V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Vždy ma lákalo objavovať nové veci a&nbsp;veľmi som sa tešila na nové dobrodružstvo. Len som si príliš neuvedomovala, aká veľká zmena ma čaká – začína svoje rozprávanie mladá Košičanka Olívia Molčáková, ktorá sa ako šestnásťročná vybrala na študijný pobyt do Južnej Kórey. Aj vy ste si teraz asi povedali – fíha, taká mladá a&nbsp;tak ďaleko sama od domova? Navyše v&nbsp;krajine s&nbsp;úplne odlišnou kultúrou, než je tá naša? Lenže zážitky a&nbsp;skúsenosti, ktoré na takýchto pobytoch študenti nazbierajú, sú na nezaplatenie.

Kórejská škola sa značne líši od tej našej. Povinná je uniforma, zákaz líčiť sa a&nbsp;rozvrh hodín od siedmej ráno do ôsmej hodiny večer bol úplne bežný. Vyučovanie sme mali aj v&nbsp;sobotu dopoludnia.

Pochvaľujú si ich tisíce Slovákov a&nbsp;Sloveniek, ktorí prekonali strach z&nbsp;neznámeho a&nbsp;vybrali sa zbierať vedomosti do sveta. Ako sa dá na takýto pobyt vôbec dostať, čo všetko to so sebou prináša a&nbsp;koľko takáto skúsenosť stojí? Máme informácie od tých najpovolanejších a&nbsp;doslova z&nbsp;prvej ruky.

Keď sa na študijný pobyt v&nbsp;zahraničí hlásila Olívia, na výber mala z&nbsp;dvadsiatky krajín z&nbsp;celého sveta. Zoradiť ich mala podľa vlastných preferencií. „Mám panický strach z&nbsp;hadov, aj preto sa mi Latinská Amerika, India či Austrália nezdali ako najlepší nápad. Takýto pobyt som vnímala ako skvelú príležitosť ponoriť sa do kultúry krajiny a&nbsp;spoznať ju hlbšie. Európa a&nbsp;Severná Amerika sa mi zdali kultúrne blízke Slovensku a&nbsp;ja som chcela spoznať niečo menej známe a&nbsp;exotickejšie. Na prvé tri miesta som teda zaradila Kóreu, Japonsko a&nbsp;Taiwan. Potom už za mňa rozhodla organizácia,“ spomína šikovná študentka, ktorá prešla niekoľkými výberovými kolami. V&nbsp;prihláške musela vyplniť informácie o&nbsp;sebe, svojich školských aj mimoškolských aktivitách, priložiť vysvedčenia, motivačný list aj odporúčacie listy od učiteľov. Samozrejmosťou bola dobrá angličtina, všeobecný prehľad a&nbsp;pre komisiu bola dôležitá aj jej motivácia. Skrátka, nie je to len tak a&nbsp;na podobné pobyty sa dostanú skutočne len tí najlepší.

Keď už bolo jasné, že na ročný pobyt do Južnej Kórey poletí, pustila sa do štúdia jazyka, skontaktovala sa s&nbsp;Kórejčanmi žijúcimi na Slovensku a&nbsp;snažila sa čo najlepšie pripraviť na kultúrny šok, ktorý ju v&nbsp;ďalekej Ázii čaká. „Kórejská škola sa značne líši od tej našej. Povinná je uniforma, zákaz líčiť sa a&nbsp;rozvrh hodín od siedmej ráno do ôsmej hodiny večer bol úplne bežný. Vyučovanie sme mali aj v&nbsp;sobotu dopoludnia. Mala som dojem, že jediným cieľom je zvládnutie testov na ukončenie strednej školy, nie aby sa tam žiaci niečo praktické naučili. Na to je až vysoká škola,“ opisuje Olívia.

Prvý polrok komunikovala po anglicky, no keďže domáci týmto jazykom príliš dobre nehovoria, bola nútená rýchlo sa naučiť po kórejsky. „Najvýraznejší rozdiel som však vnímala v&nbsp;mentálnom nastavení. Kórejčania sú perfekcionisti a&nbsp;majú vysokú pracovnú morálku. Súvisí to aj s&nbsp;tým, ako je nastavený školský systém, nič iné ako dokonalosť sa neakceptuje. Spolužiačka dostala 86 percent z&nbsp;testu a&nbsp;preplakala pol dňa pre zlý výsledok. Táto túžba po dokonalosti je spojená s&nbsp;tým, že kórejské výstupné testy sú vraj najťažšie na svete. To vysvetľuje množstvo času, ktorý žiaci trávia v&nbsp;škole. A&nbsp;po vyučovaní ešte chodia na doučovanie,“ spomína mladá Slovenka na svoj rok v&nbsp;zahraničí.

Ako stredoškolská študentka vystriedala počas pobytu hneď tri rodiny, v&nbsp;ktorých bývala. Vraj aby toho stihla zažiť a&nbsp;spoznať čo najviac. No nie v&nbsp;každej domácnosti sa cítila ako súčasť rodiny. „S&nbsp;druhou hostiteľskou rodinou som si však veľmi sadla. ‚Host‘ mama bola kozmetička a&nbsp;naučila ma maľovať sa. ‚Host‘ otec bol inštruktor hapkida, čo je bojové umenie, a&nbsp;brával ma svoje na tréningy, to bola zábava. A&nbsp;mala som aj 11-ročného ‚host‘ brata, s&nbsp;ktorým sme po večeroch hrávali videohry. Navyše ma povzbudzovali, aby som trávila viac času s&nbsp;kamarátmi,“ teší sa Olívia, ktorá neskôr skúsila aj kórejský národný šport taekwondo a&nbsp;venuje sa mu aj štyri roky po návrate z pobytu.

A&nbsp;čo jej táto skúsenosť dala? Vraj viac vytrvalosti, odhodlania, priateľstvá na celý život a&nbsp;to, že je na seba náročnejšia. „Naučila som sa aj viac komunikovať a&nbsp;byť aktívnejšia. Keď som prišla do Kórey, všetci žili svoj zaužívaný život a&nbsp;nemali dôvod sa o&nbsp;mňa zaujímať. To, že som nevedela dobre jazyk, ešte znásobilo ich odmeranosť. Ja som musela byť tá, ktorá ľudí osloví, spýta sa, či so mnou pôjde niekto von, alebo požiada o&nbsp;pomoc. A&nbsp;tento prístup sa snažím udržať,“ dodáva svetobežníčka, ktorá dnes študuje na univerzite vo Francúzsku.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

S&nbsp;takouto „výbavou“ zrejme Olívia nebude mať najmenší problém uplatniť sa v&nbsp;živote a&nbsp;nájsť si zamestnanie. Že takáto skúsenosť zo zahraničia môže na pohovoroch do zamestnania výrazne pomôcť, potvrdzuje aj Nikola Richterová, PR manažérka portálu Profesia.sk. „Najmä pokiaľ ide o&nbsp;takzvané white-collar jobs, teda kancelárske pracovné miesta. V&nbsp;tomto prípade uchádzačom a&nbsp;uchádzačkám o&nbsp;prácu určite odporúčame, aby spomenuli podobné skúsenosti aj vo svojom životopise. Či už ide o&nbsp;stáž, študijný pobyt, či prácu, pre zamestnávateľa je to určite zaujímavá informácia. V&nbsp;mnohých prípadoch ide o&nbsp;potvrdenie toho, že firma sa stretáva s&nbsp;uchádzačom, ktorý ovláda cudzí jazyk, má nadhľad a&nbsp;najmä chuť na sebe pracovať a&nbsp;spraviť niečo navyše.“

Podľa odborníčky na pracovný trh to svedčí o&nbsp;istej samostatnosti a&nbsp;ostrieľanosti človeka. „Ak sú na pracovisku ľudia so skúsenosťami z&nbsp;rôznych kútov sveta, ak napríklad absolvovali Erasmus+, prax či brigádu v&nbsp;nejakej krajine, dokážu do kolektívu vnášať nové pohľady a&nbsp;prístupy, ktoré často zefektívňujú chod firmy. Pre personalistov je to minimálne informácia o&nbsp;tom, že ide o&nbsp;ľudí, ktorí dokážu pracovať v&nbsp;cudzom jazyku, a&nbsp;to sa stále považuje za veľkú výhodu,“ dodáva Nikola Richterová. Určite teda do svojho „cévečka“ nezabudnite napísať všetky informácie, ktoré môžu na pohovore zavážiť. Je to predsa váš reklamný prostriedok.

Práve spomínaný program Erasmus+ je na Slovensku veľmi obľúbený a&nbsp;využívajú ho tí, ktorí túžia získať v&nbsp;medzinárodnom prostredí nové vedomosti, profesionálne kontakty, priateľov a&nbsp;zlepšiť si jazykové znalosti. „Európska komisia ho zriadila už pred 35 rokmi a&nbsp;v&nbsp;roku 2014 vznikol Erasmus+, ktorý zlúčil viaceré programy a&nbsp;zastrešil všetky oblasti vzdelávania. Ponúka žiakom, študentom, pedagógom a&nbsp;pracovníkom s&nbsp;mládežou množstvo príležitostí na vzdelávacie študijné pobyty. Zároveň má silnejšie prepojenia s&nbsp;trhom práce, takže žiaci stredných odborných škôl a&nbsp;študenti dostanú šancu ísť na stáže do podnikov alebo organizácií v&nbsp;zahraničí,“ vysvetľuje Sylvia Hamadejová z&nbsp;odboru komunikácie a&nbsp;marketingu v&nbsp;SAAIC – Národnej agentúre Erasmus+ pre vzdelávanie a&nbsp;odbornú prípravu. Popri študentoch využívajú túto možnosť čerství absolventi, ktorí sa vyberú do zahraničia na prax, či pedagógovia, ktorí tam môžu absolvovať kurzy a&nbsp;školenia, ale aj vyučovať.

Vycestovať sa dá na krátkodobý pobyt, ktorý môže trvať pár dní až mesiac, alebo dlhodobý, ktorý môže trvať až jeden rok. Vysokoškoláci podľa prieskumov národnej agentúry najčastejšie študujú v&nbsp;programe jeden semester, študenti z&nbsp;odborných škôl si radšej vyberajú kratšie pobyty. Láka ich najmä to, že si môžu skúsiť život v&nbsp;zahraničí, spoznajú nových ľudí, zdokonalia sa v&nbsp;jazyku, získajú nové skúsenosti a&nbsp;vedomosti v&nbsp;odbore, ktorému sa venujú. „Najčastejšie si ich vyberajú študenti ekonómie, medicíny, politických vied či technických smerov. Výrazným favoritom na štúdium Slovákov je Česká republika. V&nbsp;minulom programovom období (2014 –&nbsp;2020) si ju na zahraničný pobyt zvolilo takmer 30 percent žiakov alebo študentov. Druhá priečka patrí Španielsku a&nbsp;top trojku uzatvára Nemecko,“ dodáva Sylvia Hamadejová s&nbsp;tým, že Erasmus+ je grantový program, teda časť pobytu finančne pokryje tento grant, no určite treba rátať aj s&nbsp;vlastnou finančnou investíciou. Študenti, ktorí majú záujem o&nbsp;takýto pobyt, sa môžu obrátiť na svojho učiteľa alebo na koordinátora Erasmu vo svojej škole.

Práve na praktickú stáž do Nemecka sa pred pár rokmi cez Erasmus+ vybrala aj Zuzana Sedláková z&nbsp;Bratislavy, a&nbsp;to dokonca trikrát. Raz, keď si robila „bakalára“ na Ekonomickej univerzite, a&nbsp;dvakrát počas magisterského štúdia. Vždy na tri mesiace a&nbsp;najväčšou motiváciou pre ňu bolo, aby sa zlepšila v&nbsp;nemčine, čo momentálne vo veľkom využíva, pretože pracuje pre medzinárodnú švajčiarsku firmu. „Na praktickú stáž som sa dostala bez väčších problémov, lebo o&nbsp;ňu nežiadalo až toľko študentov ako o&nbsp;študijný pobyt. Vyplnila som oficiálnu prihlášku, nahrala životopis, motivačný list a&nbsp;priemer známok za dovtedajšie štúdium. Pri prvom pobyte som bola nominovaná najskôr ako náhradníčka, čiže bez možného grantu, no po pár týždňoch ma nominovali priamo do firmy, kde mi poskytli aj grant. Takže sa netreba vzdávať, ani keď vás nevezmú na prvý pokus,“ radí Zuzana. Vo firme, kde praxovala, sa tak zabehla, že na ďalšie dva pobyty si ju vyslovene vypýtali. V&nbsp;tom čase získala grant v&nbsp;hodnote 1 500 eur na tri mesiace, ktorými pokryla bežné výdavky či stravu, pričom ubytovanie mala zabezpečené.

O&nbsp;izbu v&nbsp;tak­zvanom Jugendgästehaus, čo je nemecká forma internátu, sa delila s&nbsp;ďalšou študentkou. Firma jej dokonca preplácala cestovné náklady, keď jeden čas bývala ďalej a&nbsp;do práce musela dochádzať vlakom. No neznie to lákavo? Zuzana mala počas svojho pôsobenia v&nbsp;nemeckej spoločnosti na starosti program kariérnej orientácie pre žiakov 8. a&nbsp;9. ročníka základných škôl. „Žiaci k&nbsp;nám vždy prišli na dva týždne a&nbsp;vyskúšali si rôzne profesie, napríklad prácu s&nbsp;drevom, kovom, prácu kaderníka, základy medicíny či ekonómie. Každý učiteľ ich potom ohodnotil a&nbsp;mojou úlohou s&nbsp;kolegom bolo prediskutovať ich výsledky a&nbsp;ponúknuť im možnosti, ktoré majú po skončení základnej školy na základe priemeru.“

Zuzana plánovala aj projekty, jazykové kurzy pre migrantov a&nbsp;komunikovala s&nbsp;nemeckými školami či ministerstvom školstva, takže dostala na plecia naozaj veľkú zodpovednosť. „Tieto tri pobyty mi pomohli zdokonaliť sa v&nbsp;nemeckom jazyku, zistila som, ako funguje nemecký školský aj pracovný systém, získala som praktické skúsenosti s&nbsp;plánovaním, organizáciou a&nbsp;komunikáciou s&nbsp;úradmi alebo inými firmami. Určite mi to pomohlo pri hľadaní práce po vysokej škole.

Ak študent takúto možnosť má, určite by ju mal vy­užiť, lebo skúsenosti zo zahraničnej firmy aj zamestnávatelia berú ako veľké plus.“ Zuzanu táto skúsenosť dokonca nakopla do toho, že vyrazila aj na pobyt do&nbsp;ďalekej Brazílie, ktorá ju dlho lákala. Počas jedného leta tam strávila dva mesiace. „Chcela som skúsiť stáž čo najďalej od Slovenska, aby som spoznala aj inú kultúru a&nbsp;krajinu. Našla som perfektnú príležitosť, ako sa tam dostať aj s&nbsp;nízkym rozpočtom, pretože ubytovanie mi platil AIESEC.“ Ide o&nbsp;najväčšiu medzinárodnú neziskovú organizáciu, ktorá združuje študentov a&nbsp;absolventov vysokých škôl v&nbsp;110 štátoch sveta. Tam Zuzana pôsobila na základnej škole v&nbsp;meste São Paulo a&nbsp;pracovala na projekte, ktorý šíril informácie o&nbsp;boji proti HIV/AIDS, potrebe vzdelania, rovnoprávnosti či environmentálnych témach. „Tento projekt som robila ako dobrovoľníčka a&nbsp;pomohol mi pochopiť obrovské kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a&nbsp;Brazíliou. Bola to skvelá skúsenosť, pri ktorej som si uvedomila, ako sa my v&nbsp;Európe máme dobre v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ľuďmi inde vo svete. Pobyt v&nbsp;Nemecku mi pomohol z&nbsp;kariérnej stránky, dobrovoľníctvo v&nbsp;Brazílii bola skôr taká moja osobnostná cesta,“ hodnotí úspešná Slovenka, ktorá svoje zahraničné skúsenosti považuje za najlepšiu školu.

Väčšina týchto pobytov, o&nbsp;ktorých píšeme, je určená študentom či čerstvým absolventom škôl. Čo ak ste však prešvihli istý vekový limit? Alebo si netrúfate odísť do zahraničia na ročný či niekoľkomesačný pobyt, no stále vás láka vycestovať a&nbsp;zdokonaliť sa v&nbsp;cudzom jazyku? Môžete to vyskúšať ako Janka Petrejová, ktorá prvý jazykový pobyt absolvovala vlani na Malte ako 35-ročná a&nbsp;toto leto si venovala ďalšie dva. „Odhodlávala som sa dlhé roky, ale chýbala mi odvaha, aj peniaze v&nbsp;tom zohrávali určitú úlohu. Tento rok ma však nakopla situácia na Ukrajine a&nbsp;vedomie, že človek nikdy nevie, čo sa stane zajtra. Život je len jeden, tak som do toho šla a&nbsp;bukla som si rovno dva v&nbsp;jednom: štúdium angličtiny v&nbsp;Miami a&nbsp;odtiaľ som šla do Kostariky, kde som začala s&nbsp;novým jazykom a&nbsp;pustila som sa do španielčiny,“ vraví odhodlane žurnalistka, ktorá sa vrátila domov len pred pár týždňami a&nbsp;je ešte plná čerstvých dojmov. V&nbsp;Miami strávila šesť týždňov, drilovala sa v&nbsp;škole veľa gramatiky, ale na kurze trávila maximálne tri hodiny denne.

V&nbsp;Kostarike ju spolu s&nbsp;ostatnými študentmi lektorka viedla k&nbsp;tomu, aby veľa komunikovala, najmä pomocou rôznych hier, a&nbsp;dnes priznáva, že sa jej jazykové schopnosti výrazne zlepšili. „Pred pobytom som bola v&nbsp;angličtine mierne pokročilá. Hoci základy som mala dávno za sebou, stále som sa bála rozprávať, no v&nbsp;Miami som poskočila dokonca o&nbsp;dve úrovne. Potvrdil to aj záverečný test. So španielčinou som len začínala, ale vďaka intenzívnemu kurzu už začínam niečo rozumieť,“ teší sa Janka. Jazykový pobyt v&nbsp;Kostarike ju vyšiel na 1 500 eur aj vďaka tomu, že ubytovanie jej zabezpečila škola, no kurz v&nbsp;Miami bol o&nbsp;dosť drahší, keďže ubytovanie si platila sama. Zhltlo jej to okolo 11-tisíc eur. „Ale neľutujem ani jeden cent. Bolo to jedno z&nbsp;mojich najlepších rozhodnutí v&nbsp;živote. Tie pobyty zmenili celý môj vnútorný svet, moje zmýšľanie, vďaka nim mám viac odvahy, sebavedomia, odhodlania a&nbsp;sebaistoty.“

Ak si práve hovoríte, že takáto zahraničná skúsenosť je nad vaše možnosti alebo jednoducho nemôžete nikam vycestovať, ani to nemusí byť problém. Zoznámiť sa s inou kultúrou a vycibriť si cudzí jazyk môžete aj tak, že sa stanete hostiteľskou rodinou pre zahraničného študenta. Podobnú skúsenosť má Daniela Metesová, ktorá do svojej domácnosti v&nbsp;Námestove prijala na rok študenta z&nbsp;Argentíny a&nbsp;po dobrej skúsenosti k&nbsp;nej prišiel ďalší z&nbsp;Mexika. Sama má dvoch synov, obaja boli na podobných výmenných pobytoch v&nbsp;zahraničí a&nbsp;možnosť byť hostiteľskou rodinou si veľmi pochvaľuje. „Prvýkrát sme ,hosťovali‘ v&nbsp;roku 1997. Robili sme to nezištne, bez akejkoľvek finančnej odmeny či inej výhody. Je to skôr naopak, to vy poskytujete všetko, čo doma máte, úplne zadarmo – ubytovanie, stravu, spoločné výlety. Obaja s&nbsp;manželom však radi odovzdávame pozitívnu energiu a&nbsp;delíme sa o&nbsp;skúsenosti. Bola to pre nás výzva, lebo vziať si k&nbsp;sebe domov študenta v&nbsp;puberte si žiada odvahu aj veľký rešpekt. Vtedy bol na výmennom pobyte vo Francúzsku môj brat a&nbsp;mne sa páčila predstava, že aj ja takto niekomu poskytnem domov,“ opisuje dôvody, pre ktoré sa jej rodina do takéhoto programu prihlásila.

So zahraničnými študentmi spočiatku celá rodina komunikovala v&nbsp;angličtine, no už po pár mesiacoch sa Argentínčan Pedro aj Mexičan Daniel naučili po slovensky. „Na začiatku sme mali celý dom oblepený žltými lístočkami s&nbsp;názvami ako koberec, chladnička, zásuvka, zubná kefka, a&nbsp;keď sa slovíčko naučili, lístok vyhodili. Navštevovali gymnázium v&nbsp;našom meste, takže si našli kamarátov medzi spolužiakmi. Muselo to byť aj pre nich veľmi ťažké, ale zvládli to. Ja im dodnes hovorím, že sú ako moji synovia, a&nbsp;bavíme sa spolu len po slovensky,“ teší sa Daniela, ktorá je s&nbsp;nimi aj po rokoch v&nbsp;kontakte, volávajú si a&nbsp;dokonca boli v&nbsp;Argentíne Pedrovi na svadbe. „Na návšteve bola zase u nás rodina z&nbsp;Argentíny aj z Mexika a boli očarení Slovenskom, prírodou a pohostinnosťou. Takéto hosťovanie zahraničných študentov prinesie do rodiny nové prvky, zvyky a&nbsp;kultúru, učí ju empatii a&nbsp;zbaví predsudkov,“ hovorí a&nbsp;jej príbeh je dôkazom, že možností, ako spoznávať a&nbsp;objavovať nových ľudí, kultúru či vylepšiť si cudzí jazyk, je veľa. Stačí len prekonať obavy, vykročiť z&nbsp;komfortnej zóny a&nbsp;to ostatné už príde samo. Lebo aj takto môže vyzerať škola života.

Trúfli by ste si na študijný pobyt v zahraničí? Týmto odvážnym Slovenkám to zmenilo život!

Plus TV

Ako byť trendy na svahu? Svahy sa stali módnym mólom!

Erika Judínyová ukázala, ako prebiehajú prípravy na natáčanie jej relácie.

Znova je JANUÁR, čo teraz? 5 LENIVÝCH tipov, ako sa naštartovať do NOVÉHO ROKA

Výber pre vás

Trúfli by ste si na študijný pobyt v zahraničí? Týmto odvážnym Slovenkám to zmenilo život!

Súvisiace články

Talentovaná Slovenka rozbehla hudobnú kariéru v Argentíne. „Viem, že som zapadla,“ tvrdí Vanda

Urieknutá: Skutočný príbeh Zuzany, ktorej život ničila čierna mágia. Z jej slov mrazí

Redaktorka EMMY na sólo ceste po MAROKU: Nie je to pre ženu nebezpečné, na jednu vec ale pozor!

Manžel známej influencerky bojuje s nevyliečiteľnou chorobou: Ako to zvláda?!

Predĺžte si dovolenkovú sezónu! Fantastický relax máte na dojazd

Plus TV

Ako byť trendy na svahu? Svahy sa stali módnym mólom!

Erika Judínyová ukázala, ako prebiehajú prípravy na natáčanie jej relácie.

Znova je JANUÁR, čo teraz? 5 LENIVÝCH tipov, ako sa naštartovať do NOVÉHO ROKA

Výber pre vás