Stačí hodinový let z rušnej niekoľkomiliónovej Manily, ktorá je hlavným mestom Filipín, a odrazu som
v inom svete. Na mieste, ktoré nepripomína raj, ale ním naozaj je. Ostrov Palawan, ktorý patrí k najväčším, najkrajším a najobľúbenejším zo 6 000 filipínskych ostrovov, dostal od renomovaného magazínu Travel + Leisure titul najlepší ostrov sveta. A právom. Lebo ak od miesta, ktoré sa pýši takýmto prívlastkom, čakáte biele pláže lemované vysokými palmami a krištáľovo čisté tyrkysové more, to všetko tu naozaj nájdete. Presne tak to na Palawane vyzerá. Okrem toho je ostrov ešte dobrodružný, v mnohých častiach nepoškvrnený a ak hľadáte úkryt pred davmi turistov, môže byť dokonale romantický. Nadšení cestovatelia si Palawan píšu na svoj „bucket list“ a vedia to o ňom aj filmári. V lokalitách Palawanu sa natáčala napríklad bondovka Jeden svet nestačí či niektoré scény filmu Pláž s Leonardom DiCapriom.

Raj potápačov

Severná časť ostrova v okolí pobrežného mestečka El Nido patrí k najpopulárnejším. Áno, narazíte tu na viac turistov, ale väčšinou ide o milých backpackerov a nadšených potápačov, pretože táto oblasť patrí k najlepším potápačským spotom na svete. Bodaj by nie, keď sa tu pod morskou hladinou skrývajú tie najkrajšie neporušené koralové útesy, milióny pestrofarebných rýb aj staré vraky lodí. Mestečko je plné malých rodinných hotelov a hostelov, no
tie luxusnejšie boutique hotely ležia na plážach trochu ďalej od mesta, aby si náročnejší dovolenkári užili dostatok súkromia. V plážových baroch a reštauráciach sa každý večer priamo pri mori grilujú čerstvé ryby a hrá živá muzika. S nohami zaborenými v jemnučkom piesku sŕkam svoj obľúbený calamansi džús z drobných limetiek, ktoré pestujú priamo na ostrove a pridávajú ich takmer do všetkých drinkov. A užívam si pokojnú, priam až lenivú atmosféru, ktorá tu počas dňa vládne. Všetci sú totiž na mori. Na výletoch loďami po okolitých drobných opustených ostrovčekoch, šnorchlujú v zátokách a potápajú sa.

Nezabudnuteľný výlet loďou

V El Nido vám na každom kroku bude niekto ponúkať výlet loďou. Pochopiteľne, veď preto sem ľudia cestujú, však? Aby
toho videli čo najviac. Pri pobreží ostrova leží takmer 1 800 menších ostrovčekov a práve na severe sú tie najkrajšie. Prekrásne lagúny sú obklopené vysokými skalami, tajnými plážami a pri odlive sa pravidelne objavia malé piesčiny, ktoré po čase opäť zakryje príliv. Asi uznáte, že takýto „island hopping trip“ si nemôžem dať ujsť, rovnako ako žiadny návštevník El Nido, ktorý sem zavíta. Nešlo mi však do hlavy, prečo všetci ponúkali tie isté plavby rozdelené do štyroch skupín A, B, C a D, lenže každá z nich smerovala na tie isté miesta a ostrovy. A tak som radšej spustila pátraciu akciu, či sa to nedá aj inak. Výletom, kde by ma niekto odviezol na miesto, ktoré si vyberiem sama. A keď z barmana v hoteli vypadlo, že on aj jeho známy by nás vzal loďou a že sa pridajú aj jeho kamoši, bolo rozhodnuté.

Tajná pláž aj tyrkysové lagúny

Miestni chalani to tu perfektne poznajú, presne vedia, kedy na vodu vyrážajú skupiny turistov a tak sa naša loď vyhla
všetkým davom. Ja všetkými desiatimi hlasujem za Snake Island, čo je piesčina, ktorá vyčnieva len kúsok nad hladinu
a spája dva ostrovy, takže po nej môžete pri odlive prechádzať a prebiehať z jedného ostrova na druhý. A tá parádne ukrytá Secret Beach má tiež svoje čaro. Dá sa sem dostať jedine tak, že preplávate cez maličkú štrbinu v skalách a ak je hladina vody privysoká, ani ju neuvidíte, pretože je zatopená. Čítala som veľa príhod turistov, ktorí mali túto pláž vo svojom itinerári v rámci Tour C, ale niekde sa cestou zdržali, odliv nestihli, takže ich tam sprievodcovia z bezpečnostných dôvodov nepustili. Našťastie, keď sme dorazili na Secret Beach a preplávali tou úzkou štrbinkou, nikde nebolo ani nohy. Tento tajný raj bol iba náš. Cestou do Big Lagoon na ostrove Miniloc sme chvíľu šnorchlovali na otvorenom mori a neskôr priamo v lagúne v krištáľovo čistej vode. Mimochodom, tá je slaná aj sladká zároveň, čo je špecialita lagún na tomto ostrove. Len kúsok odtiaľ, tiež na Minilocu, je schovaná Small Lagoon, do ktorej sa dá preplaviť opäť len cez skalnú štrbinu. Ja som ju prebádala na paddle boarde, moji spoločníci ju prešli na kajakoch a výlet sme zakončili na ľudoprázdnej Cadlao lagúne. Tam sme chvíľu plávali okolo lode, sledovali západ slnka, aby sme hodili kotvu na krásnej a pokojnej 7Commando Beach. Tá je mojou domovskou plážou, tu som ubytovaná, a tak sa lúčim s kapitánom aj jeho parťákmi.

Adrenalínový zážitok

Kto už niekedy navštívil Áziu, určite pozná tuk tuky, populárne dopravné prostriedky. Na Filipínach sú však v kurze „trajcykle“, mix motorky a sajdky, do ktorej sa len tak-tak zmestia dvaja ľudia, no za pár centov vás šoféri odvezú, kam len chcete. Napríklad do neďalekého Las Cabanas, kde majú ten najadrenalínovejší zipline, aký som kedy vyskúšala. Viedol z vrcholu hory na pevnine cez more s tým, že pristanete na neďalekom ostrove. Už len sa dať poriadne pripútať karabínkami a spustiť sa ponad palmové húštiny aj more, ktoré som sledovala z výšky päťdesiat metrov. Jasné, že od strachu som ani nedýchala, ale čo vám poviem. Bol to ten naj zážitok z celého ostrova.

Kravy na pristávacej dráhe

Priamo v El Nido je jedno maličké letisko, z ktorého sa lieta do Manily, prípadne na ďalšie filipínske ostrovy. A keď píšem maličké, tak to myslím doslova. Leží uprostred poľa, kde sa popri pristávacej ploche pasú kravy, ktoré musia neraz odháňať aj priamo z dráhy. Skener batožiny tu nikdy nevideli, takže vám kufor prehľadávajú ručne, a na rozlúčku tu zamestnanci letiska či „bezpečnostnej služby“ spievajú, hrajú a mávajú pasažierom. O tomto miniletisku veľa turistov ani netuší, a tak sa mnohí sústredia na to v hlavnom meste Puerto Princesa. Leží v strede ostrova, ktorý je dlhý asi štyristopäťdesiat kilometrov a keďže cesty tu nestoja za veľa, trvá nekonečne dlho, kým sa dostanete tam, kde
potrebujete. Aj nám trvalo vyše tri hodiny, kým sme sa autom predrali polcestou, ktorá pripomínala skôr tankodróm, do ďalšieho raja na zemi. Viac na juh do oblasti Port Barton. A nepreháňam. Ani o príšernej kvalite cesty, ani o tom, že aj táto oblasť je naozaj nádherná.


Zátoka Turtle Bay stála za to nekonečné trmácanie, aj keď trvalo ešte ďalšiu hodinu plavby loďou z Port Barton, kým som k nej dorazila. Inak, tú plavbu som absolvovala s výhľadom na tú najjasnejšiu hviezdnu oblohu, akú som kedy zažila a medzitým sa na hladine trblietal svetielkujúci planktón. Ukrytá medzi kopcami, ktoré ju po stranách obliehajú, leží takmer tajná Agtap Beach, na ktorej sa nachádza len jeden jediný maličký ekorezort so šiestimi skromnými drevenými chatkami. Elektrinu tu len na pár hodín denne zabezpečuje generátor, nenájdete tu žiadny obchod ani žiadnu prístupovú cestu okrem tej po mori. Ak hľadáte absolútny pokoj a únik od civilizácie, ste tu správne. Táto Korytnačia zátoka nedostala svoj názov len tak pre nič za nič. Korytnačky sem na pláž prichádzajú klásť vajíčka a pokojne si preplávajú popri vás, kým sa budete kúpať. A nech vás neprekvapí, ak tu v mori narazíte na raje či delfíny. Prípadne, ako mi sused z vedľajšej chatky ráno s nadšením zvestoval, aj na malého žraloka. A takýchto zákutí, kde máte ako na dlani tie najkrajšie výhľady, je plný ostrov. Veď hovorím, že Palawan je raj.

Prírodné i historické unikáty

A má aj ďalší unikát. Osem kilometrov dlhú podzemnú rieku, ktorá preteká národným parkom a ústi priamo do mora. Dá sa splaviť na člne so sprievodcom, no pri plavbe ste celý čas v jaskyni, takže ak máte strach z tmy či netopierov, radšej si v tomto národnom parku popozerajte čosi iné. Výnimočnú faunu a flóru. Žije tu veľa ojedinelých zvierat, aké inde neuvidíte, napríklad fialové kraby či šesťsto druhov motýľov. Vápencovými jaskyňami je celý Palawan priam prešpikovaný. V tej, ktorá sa volá Tabon, sa našli 22-tisíc rokov staré pozostatky kostier, najstaršie na Filipínach. Jaskyňa dnes funguje ako múzeum plné historických nástenných malieb, no ak na spoznávanie pravekej kultúry nemáte chuť, môžete si vybrať aj o čosi mladšie atrakcie. Trebárs koloniálne opevnenie Santa Isabelle zo 17. storočia v ďalšej obľúbenej destinácii Taytay. Fort je obkolesený krásnymi zelenými záhradami a tunajšie pláže patria k najkrajším na ostrove. A o vodopádoch, na ktoré natrafíte často len tak náhodou pri prechádzke, ani nehovorím. Len netreba zabudnúť na dobrú navigáciu a dostatok vody, pretože priemerné teploty tu počas roka neklesnú pod tridsať stupňov a v húštinách, ktoré nie sú značené ako klasické turistické chodníky, sa dá celkom ľahko stratiť. Ale to nikomu zo skúsených cestovateľov neprekáža a každý, kto sa tu len na chvíľu stratil, tvrdí, že Palawan je najkrajšie miesto na Filipínach. A aj najkrajší ostrov na svete, kde sa to len tak hemží milými domácimi a panenskou prírodou. A ja s nimi úplne súhlasím.