné, urobte si správu aj so súdnym vykonávateľom a&nbsp;zvážte podanie sťažnosti či trestného oznámenia na polícii so všetkými relevantnými dôkazmi. No už teraz vám radíme, aby ste sa obrnili veľkou dávkou trpezlivosti. Ide o&nbsp;procedúry, ktoré si vyžadujú veľa úsilia, ale aj psychickej záťaže.<br>

Online rodovo podmienené násilie a&nbsp;jeho skutočné dôsledky

Aj keď boli sociálne médiá navrhnuté tak, aby zlepšovali online interakcie a&nbsp;posilňovali alebo vytvárali zdravé vzťahy okolo spoločných centier záujmu, bolo dokázané, že sú tiež trójskym koňom pri problémoch duševného zdravia, najmä medzi mládežou. Taká Lady Gaga má na ne veľmi trefný názor. „Sociálne médiá sú záchodom internetu,“ povedala Jimmymu Kimmelovi po tom, čo používatelia Twitteru špekulovali o&nbsp;jej vzťahu s&nbsp;hercom Bradleym Cooperom po ich vystúpení na udeľovaní Oscarov. Podľa Rachel-Flore Pardo by sa preto následky kybernetického násilia nemali minimalizovať.

 „Môžu byť vážne a&nbsp;ovplyvniť fyzické alebo duševné zdravie človeka,“ tvrdí právnička. Niektoré obete trpia depresiou a&nbsp;v&nbsp;extrémnych prípadoch to môže viesť aj k&nbsp;samovražde. „Bola som izolovaná a&nbsp;moje jediné spojenie so spoločnosťou bol internet. Dostala som sa do veľmi škodlivého cyklu. Mala som obrovský denný stres pre sociálne siete a&nbsp;vlny obťažovania, ktoré som si na seba vzala,“ hovorí influencerka, u&nbsp;ktorej sa objavila úzkosť. „Najviac bolia správy, ktoré sa týkajú mojej traumatickej skúsenosti – znásilnenia, duševného zdravia a&nbsp;môjho potratu, ktoré zneužívajú, aby mi ublížili,“ sťažuje sa.

Filmová novinka o&nbsp;(sex)kyberšikanovaní

Režisérky Léa Clermont-Dion a&nbsp;Guylaine Maroist riešia hrôzy kyberšikanovania vo filme Backlash: Misogyny in the Digital Age. Film, ktorý sa už stal megahitom v&nbsp;Quebecu, kde sa premietal pod oveľa senzačnejším názvom Je vous salue, salope (Pozdravujem ťa, pobehlica), dáva hlas štyrom ženám, ktoré prežili brutálnu mizogýniu (chorobný odpor, pohŕdanie, nenávisť alebo predsudky voči ženám) a&nbsp;vyhrážky násilím. Jednou z&nbsp;nich je aj francúzska influencerka Marion Séclin. Po tom, čo do svojich videí na YouTube vložila nehanebnú feministickú rétoriku, poznamenáva, ako si po ňu online mafia prišla. 

V&nbsp;TED Talk Séclin odhaľuje, že je držiteľkou svetového rekordu v&nbsp;online obťažovaní. Má viac ako 40-tisíc výrokov o&nbsp;nenávistnej mizogýnii a&nbsp;vyhrážkach voči nej. A&nbsp;po tom, akú spoveď uvádza v&nbsp;dokumente, sa dá predpokladať, že ich bude ešte viac… Príbehy o&nbsp;kyberšikanovaní, mizogýnii a&nbsp;online obťažovaní sa objavujú vo výpovediach dvoch žien v&nbsp;politike – Laury Boldrini, ktorá pôsobila ako talianska predsedníčka Poslaneckej snemovne v&nbsp;rokoch 2013 – 2018, či príbeh predstaviteľky štátu Vermont Kiah Morris, ktorá filmárom rozpráva, ako sa jej predstava o&nbsp;vermontskej idylickej priateľskosti zrútila počas jej druhého funkčného obdobia. <br>

Stop Fisha, francúzsky feministický kolektív bojujúci proti kyberšikanovaniu

Stop Fisha založilo v&nbsp;roku 2020 počas kovidového lockdownu 15 mladých žien, ktoré v&nbsp;tom čase študovali na strednej škole. Je to feministické združenie, ktoré bojuje proti kybernetickému sexizmu a&nbsp;sexistickému sexuálnemu kybernásiliu. Boli vytvorené, keď lockdowny spôsobili skok v&nbsp;počte kybernetických útokov a&nbsp;problémov s&nbsp;duševným zdravím medzi mladými ľuďmi, najmä medzi 18- až 24-ročnými, ktorí predstavovali 22 percent obetí kyberšikanovania. 

Členovia Stop Fisha štrukturujú svoje činy podľa štyroch hlavných cieľov: 1) vyšetrujú nebezpečné účty a&nbsp;poskytujú podrobné informácie polícii a&nbsp;súdnictvu, 2) podporujú obete a&nbsp;poskytujú právnu pomoc, 3) zvyšujú povedomie o&nbsp;kybernetickom obťažovaní prostredníctvom škôl a&nbsp;médií a&nbsp;4) obhajujú zmenu spoluprácou s&nbsp;politickými špičkami na národnej aj európskej úrovni. Ak hovoríte po francúzsky, môžete Stop Fisha sledovať na Instagrame alebo Twitteri. V&nbsp;opačnom prípade si môžete pozrieť ich videá na TikToku, pretože väčšina z&nbsp;nich je v&nbsp;angličtine.