Život na výletnej lod? Pripomína peklo, ale dá sa tam super zarobiť: Slovenka Zuzana to skúsila
20. 10. 2018, 16:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 18:09)

Slovenka Zuzana Cibulková zažila sezónu na výletných plavbách Disney cez Karibik. Čo si odtiaľ priniesla? Okrem peňazí zážitky, nekonečné vyčerpanie a ponorku z ľudí.
Zdroj: Archív Z.C.
Zdroj: Archív Z.C.
Galéria k článku
Ten nápad si ju našiel sám. Jednoducho v Londýne, kde pracovala v kateringovej spoločnosti, spoznala človeka, ktorý pracoval na Disney Cruiseline a dal jej takúto ponuku. „Prišlo to z ničoho nič. Rozdiel v typoch výletných lodí je nielen v zarobených peniazoch, ale aj v ich zákazníkoch, takže existujú plavby pre starších ľudí aj párty lode pre mladých. Tá moja mala na palube široké spektrum ľudí, najmä rodín. Dostať sa tam ako čašníčka však nie je jednoduché, pretože záujemcov je veľa. O prácu sa hlási veľa ľudí z Karibiku a z ekonomicky slabších krajín, pretože chcú zarobiť peniaze. Mnohým sa to podarilo, vrátili sa so zárobkami, ktoré použili na štart vlastného biznisu. Nechýbal personál zo Srbska, z Čiernej Hory, ale pracovali so mnou aj Portugalci, Taliani a Španieli. Základom sú skúsenosti, zvládnutie vedomostného testu, potom prijímací pohovor. Tam zisťujú, či by ste dokázali fungovať pol roka v nenormálnych podmienkach, aké na lodi sú. Nejde o samotnú prácu, ale celý životný štýl. Človek sa musí prispôsobiť. Ani v čase voľna totiž nemá súkromie a delí sa oň v kabíne s niekým cudzím,“ opisuje mladá Slovenka prijímací proces, na ktorý potrebovala odporúčania od známych, zamestnávateľov aj výpis z registra trestov. Vraj to však stojí za to. Minimálne finančne.
Zdroj: Archív Z.C.
Keď má personál voľno, užíva si party
„Na lodi sa dá zarobiť naozaj veľa, lebo ušetríte za stravu a ubytovanie. Desať či jedenásť dolárov na hodinu, ktoré personál dostáva, je čistý príjem. V USA hostia personálu dávajú aj slušné prepitné, ak ste im ponúkli servis na jednotku a obľúbia si vás. Jeden týždeň si môžete vyčarovať sedemsto-osemsto dolárov, ďalší tisícdvesto a stále nemáte žiadne výdavky. A čo bežný deň? Ten vyzerá takto – pracujete, pracujete, pracujete. Asi sedemdesiat hodín týždenne. Niekedy aj viac, podľa rozpisu služieb. Boli dni, keď som kmitala celý deň od šiestej rána do jedenástej, polhodinová pauza, potom do tretej, zase pauza, a tak dokola. Dobre, neťahala som každý deň dvanástky, občas som si ráno mohla pospať alebo som na obed mala voľno. Aj keď loď stojí v prístavoch, mohla som vybehnúť na pláž, ale väčšinou ide o prácu. Treba makať,“ vysvetľuje Zuzka, ktorá na palube obsluhovala hostí ako čašníčka. Zmluvu podpísala na päť mesiacov.
Zdroj: Archív Z.C.
Zuzana premýšľa, že sa na loď ešte raz vráti.
Láska s dátumom spotreby
Zákazníci sa jej vždy pýtali, čo sa deje v privátnom bare personálu. A tam sa toho dialo. „Jasné, nedá sa hýriť každú noc, dôležité je zachovať si úroveň a pracovnú morálku, ak nechcete výpoveď. Stačilo, aby kolega dvakrát zaspal do práce s opicou, a vyletel. Jeden sa raz tak opil, že sa nedal prebrať. Zavolali k nemu prvú pomoc, no keď sa zistilo, že bol iba na mol, okamžite ho prepustili,“ spomína na život v tejto bubline, kde sa človeku vraj úplne zmenia priority. A tiež vkus. Ženám sa trebárs začnú páčiť typy, ktoré by sa im v normálnom živote vôbec nepáčili.
„Ide o to, že hľadáte blízku dušu. Dotyky, nejaké spojenie, väzbu. Každý je tu sám za seba, a tak je ľahšie k niekomu priľnúť. Lenže nikdy si nemôžete byť istá, či je to naozaj pravá láska. A či to skôr nie je v tom, že vám chýba dotyk, bezpečie, zázemie rodiny alebo sociálne kontakty. Lenže na lodi človek nevedie normálny život a vzťahy, ktoré tam vznikajú, sa obvykle končia katastrofou. Aj preto, že od začiatku majú jasnú lehotu spotreby. Neviete, čo bude, keď opustíte loď. Viacerým párom nevyšiel ďalší kontrakt, a každého z nich „odvelili“ na inú loď. Smola. Trochu ako na vojne. Lebo na palube je iný svet. Mnohí majú doma partnerov a rodiny, o ktoré sa starajú aj tak, že otrocky pracujú, a potom si samotu kompenzujú dvojakým životom. Alebo len riešia ľudské potreby. Áno, takto to medzi personálom na lodi bežne funguje. Najprv som bola pobúrená. Tiež som si v duchu vravela – Bože, ako môžu? Ale postupne som to začala chápať a prestala ich súdiť. Kto nevyskúšal, nepochopí.“
Z manželky bokovka
Stala sa svedkom naozaj rôznych kombinácií párov, keď Chorvát randil s Maďarkou, Srb s Indkou, Francúz s Mexičankou alebo Indonézan so Španielkou. „Pri poslednej dvojici sa môj kolega z Indonézie zamiloval do Španielky, pričom mal doma manželku. Po niekoľkých sezónach jeho lodnej romance sa z jeho manželky stala bokovka, pretože so Španielkou trávieval celé mesiace každučký deň, zatiaľ čo manželku videl dvanásť týždňov, keď mal dovolenku medzi sezónami. Samozrejme, nedá sa to v tajnosti držať navždy, a tak sa s tým Indonézan manželke priznal. No keďže jeho žena nemohla mať dieťa, zmierila sa s tým a navrhla mu, aby si so španielskou milenkou urobil dieťa. A viete, ako sa celý príbeh skončil? Španielka nakoniec z práce odišla, opustila aj frajera, vrátila sa do Európy a bolo po láske. Lebo aj takto to v tejo brandži chodí.“
Zdroj: Archív Z.C.
Zamestnanci sa na palube občas zblížia natoľko, že príde aj k žiadosti o ruku.
Čas ako vzácna komodita
Disney lode sa plavia okolo karibských ostrovov, no zamestnanci nemajú veľa času na to, aby si ich poobzerali. „Ja som vedela, že sa sem už asi viac nedostanem, a tak som radšej obetovala spánok a išla si obzrieť prístavy a pláže. Dá sa to, ak chcete, ale často za cenu, že ste nevyspatí a unavení.“ Čas voľna navyše sa dá získať aj inak. Ak napríklad predáte niečo extra z ponúknutých služieb zákazníkom, za odmenu môžete získať pár hodín voľna. To potom môžete minúť na výlety, keď loď kotví v prístave. Ak máte trebárs voľno v pondelok ráno, zameníte si svoj časový kredit za voľno cez obed a zostane vám oddych celý deň od rána do štvrtej. Za ten čas sa už toho dá stihnúť celkom dosť.
„Ktoré miesto pre mňa bolo to naj? Milujem Mexiko, to je moja srdcovka. Ľudia tam hľadajú najmä dobré reštaurácie, aby si dali na jedenie niečo iné než to, čo podávali na lodi, alebo hľadajú wi-fi, ktorá je na palube slabá. Aj Kajmanie ostrovy boli nádherné, každý deň iná párty na pláži, dokonca aj počas dňa. Páčil sa mi aj Svätý Tomáš a Panenské ostrovy, tam sa dá chodiť po obchodoch, dobre sa najesť alebo sa hodiť do hotelového bazéna. Mala som šťastie aj v tom, že som videla miniostrovčeky ako Toy. Také, ktoré neskôr zničil hurikán a ešte potrvá, kým budú vyzerať tak ako predtým,“ spomína rodáčka z Nitry, ktorá vďaka práci na zaoceánskej lodi videla miesta na opačnom konci sveta, kde bežný turista často nechodí.
Zdroj: Archív Z.C.
Zuzana premýšľa, že sa na loď ešte raz vráti.
Na súkromie zabudnite
Na lodi sa vraj dá robiť všetko, dokonca sú tam privátne bazény len pre zamestnancov. Takisto kino, herne, fitnescentrum. Taký malý mikrosvet. Lenže ten mnohých dovedie ku konfliktom, ktoré by za normálnych okolností na súši asi neriešili. „Mala som veľa kolegov, ktorí to po krátkom čase nezvládli a dali výpoveď. Napriek tomu, že ich na prijímacích kolách varovali, že to nebude jednoduché. Mali na to rôzne dôvody. Nechali doma lásku a nezvládli odlúčenie, začali si pripadať klaustrofobicky alebo drsný pracovný režim s mimimálnym voľnom bol pre nich príliš tvrdý,“ opisuje Zuzana a dodáva, že ak na palube dáte výpoveď, vyložia vás v prístave a zaplatíte si odtiaľ let domov. Ak im dáte štyri týždne, aby si za vás našli náhradu a zaučili ju, môžete sa po roku vrátiť a vezmú vás naspäť. Lebo sa stáva, že na súši to ľudia nanovo prehodnotia a zistia, že takto zarobené peniaze nie sú na zahodenie.
„Na lodi je štyritisíc výletníkov a tisícdvesto zamestnancov, čiže priestor naozaj obrovský. Aj tak sa občas stane, že si s niekým nesadnete alebo si vletíte do vlasov. To je normálne. Raz sa stalo, že mladý chalan, ktorý pracoval na lodi Princess, si zobral život. V kajute sa obesil. Všetci sme z toho zmrzli. To bol asi najhorší prípad, keď niekto nezvládol tento zvláštny mikrosvet. Či som niekedy plakala? Občas sme si poplakali všetci, každého to zmohlo. Vyplačete sa a zase vám je lepšie, tak to chodí. Pretože počas takejto päťmesačnej práce nikto nemá súkromný život. Len pár momentov voľna. Musela som sa veľmi obrniť, aby som zvládla, že nemám na seba čas a so svojou rodinou či s blízkymi sa takmer nemôžem spojiť. Sociálny kontakt tvoria len kolegovia, ktorí večne organizujú párty a či chcete, alebo nie, rodinou sa vám stanú ľudia, s ktorými pracujete. Najťažšia je práca. Tlaky šéfov, že musíte makať na sto percent, byť stále ochotná, milá, vysmiata, aj keď od únavy meliete z posledného.“
Zdroj: Archív Z.C.
Zuzana premýšľa, že sa na loď ešte raz vráti.
Ďalší kontrakt?
Dvadsaťdeväťročná Zuzka spomína, že na párty s kolegami sa vždy tešila. „Zažila som tam svoju druhú mladosť, mám oveľa väčšie sebavedomie a z lode som sa vrátila ako nový človek. Dnes si už viem buchnúť po stole, povedať si svoje, pretože tento džob ma posilnil. Fyzický aj psychický tlak, to je dobrá škola. Mne to prihralo do života ľudí, s ktorými som stále v kontakte. Veď keď s niekým strávite toľko času, keď vám nahradzujú najbližších, nedá sa na nich len tak zabudnúť. A tak mám teraz kontakty po celom svete a môžem sa s nimi spojiť vždy, keď potrebujem.“
Či by do toho išla znovu? „Úprimne? Zatiaľ sa mi veľmi nechce, lebo je to ako služba v armáde. Veľmi veľa pravidiel, ktoré treba dodržiavať, a neskutočne veľa práce. Stále sa s tou myšlienkou pohrávam, lebo moji známi sú na lodi opäť, takže ma volajú,“ pokračuje a hovorí, že aj personál si to na lodi môže užiť. Mnohí vydržia pracovať sedem či osem rokov a stále sa im nechce skončiť. „Dá sa to pochopiť, lebo aj keď je práca na lodi drina, má svoje výhody. Vďaka nej cestujete po krásnych miestach a ešte za to dostanete dobre zaplatené. A to je lákavá kombinácia.“