"Vtedy, pred piatimi rokmi sa naša rodina na Vianoce veľmi tešila. Stromček vyzdobil manžel spolu s našou desaťročnou dcérou  Kristínkou, po byte rozvoniavala kapustnica, medvedie tlapky aj medovníčky a všade bolo cítiť tú pravú vianočnú atmosféru. V ten rok k nám prišla na sviatky aj svokra, manželova mama, ktorá po smrti svojho muža každé Vianoce trávila na striedačku u jedného zo svojich troch detí. „Deti moje, ja by som chcela ísť poobede do kostola. Do polnoci nevydržím byť hore,“ priznala sa svokra, keď sme sa naobedovali. My sme síce na Vianoce boli zvyknutí chodiť až na polnočnú, ale prečo by sme sa tak otrocky mali pridržiavať svojich zvykov, povedala som si v duchu. A tak manžel sadol na internet a zisťoval, v ktorom kostole na okolí je na Štedrý deň poobedňajšia omša. Išla sme na ňu trochu netradične aj my, lenže po návrate nás doma čakal šok."

Vianoce nie sú pre každého krásne.
Vianoce nie sú pre každého krásne.
Zdroj: MATEJ KALINA