Pamätám si, ako ma fascinovali vlny a dokázala som sa zabávať ich preskakovaním aj hodiny. Potom som jedno leto strávila na juhu Talianska a to more tam, v malej rybárskej dedinke v Puglii, malo zas úplne iný level. Chodila som k nemu každú voľnú chvíľku a stačilo pár hodín a za každým ma dostalo z akejkoľvek nepohody do blaženého stavu nadšenia a chuti do života.

Dodržiavanie vzdialeností platí aj na pláži.
Dodržiavanie vzdialeností platí aj na pláži.
Zdroj: Veronika Nováková

Často som potom po návrate na Slovensko snívala o tej cestičke k moru, ktorou občas prebehli aj jašteričky, ktorých som sa vždy tak vydesila. A potom som sa jedného dňa dostala k môjmu snu zas o krok bližšie. Ďalšie leto v Taliansku, na toskánskom pobreží, potom ďalšie a ďalšie. A dnes, keď pri mori žijem už osem rokov, a mám ho na skok, preferujem pokojné more a bezvetrie, ktoré vládne zvyčajne doobedu. V ranných hodinách je jeho hladina väčšinou priezračná a kľudná, vlny sa začínajú dvíhať až poobede.

Najradšej chodím na pláž až poobede, keď všetci odchádzajú.
Najradšej chodím na pláž až poobede, keď všetci odchádzajú.
Zdroj: Veronika Nováková

Už minule som opisovala prímorský život Talianov a ich slnečníkovú kultúru, ktorú majú zaužívanú počas celej letnej sezóny. Ale nie len to. Mnoho Talianov chodí na pláž doobedu, ale hneď ako sa začína schyľovať k obedu, začínajú sa aj pláže vyprázdňovať a ľudia sa hrnú späť do chládku svojich domovov, kde si uvaria svoju každodennú pastu a potom si doprajú na verande malú siestu. Po 16. hodine sa potom pláže začnú zas plniť. Veď si to len predstavte, že sedíte celý deň v kancelárii, z ktorej sa vyberiete rovno na pláž, kde vás čaká zvyšok rodiny. Veď to je ako sen. Viem, že keď má niekto na dovolenku pri mori týždeň, alebo dva, tak sa snaží využiť každú voľnú chvíľku a morskú vlnu. Ale keď pri mori žijete, tak ako ja, tak si to môžete tak trochu rozkúskovať a chodiť k nemu, keď je vám to najpríjemnejšie.

Počas obeda sa zvyčajne Taliani vracajú naspäť do chládku svojich domovov.
Počas obeda sa zvyčajne Taliani vracajú naspäť do chládku svojich domovov.
Zdroj: Veronika Nováková

Jednou z najobľúbenejších chvíľ, ktoré sú pri mori úplne idylické, je tá okolo 18. hodiny. Prichádzate, keď všetci odchádzajú. More je po celom dni príjemne prehriate, slnko už tak nepáli a po výdatnom kúpeli si môžete dopriať malý aperitív. Je to niečo, čo máme v našej rodine zaužívané takmer od začiatku a len márne by ste nás hľadali na pláži na poludnie. Ale občas sa stane aj to, že sa k moru vyberieme už ráno, dáme si ľahký obed a potom sa s radosťou vrátime domov. Mať more blízko, hlavne teraz na začiatku sezóny, je naozaj dar. Môcť sa len tak kedykoľvek rozhodnúť a ísť sa okúpať je skutočne na nezaplatenie. Tak do polovice júla to ešte nie je ani zaplnené a dá sa na pláži voľne dýchať. Ale neskôr, spolu s turistami a letnými horúčavami, často do našich končín zavítajú aj medúzy a to nie je nič príjemné. Hlavne miesta s plytkou vodou sú ich plné a môžu znechutiť zážitok z dovolenky. V tomto období naše toskánske pláže rada prenechávam turistom a vraciam sa opäť v septembri. Kto už zažil pokojné septembrové more, určite mi dá za pravdu.

Môj obľúbený čas na pláži je až ku večeru.
Môj obľúbený čas na pláži je až ku večeru.
Zdroj: Veronika Nováková

Kto vie, aké bude toto leto. Kto vie, či budú pláže plné zahraničných turistov alebo si Taliani budú stáť za sebou a podporia domácu ekonomiku. Kto vie, či sa nájdu aj nejakí odvážni Slováci, ktorí prídu navštíviť naše končiny. V každom prípade, leto je tu, počasie je krásne a ešte stále platí, že pri mori sa rozpustia všetky nepríjemné myšlienky aj pocity. A ešte niečo, pri mori ľudia nenosia rúška a je vidieť, že sa usmievajú. A to hreje pri srdci. „Andra tutto bene“, všetko bude dobré.

Často si večer na pláž zoberieme pizzu, chladené nápoje a len tak nechávame čas plynúť.
Často si večer na pláž zoberieme pizzu, chladené nápoje a len tak nechávame čas plynúť.
Zdroj: Veronika Nováková