Keď sa Katka ako čerstvá absolventka presťahovala do Bratislavy, mala v hlave úplne iné myšlienky ako lásku či hľadanie partnera. „Nové mesto, nová práca či samostatný život bez rodičov,“ vymenúva zmeny, do ktorých sa vrhla. Hľadanie priateľa síce na zozname krátkodobých cieľov nemala, zapozerala sa však do kolegu, ktorý sedel oproti. „Pracovnú komunikáciu sme postupne rozšírili na súkromnú, rannú kávu sme pili už len spoločne. Nakoniec sme skončili na rande,“ spomína na obdobie, keď s mužom, ktorý je dnes už jej manžel, pracovala v jednom tíme.

„Boli sme spolu síce od rána do večera, ale každý sa venoval svojej práci. Myslím, že pre vzťah to bolo pozitívne a zároveň nikto z kolegov nemohol mať pocit, že by som z toho mala nejaké výhody alebo bola uprednostňovaná." Vďačná je aj za to, že pred kolegami nemuseli hrať žiadnu hru na skrývačku, a šéfovia s ich vzťahom nemali najmenší problém. Vlastne, prečo aj? Veď vo firme neboli prví ani poslední, ktorí sa tam dali dokopy.

Ďalším dôkazom, že randenie v práci dnes nie je výnimočné, je Lenka, ktorá tiež začala chodiť s kolegom. „Nás dokonca nenápadne postrkovala moja šéfka a kolega z oddelenia môjho priateľa. Mne šéfka dohovárala, aby som mu dala šancu, a jemu zas kolega, aby ešte vydržal, že raz ma určite zlomí. A podarilo sa,“ hovorí so smiechom Lenka, ktorá mala šťastie, že šéf firmy tento partnersko-kolegiálny vzťah neriešil. Mnohým nadriadeným to totiž prekáža, a tak sa nájde aj veľa dvojíc, ktoré to pred okolím taja do poslednej chvíle. Dilemu, či vzťah priznať, riešila aj Bianka.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.