Je to už závislosť alebo ešte nie?

Mileniáli by sa zubami- nechtami bránili, že je úplne normálne, keď svoj smartfón čekujú 24/7, ale pravda je taká, že sa nám tu medzi generáciou Y šíri nový fenomén. Hovorí sa mu phubbing. Znamená totálnu ignoráciu. Ignoráciu kamošky, s ktorou práve sedíte na káve. Ignoráciu priateľa či svojej kolegyne, ktorí pri vás sedia na obede, a vy namiesto toho, aby ste s nimi viedli nenáročnú konverzáciu, pretože tak to medzi slušnými ľuďmi chodí, radšej hľadíte na obrazovku mobilu. Skrolujete spravodajské weby, okukávate fotky na Instagrame, vymieňate si esemesky s osobou na opačnej strane mesta či krajiny a akosi vám uniká, že pri vás sedí niekto blízky. Niekto, koho si vlastne zámerne nevšímate. Lebo telefón. Tak čo, je vám to povedomé? Keď som o phubbingu začala rozprávať svojej priateľke, najskôr si myslela, že ide o novú sexuálnu praktiku a partia kamošov to považovala za nový trend, pri ktorom sa vymetajú nočné kluby, čiže puby. Tento názov má však trošku inú históriu. Vznikol na austrálskej Sydney University v máji 2012, kde sa skupina jazykovedcov a spisovateľov snažila opísať tento nový fenomón jediným výstižným slovom. A podarilo sa. Phubbing je skrátený hybridný výraz slov snubbing (ignorovanie, urážanie, nevšímavosť) a phone (telefón). O rok neskôr už slovíčko prijali do austrálskeho národného slovníka Macquarie Dictionary a stalo sa slávnym po celom svete.

Pokračovanie na ďalšej strane.