Možno vám lezú na nervy veční optimisti s hlavami v oblakoch, slniečkari, naivky, čo veria v dobro, napriek tomu, že sa vždy spália. Možno máte plné zuby pozitívneho myslenia a  namýšľania, že ak sa chce, všetko sa dá. Možno sa vám zdravá dávka pesimizmu zdá zdravá vzhľadom na to, v akom stave je momentálne svet. Chápem vás a verte mi, že ešte pred pár rokmi som uvažovala rovnako. No dajte si pozor na to, akú auru okolo seba šírite. Ak sa budete prezentovať ako ženská s nohami pevne na zemi a chladnou hlavou pod oblakmi, ako nenapraviteľná realistka, ak vám je bližšia irónia a satira než romantické komédie, môže sa vám ľahko stať, že k sebe pritiahnete patologického pesimistu. Ako sa to stalo mne , pretože pre chlapíka v permanentnej opozícii proti celému svetu, v melanchólii či depresii je praktická ženská ako vy ako výhra v lotérii.

Nie, zbytočne sa chystáte na zajtrajšiu cyklotúru, určite bude pršať. Alebo príliš fúkať, odvialo by vás z hrádze do Dunaja. Všeobecne, akýkoľvek pohyb vonku je pre pesimistu potencionálne nebezpečenstvo. Vonku je buď príliš horúco, alebo príliš zima, alebo neznesiteľne vlhko, alebo nehorázne sucho. Buď je vysoká hladina peľu a ďalších alergénov, alebo ozónu, či CO2.
Zdroj: Shutterstock


Pozor na auru


Najprv som si myslela, že sme úžasná dvojka. Že sa spolu dokážeme smiať z konzumu, posadnutosti kariérou, z predvolebných sľubov či zo zlomených sŕdc našich známych – veď sme jej vraveli, že chronický sukničkár ju bude podvádzať alebo že tá pekná modelečka závislá od kokaínu ho vyjde pekne draho. Lenže medzi realistickým pohľadom na svet, zdravou dávkou sedliackeho rozumu, zdravou dávkou skepticizmu a večným, nákazlivým a paralyzujúcim pesimizmom je kategorický rozdiel. Patologický pesimista vám nielen sústavne kazí náladu svojimi hrozivými predpoveďami politických turbulencií, vojenských konfliktov, katastrofálnych záplav a nájazdov vražedných včiel. Pesimista vám znemožní plánovať. Čokoľvek – budúcnosť, zajtrajšie popoludnie či obyčajnú dovolenku. Nie, zbytočne sa chystáte na zajtrajšiu cyklotúru, určite bude pršať. Alebo príliš fúkať, odvialo by vás z hrádze do Dunaja. Všeobecne, akýkoľvek pohyb vonku je pre pesimistu potencionálne nebezpečenstvo. Vonku je buď príliš horúco, alebo príliš zima, alebo neznesiteľne vlhko, alebo nehorázne sucho. Buď je vysoká hladina peľu a ďalších alergénov, alebo ozónu, či CO2.

V lesoch na vás číhajú nebezpečné divé tvory, na prechádzkach nočným mestom nebezpečné kriminálne živly. Dovolenka? Zabudnite. Smrteľne nebezpečná aktivita. Na lyžovačke vás určite zabije nejaký šialený snoubordista. Pri mori dostanete v najlepšom prípade úpal a hnačku, v horšom prípade vás zabije jedovatá raja.
Zdroj: Desigual

V lesoch na vás číhajú nebezpečné divé tvory, na prechádzkach nočným mestom nebezpečné kriminálne živly. Dovolenka? Zabudnite. Smrteľne nebezpečná aktivita. Na lyžovačke vás určite zabije nejaký šialený snoubordista. Pri mori dostanete v najlepšom prípade úpal a hnačku, v horšom prípade vás zabije jedovatá raja. Neviete, čo sa stalo lovcovi krokodílov Stevovi Irwinovi? V Mexiku vás unesie drogový kartel a budú od jeho mamy – pokladníčky v Lidli – pýtať miliónové výkupné. Na Seychelách skonzumujete skazené ustrice, v Paríži vás nožom určite dopichajú islamskí teroristi a v talianskych Alpách vás určite zabije hrom. Nezabudnite sa pripoistiť na návrat domov v urne. Aj keď mu nepodarí nakaziť vás jeho smrteľnými obavami, bude sa vás snažiť presvedčiť, že trepať sa kamsi do prdele sú zbytočne vyhodené peniaze. Pri mori je na jeho komfort skrátka veľa vody a piesku, na horách je príliš veľa hôr a vo svetových metropolách je príliš veľa metropolitizmu. Nedajbože chcete plánovať budúcnosť. Tak to je pre patologického pesimistu ako červené súkno pre býka. Budúcnosť totiž neexistuje. Načo platiť odvody? Veď na naše dôchodky už ani tak nebude a budeme pracovať až do smrti. Brať si hypotéku alebo mať deti? Načo, veď o chvíľu aj tak príde koniec sveta. Pôžička na nový nábytok? No tak, haló, hádam nebudeme podporovať banky, ktoré nemajú žiadne škrupule! Či korporácie, ktoré v Rumunsku ilegálne ťažia drevo, vykorisťujú deti v Bangladéši podpriemernými mzdami a ešte sa nám ten nábytok aj tak do roka rozpadne. Niekedy mám chuť opýtať sa toho môjho nenapraviteľného pesimistu, či by nebolo najlepšie vziať si pôžičku na truhlu. Ľahnime si do nej už teraz, prekrížme ruky na hrudi a počkajme na smrť. Prípadne na ten spomínaný koniec sveta. Veď život je zbytočná strata času.