Celý deň poriadne nič nejete, no večer, keď sa posadíte doma pred telku, máte chuť vybieliť chladničku do poslednej omrvinky. Alebo po vás v&nbsp;práci celý deň šéf dupe, tak sa neskôr odmeníte poriadnou dávkou jedla, aby ste sa necítili taká neschopná. Prípadne zajedáte smútok z&nbsp;rozchodu, stres či neúspech v&nbsp;zamestnaní alebo v&nbsp;láske. Nič, čo sa dá zjesť, sa pred vami neschová a&nbsp;je jedno, či je to sladké, slané, kyslé alebo horké, ste schopná natlačiť do seba piate cez deviate, lebo vás to na chvíľu upokojí a&nbsp;zaplaví šťastím.

Našli ste sa v niektorom z týchto príkladov? Potom ste jasná bingerka, teda trpíte záchvatovým prejedaním, v skratke syndrómom BED, podľa anglického výrazu binge eating disorder. A nie, nie je to záležitosť, nad ktorou môžete mávnuť rukou. Z dočasnej záležitosti to totiž môže prerásť do trvalých následkov a vážnej poruchy.

Máte väčšiu tendenciu podľahnúť BED, ak ste perfekcionistka, citlivo prežívate negatívne emócie, prejavuje sa u&nbsp;vás obsedantno-kompulzívne správanie, nízke sebavedomie, nie ste spokojná so svojím telom alebo trpíte úzkosťami či depresiou.

Poruchy príjmu potravy najčastejšie spájame s&nbsp;anorexiou, bulímiou či s&nbsp;rôznymi diétami, so zákazmi alebo s tým, že vynechávame určité zložky stravy. Záchvatové prejedanie je však trochu „iná káva“, keďže človek nad sebou totálne stráca kontrolu a&nbsp;je, aj keď nie je vyslovene hladný. Touto chorobou trpí približne 15 percent mierne obéznych osôb, no netýka sa to len ich. O niektorých bingeroch by ste to nikdy nepovedali, keďže majú tip-top postavu. Čo sa však odohráva v&nbsp;ich hlave a&nbsp;za zavretými dverami domácnosti, to vôbec netušíme.

Táto diagnóza je rovnako fyziologickým, ako aj psychologickým problémom, keďže telo a&nbsp;mozog sú veľmi úzko prepojené. Kde teda hľadať príčinu? „Záchvatové konanie sa u&nbsp;ľudí objavuje najmä v&nbsp;čase, keď sa cítia frustrovaní, napätí alebo smutní, či emočne nenaplnení, akoby prázdni. No nejde iba o&nbsp;negatívne pocity, ale aj pozitívne. Poruchy príjmu potravy môžu byť vyvolané životnými prechodmi, ako aj stresovými alebo traumatickými udalosťami. Takéto situácie, napríklad nástup do novej práce, diskriminácia, sexuálne napadnutie, nehoda, smrť blízkej osoby alebo rozchod, v&nbsp;človeku môžu vyvolávať nekontrolovateľné emócie, s&nbsp;ktorými sa jednoducho nevie vyrovnať,“ vysvetľuje psychologička Ivana Čergeťová. Spúšťačom býva aj sociálne porovnávanie a&nbsp;nezdravé vnímanie štandardov krásy. Máte väčšiu tendenciu podľahnúť BED, ak ste perfekcionistka, citlivo prežívate negatívne emócie, prejavuje sa u&nbsp;vás obsedantno-kompulzívne správanie, nízke sebavedomie, nie ste spokojná so svojím telom alebo trpíte úzkosťami či depresiou.

POKRAČOVANIE ČLÁNKU NA ĎALŠEJ STRANE.

Nemusíte robiť paniku, ak si raz za čas na nedeľnom obede u&nbsp;babky naložíte o&nbsp;dve knedle k&nbsp;segedínu navyše. Ani počas all-inclusive dovolenky, kde sa pri bufetových stoloch otočíte s&nbsp;tanierom viackrát. To záchvatovým prejedaním ešte nenazývame.

Tieto nutkavé, časté a&nbsp;rýchle záchvaty prejedania, keď zjete abnormálne množstvo jedla, by sa dali prirovnať k&nbsp;závislosti od drog, sociálnych sietí, sexu, gamblingu, ale aj impulzívneho nakupovania.

„Aby sme mohli diagnostikovať BED syndróm, tieto záchvaty sa musia vyskytovať aspoň jedenkrát týždenne počas troch mesiacov. Typickým signálom je pocit straty kontroly pri jedle, ktorý vedie až do nepríjemného pocitu sýtosti. Prejedanie sa deje zvyčajne v&nbsp;tajnosti alebo nenápadne, a&nbsp;to aj v&nbsp;prípade, ak človek nie je fyzicky hladný. A&nbsp;taktiež je tu vedľajší efekt, ktorý súvisí s&nbsp;priberaním, nadváhou alebo obezitou,“ pokračuje odborníčka, ktorá sa tejto téme často venuje vo svojej psychologickej praxi. Tým, že sa snažíte fyzicky obaľovať, podľa nej automaticky zväčšujete priestor od iných ľudí, aby ste nezažívali takú vysokú mieru ohrozenia.

Jedlom zapĺňate pocit fyzickej prázdnoty, no paradoxne práve tým ešte viac prehlbujete izoláciu a&nbsp;samotu. Tieto nutkavé, časté a&nbsp;rýchle záchvaty prejedania, keď zjete abnormálne množstvo jedla, by sa dali prirovnať k&nbsp;závislosti od drog, sociálnych sietí, sexu, gamblingu, ale aj impulzívneho nakupovania. Čo sa vtedy deje v&nbsp;našom mozgu? „Zvyšuje sa hladina noradrenalínu a&nbsp;dopamínu, teda dvoch chemických látok, ktoré sú zapojené do regulácie stresu a&nbsp;motivácie jesť. Výskumy preukazujú, že ľudia, ktorí trpia záchvatovým prejedaním, majú atypické hladiny norepinefrínu a&nbsp;dopamínu a&nbsp;taktiež nízke hladiny sérotonínu. To je charakteristické aj pre tých, ktorí majú iné nutkavé zlozvyky. A&nbsp;nakoniec je tu oxytocín, takzvaný hormón lásky, ktorý sa produkuje telesným či sexuálnym kontaktom, socializáciou a&nbsp;taktiež jedením.“ A&nbsp;práve keď sa cítime osamelé, máme tendenciu produkovať si oxytocín aj zvýšeným príjmom jedla a&nbsp;vyrovnávať sa tak so stresom a&nbsp;s úzkosťou.

Psychologička Ivana Čergeťová upozorňuje, že klienti, ktorí trpia záchvatovým prejedaním, prichádzajú do jej poradne v&nbsp;rôznych tvaroch a&nbsp;veľkostiach. „Stereotypná predstava o&nbsp;tom, že bingeri sú obézni, nie je správna. Navyše sa tento problém v&nbsp;súčasnosti týka rovnako mužov aj žien. Viaceré výskumy však naznačujú, že vyššia pravdepodobnosť je práve u&nbsp;žien, čo je podmienené vyšším spoločenským tlakom voči nežnému pohlaviu. Žijeme v&nbsp;kultúre, ktorá je posadnutá dokonalým výzorom a&nbsp;imidžom. Prejedanie môže byť pre človeka spôsob, ako sa uvoľní, vyhne ťažkým emóciám alebo skúsenostiam. Lenže práve stres v&nbsp;nás udržiava cyklus prejedania, ovplyvňuje spánok, náladu, zvyšuje kortizol a&nbsp;spúšťa emočné jedenie. Porucha sa často vyskytuje v&nbsp;rodinách, ktoré sú zaujaté jedlom, hmotnosťou alebo zdravým životným štýlom.“ Vzorce správania sú veľmi podobné ako u&nbsp;ľudí, ktorí trpia anorexiou či bulímiou, no nemusia spolu vždy súvisieť.

Bingeri sa zvyčajne počas dňa veľmi obmedzujú v&nbsp;tom, čo zjedia, a&nbsp;tak sú v&nbsp;určitom čase dňa, často večer, keď sa po celom dni konečne zastavia a&nbsp;majú čas na oddych, náchylní na prejedanie. A&nbsp;čo nastáva potom? Obrovský pocit viny! „Osoby, ktoré trpia týmto syndrómom, skutočne cítia po záchvate vinu, depresie, dokonca aj nenávisť. Často zápasia s&nbsp;intenzívnymi pocitmi hanby a&nbsp;so sebakritikou. Tieto pocity sú sýtené hnevom, človek môže sebou opovrhovať, označovať sa za slabocha a&nbsp;pociťovať voči sebe odpor. Ten však neprekonáte diétami, nereálnymi očakávaniami ani obviňovaním. Tieto osoby sú často veľmi rezistentné voči terapii a&nbsp;k&nbsp;zmene postojov a&nbsp;správania v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jedlom, imidžom tela alebo zdravím dochádza veľmi pomaly.“ Je to teda beh na dlhú trať a&nbsp;v&nbsp;prvom rade treba hľadať prapôvod, prečo ste sa do tohto stavu vôbec dostali a&nbsp;pravidelne sa opakuje. „V&nbsp;každom prípade liečenie porúch príjmu potravy smeruje k&nbsp;tomu, aby klient pochopil, že jedlo nie je nástroj, ktorý slúži na reguláciu emocionálneho prežívania.“

Ak máte podozrenie, že sa tento syndróm týka aj vás, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Hrať sa na hrdinku a&nbsp;myslieť si, že to zvládnete sama, sa vám nemusí vyplatiť, keďže s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou ide o&nbsp;hlboko zakorenený návyk, ktorý súvisí so psychikou. Diétovanie vás len uzamkne v&nbsp;začarovanom kruhu, v&nbsp;ktorom sa budete točiť donekonečna. Po rýchlom vzostupe bude nasledovať prudký pád rovno do chladničky alebo špajzy. „Zmierniť príznaky BED syndrómu pomáhajú stimulačné lieky, ktoré sa využívajú na liečbu porúch pozornosti s&nbsp;hyperaktivitou (ADHD) a&nbsp;rovnako tak antidepresíva. Poruchy príjmu potravy sú komplexné ochorenia, preto odporúčam spolupracovať aj s&nbsp;výživovým poradcom a&nbsp;so psychológom či s iným odborníkom na duševné zdravie. Kľúčom k&nbsp;zvládnutiu záchvatového prejedania nie je tréning vôľových schopností, ale verbalizovanie pocitov a&nbsp;identifikovanie traumatických momentov, ktoré ochorenie spustili,“ pripomína psychologička.

Je dôležité pracovať s&nbsp;vnímaním vlastného tela, identifikovať emócie, ktoré sú spúšťačom, a&nbsp;následne sa ich učiť tolerovať a&nbsp;zvládať. Pokúste sa odstrániť napätie a&nbsp;frustráciu, vašu odolnosť voči stresu môžu posilniť napríklad dychové cvičenia, masáže, počúvanie hudby, arómoterapia, šport či meditácie. „Začnite si všímať veci okolo seba a&nbsp;emócie, ktoré vo vás vyvolávajú. Niektoré z&nbsp;nich môžu viesť k&nbsp;bezmyšlienkovému prejedaniu. Pracujte na vedomom stravovaní. Zistíte tak, či ste požierač nudy, túžite po sacharidoch alebo obľubujete rýchle občerstvenie. Pridajte do jedálneho lístka zdravé a&nbsp;čerstvé jedlo a&nbsp;vlákninu. A&nbsp;najmä kľúčovou úlohou bude nájsť spôsoby, ako sa upokojiť aj bez jedla,“ varuje Ivana Čergeťová. Tieto kroky vás postupne dovedú k&nbsp;vytúženému cieľu, ktorým by mal byť stav, že sa vo svojom tele budete cítiť dobre a&nbsp;začnete si ho vážiť. A&nbsp;škody, ktoré ste na ňom napáchali bezmyšlienkovitým prejedaním, treba naprávať čím skôr. Mimochodom, spravte si poriadok aj v&nbsp;chladničke a&nbsp;skrinkách, kde ukrývate drobnosti na zahryznutie. Ak sa zbavíte všetkých nezdravých maškŕt, ktoré by vás len zbytočne lákali, pôjde to oveľa ľahšie.

Útok na chladničku pod vplyvom emócií je novodobá VÁŽNA diagnóza. Patríte aj vy k bingerkám?

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Útok na chladničku pod vplyvom emócií je novodobá VÁŽNA diagnóza. Patríte aj vy k bingerkám?

Súvisiace články

Chystáte sa na babskú jazdu? Toto sú TOP destinácie pre gurmánky, párty girls aj backpackerky!

Byt v štýle minimalizmu? Úspešná dizajnérka vám poradí, ako na to!

Nový beauty TREND: Pleťová maska z menštruačnej krvi. Môže to fungovať?

Čo uvaríme dnes? Vyriešené! Na pohodlie si každý z nás zvykne

Ohŕňate nosom nad zdravými potravinami? S tipmi od Hany Stanczovej ich pripravíte EXTRA chutne

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás