A pokojne sa môže stať, že vaša dovtedy celkom normálna domácnosť sa zmení na vojnové pole. V tejto bitke dva znepriatelené tábory, teda vy a váš ex, začnú bojovať doslova o všetko. Aj keď vám predstava zničených kobercov asi zabráni v tom, aby ste červenou farbou rozdelili byt na jeho a vaše teritórium, svoju izbu si zrejme budete zamykať na dva zámky a váš triedny nepriateľ do nej bude mať vstup prísne zakázaný. Na kúpeľňu zavesíte rozpis návštevných hodín, aby sa tam nezačal dobýjať práve vtedy, keď budete vyliezať z vane. Do chladničky, ako ináč, presne vyčlenenej na poschodia pre jeho a vaše potraviny, možno pribudnú aj ceduľky s nápismi "nejesť" či "nedotýkať sa." Vaše rozhovory časom začnú pripomínať štekanie dvoch zúrivých psov a pranie či žehlenie jeho košieľ bude pre vás tabu. Nakoniec, prečo by ste sa zabíjali čas s jeho špinavými ponožkami, keď už nie ste manželia, ale iba spolunájomníci? Že sa vám to zdá pritiahnuté za vlasy? Bohužiaľ, podobných domácností na Slovensku pribúda. A v jednej takej žije aj moja známa Laura, ktorá sa už dva roky po rozvode delí o byt s exmanželom. Ani jeden nechce z pekného moderne zrekonštruovaného štvorizbáku neďaleko centra mesta odísť, a tak v ňom zostávajú spolu, ako za starých čias.

"Keď mi môj muž povedal, že si našiel inú, bol to pre mňa šok. Ale vedela som, že keď sa rozhodol priznať sa mi s tým, nepomôže mi ani plač ani vyhrážanie. A jediné, na čo som sa vtedy zmohla, bolo vysťahovať ho z našej spálne. Prvé mesiace boli strašné, preplakala som celé noci, ale nemala som na výber a podala som žiadosť o rozvod. Manžel však z domu odísť nechcel, najmä kvôli deťom, na ktoré je veľmi naviazaný. Lebo aj keď zlyhal ako manžel, vždy bol dobrým otcom. " V ich rodine tak nastal zvláštny spôsob fungovania domácnosti. Oddelené spálne, oddelené účty, presný rozpis prác a služieb pre každého z dvojice. Ale pribúdali aj hádky, kto na koho dopláca a kto toho pre rodinu robí viac.

Keď mi môj muž povedal, že si našiel inú, bol to pre mňa šok. Ale vedela som, že keď sa rozhodol priznať sa mi s tým, nepomôže mi ani plač ani vyhrážanie. A jediné, na čo som sa vtedy zmohla, bolo vysťahovať ho z našej spálne. Prvé mesiace boli strašné, preplakala som celé noci, ale nemala som na výber a podala som žiadosť o rozvod.
Laura

"Zo začiatku sa to dalo vydržať, lebo som sa v duchu utešovala, že to nebude trvať dlho. Ale keď som dostala zo súdu papier, že sme oficiálne rozvedení, nič sa tým nezmenilo." Jej bývalý sa totiž medzitým s priateľkou stihol rozísť, takže od exmanželky a detí sa sťahovať nechce. A robí nám zo života poriadne peklo. Ja z môjho platu splácam pôžičku, tak sme sa dohodli, že on bude financovať nájomné, no keď nám prišla upomienka, zistila som, že to neplatil. Musela som si naň požičať od rodičov, lebo jemu bolo jedno, že nás môžu vysťahovať. Alebo sa bežne stáva, že deťom navarím večeru, nakúpim sladkosti do školy a on to všetko zje. Samozrejme, na domácnosť nedá ani korunu, vlastne, odkedy sme rozvedení, už neprispieva na nič, len sa priživuje. Minule dokonca naschvál pokazil vypínače v izbách, na ktoré som musela zavolať elektrikára," povzdychne si Laura a dodáva, že jej muž sa po rozvode veľmi zmenil. Prirodzene, k horšiemu. "Stále sa háda, provokuje ma a mám pocit, že sa mi chce pomstiť. Lenže ja predsa nemôžem za to, že ho okašľala milenka." V takejto čudnej domácnosti žije už dva roky a každý pokus, ako svojho bývalého dostať z bytu, končí neúspešne. "Robí mi naprieky, keď mu nájdem nejaký menší byt, ani sa naň nejde pozrieť, veď on predsa má kde bývať. Už som z toho naozaj na nervy aj deti sa zhoršili v škole, pretože stále počujú, ako po sebe vrieskame. Takto som si môj život po rozvode naozaj nepredstavovala. "

Nový trend alebo z núdze cnosť?

Podľa sociológov takýchto dvojíc, ktoré aj po rozvode či po rozchode zostali spolu, za posledné roky rapídne pribúda. Dokonca až do takej miery, že sa z nich stáva novodobý fenomén. Dôvody? Spoločné podnikanie, deti, ktoré chcú rodičia spoločne vychovávať, ale najčastejšou príčinou je majetok, o ktorý by sa po rozvode mali podeliť a nevedia sa na tom dohodnúť. "Ja tajne dúfam, že môj bývalý si nájde nejakú priateľkú. Nejakú inú ženu, ku ktorej sa presťahuje a potom budem mať od neho konečne pokoj," konštatuje Laura. „Behá mi mráz po chrbte, keď si predstavím, že by som s ním mala takto zostať navždy." S podobnými prípadmi exmanželov, ktorí aj po rozvode zostávajú pod jednou strechou, sa často stretávajú aj psychológovia. A potvrdzujú, že väčšina párov takéto nútené spolužitie len málokedy zvláda bez konfliktov. „Nový štart do života a hľadanie nového bývania je pre väčšinu dvojíc , najmä na Slovensku, komplikované a neraz finančne nedostupné, preto sú mnohí exmanželia nútení zostať spolu žiť. Určite to nie je ideálne spolužitie, práve naopak. Skôr sa stáva, že bývalí partneri si v spoločnej domácnosti znepríjemnňujú život," tvrdí psychologička  Marta Aibeková.

Rozvod nič nevyriešil

Takú situáciu zažíva aj Iveta, ktorá ani tri roky po rozvode ešte nenašla spôsob, ako začať normálne existovať. Normálne, to znamená bez svojho ex.„Rozviedli sme sa, pretože môj muž totiž po tridsiatke chytil druhú mladosť. Zo začiatku som bola ochotná tolerovať mu, že so slobodnými kamarátmi a kolegami chodieva po baroch a po výletoch, zatiaľ čo ja som sa doma starala o deti, lenže potom mu to začalo prerastať cez hlavu. Do večera sedel v kancelárii, potom si vyrazil s kolegami a domov sa chodieval iba vyspať. My dvaja sme jednoducho mali úplne iné predstavy o živote,“ spomína Iveta, ktorá celé roky samú seba presviedčala, že kvôli deťom by to predsa len mohla vydržať. Aj keď deti svojho otca už takmer nepoznali, veď sa bežne stávalo, že ho celé dni ani nevideli. „Milan na ne aj na mňa jednoducho kašľal a keď som mu to vyčítala, bol agresívny. On si vraj manželstvo takto nepredstavoval a chce si ešte užiť. A tak nevynechal jedinú firemnú oslavu a s mladšími kamarátmi chodieval na víkendové rybačky a lyžovačky,“ spomína jeho bývalá žena s trpkosťou v hlase. Pohár jej trpezlivosti však raz pretiekol. „Keď bez môjho vedomia vybral z účtu peniaze, ktoré som celý rok šetrila na dovolenku, a kúpil si za ne letenku do Tibetu, kde chcel vyraziť s partiou, to už bolo na mňa priveľa." Kým bol preč, Iveta podala žiadosť o rozvod. Bohužiaľ, vtedy si neuvedomila, že sa tým nič nevyrieši. „Som už tri roky oficiálne rozvedená, ale čo mám z toho? On sa vysťahovať nechce, ja s deťmi nemám kam ísť a ani nie som ochotná len tak mu nechať náš byt. Akúkoľvek debatu o výmene bytu odmieta, takže sme stále spolu a ja sa mu stále ustupujem, aby nerobil cirkusy a nestresoval deti,“ pokračuje a čoraz častejšie si kladie otázku, či ten rozvod vôbec mal zmysel. Podľa doktorky Aibekovej rozhodne mal.

V prípadoch manželstiev, ktoré už nemajú perspektívu či šancu na záchranu, je rozvod prvým krokom k tomu, aby sa situácia riešila. Je tým povestným svetielkom na konci tunela, ktorý vedie k pozitívnejšiemu koncu. Život v nefunkčnom vzťahu totiž dvojice brzdí v tom, aby sa pokúsili nadviazať iný vzťah a nájsť si nového partnera.
Psychologička

V prípadoch manželstiev, ktoré už nemajú perspektívu či šancu na záchranu, je rozvod prvým krokom k tomu, aby sa situácia riešila. Je tým povestným svetielkom na konci tunela, ktorý vedie k pozitívnejšiemu koncu. Život v nefunkčnom vzťahu totiž dvojice brzdí v tom, aby sa pokúsili nadviazať iný vzťah a nájsť si nového partnera. Len ťažko totiž možno začať novú životnú kapitolu, ak tá stará ešte nie je uzavretá.“ Ivete však bývalý manžel poriadne strpčuje život.  „On s rozvodom nesúhlasil, a tak mi to chce poriadne osladiť. Na domácnosť prispeje iba keď sa mu chce, s ničím mi nepomáha, ale stále má svoje pohodlie a takto mu to vyhovuje. Nestará sa o nič, ale má kde bývať a aj čo jesť. Lebo keď nie som doma, bežne nám vybieli chladničku. Dokonca sa stalo, že si k nám už zopárkrát doviedol svojich kamarátov. Samozrejme, že neboli triezvi. Teraz už len čakám, či si k nám nabudúce nenasťahuje aj nejakú novú priateľku. To by už bol vrchol, ale ja naozaj neviem, ako ho odtiaľto dostať.“

Najhoršie je rezignovať

Psychológovia tvrdia, že rozvod k najstresujúcejším faktorom v živote človeka a nie je jednoduchý ani pre jednu zo zainteresovaných strán. „Najmä v prípadoch, keď sa situácia po rozvode medzi bývalými partnermi vyostrí, robia si naschvály a jeden druhému si ubližujú," konštatuje odborníčka. A čo sa v takýchto prípadoch dá robiť? „Určite to chce veľa trpezlivosti, snahu o zmierenie alebo o dohodu s bývalým partnerom, pri ktorej treba apelovať, aby bral ohľad na deti. A hoci sa taká situácia môže zdať bezvýchodisková, ten slabší alebo utláčaný z dvojice by mal stále pokračovať v hľadaní nového bývania a trvať na doriešení majetkového vysporiadania. Lebo ak rezignuje, druhá strana sa cíti silnejšia a svoje požiadavky stupňuje,“ vysvetľuje PhDr. Marta Aibeková a dodáva, že situácia sa často vyhrotí, ak si jeden z exmanželov privedie do spoločného bytu aj nového partnera či parnerku. Tí sa potom zvyknú pripojiť k nátlaku o vysťahovanie toho druhého.

„Práve preto je lepšie čo najskôr vyhľadať právne poradenstvo, ktoré môže byť aj bezplatné, alebo pomoc sociálnych pracovníkov, občianskych združení či polície. Spomínam si na kurióznu situáciu, keď si žena po rozvode nasťahovala do rodinného domu nového partnera, s ktorým sa po čase tiež rozviedla a obaja exmanželia zostali s ňou aj s deťmi ešte ďalšie roky bývať v jednej domácnosti. Ale pamätám si aj na muža, ktorý po rozvode schválne prestal pracovať, aby nemusel prispievať na deti a spoločné bývanie. A hroznú dohru malo manželstvo, keď muž radšej podpálil spoločný rodinný dom, v ktorom žili aj jeho štyri deti, len aby ho nemusel prenechať exmanželke,“ hovorí psychologička. A jej rada na záver? „Bývalí manželia, ktorí sú aj po rozvode nútení zostať žiť v jednej domácnosti, by nikdy nemali dovoliť, aby situácia došla do takýchto extrémov. Je rozumnejšie riešiť ju ešte v začiatkoch a nezmieriť sa s ňou. Niekedy to síce môže skončiť dočasným zhoršením sociálnych pomerov, ale vždy je to lepšie, ako zostať s expartnerom a nechať sa ním psychicky ničiť. Vtedy rozvod nemal veľký zmysel a šanca začať normálny život je mizivá.“