Existuje román Spomienky dievčaťa, v ktorom jeho autorka Annie Ernaux spomína na časy, keď prišla o panenstvo. Bol rok 1958, ona mala vtedy osemnásť a nikdy predtým vraj nevidela nahého muža. Ani na pláži, ani v šatni, ani v domácej kúpeľni, jednoducho nikde. Pochopiteľne, veď sa písal rok 1958 a dievčatá často až pri prvej noci zistili, ako vlastne vyzerá vyzlečený chlap.

Áno, teraz vás počujem, ako sa pri tejto predstave potichu smejete, pretože odvtedy sa časy fakt zmenili. A dievčatá, ktoré to robia prvýkrát dnes, sú mimoriadne skúsené. Majú okolo pätnásť až osemnásť rokov a najčastejšie to skúsia v letných táboroch, na školských výletoch či niekde na prespávačkách či chatách s kamošmi, ktoré sú na sexuálne premiéry ako stvorené. A keďže sú odchované virtuálnym svetom, v tejto sfére sú oveľa vzdelanejšie než ich mamy.

„Ale aj keď by to mohlo znamenať, že dievčatá svoju prvú sexuálnu skúsenosť zažívajú oveľa skôr ako staršie generácie, nie je to celkom tak. Za posledných tridsať rokov sa totiž štatistiky veľmi nezmenili a dievčatá aj chlapci prichádzajú o panenstvo približne v sedemnástich rokoch,“ zamýšľa sa Yaelle Amsellem-Mainguy, sociologička a autorka knihy Sexualita bez komplexov.

Mimochodom, aj Annie Ernaux si svoju sexuálnu premiéru odkrútila v osemnástich, hoci sa písal rok 1958. A keďže toho veľa nevedela nielen o sexe, ale ani o vagíne či penise, v románe priznáva, že pred tým mala poriadny strach. „Bolo to čosi ako skok do neznáma. Záhadný akt, ktorý muža aj žena uviedol do života dospelých. A môj strach mal príchuť zakázaného.“ Ale nechajme hrabanie v minulosti, EMMU predsa zaujíma, ako sa na stratu panenstva pozerajú dnešné tínedžerky.