Opäť sa to tu delí na odvážnych, pre ktorých sa celá pandémia skončila a je ich plné mesto. Bez rúšok, v skupinkách, odvážne v bare, kde nerešpektujú nejaké nariadenia a kľudne si robia, čo chcú. Doplatil na to aj majiteľ vychýreného baru v Livorne na pobreží, kde sa Taliani často stretávajú na aperitívy. Pred barom umiestnil stoly tak, aby boli ľudia od seba v bezpečnej vzdialenosti. A zatiaľ čo on vnútri pripravoval oranžové aperitívy, ľudia vonku si bezstarostne posadali vedľa seba podľa vlastnej vôle. Okolo náhodou išla polícia, a hádajte komu dala pokutu? Majiteľovi podniku. Stalo sa tak trikrát za sebou, a na tretíkrát to majiteľ psychicky nevydržal, a museli ho držať, aby to nedopadlo zle. Potom sú tu takí, ktorí ešte stále nevychádzajú z domu, ich deti už mesiace nevideli park alebo pobrežie, nehovorím o iných deťoch, lebo tie veľmi pravdepodobne do začiatku školy asi ani neuvidia, bránia sa zubami nechtami kontaktu s inými osobami, pohŕdajú tými odvážnymi a najradšej by na každého, kto si rúško zhrnie z nosa, zavolali políciu. 

Jedno z mojich najobľúbenejších miest je tento skalnatý útes, neďaleko Livorna.
Jedno z mojich najobľúbenejších miest je tento skalnatý útes, neďaleko Livorna.
Zdroj: Veronika Nováková

 

A ja som niekde medzi tým. Nie som odvážna, rúško mám stále po ruke, ale keď idem na prechádzku niekde, kde nie sú ľudia, tak si ho dávam dole. Nešla by som na obed do reštaurácie, lebo ešte stále poriadne nevieme, ako to bude fungovať. Ale predvčerom otvorili jeden malý bar pri mori, kde je len zopár stolíkov, a tak sme tam zašli na prvý pokoronový aperitív. Nelákajú ma zaplnené priestranstvá a ani nákup potravín, kde sa ešte stále čaká vonku, kým príde na mňa rad. Čo ma však teší, je sloboda. Sloboda pohybovať sa aspoň v našom regióne. Tak ako v stredu poobede, keď sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozrieť do Livorna. 

Tie najkrajšie veci v živote sú zvyčajne zadarmo, stačí byť v správny čas na správnom mieste.
Tie najkrajšie veci v živote sú zvyčajne zadarmo, stačí byť v správny čas na správnom mieste.
Zdroj: Veronika Novákov



Livorno je prístavné mesto vzdialené necelú hodinu cesty autom od nás, zvyčajne tam chodíme do akvária alebo na nákup oblečenia, alebo len tak, na prechádzku mestom a zmeniť trochu vzduch. Livorno je známe aj so svojím rybím trhom, na ktorý si však ráno treba privstať o čosi skôr. Mesto samo o sebe nie je nič moc, a ani ho príliš našim hosťom v agriturisme neodporúčam. Čo však neskutočne milujem, je cesta do Livorna. Je to jediná cesta, kde sa vyžívam v úzkych serpetínach do kopca, pretože sa za nimi vždy objaví tá nekonečná modrá morská plocha, ktorá je pre mňa naozajstným balzamom na dušu.

Aj z môjho syna rastie milovník západov Slnka.
Aj z môjho syna rastie milovník západov Slnka.
Zdroj: Veronika Nováková



Ani v stredu sme sa v meste príliš nezdržali, kúpili sme si tradičné „panini“ a rozhodli sa, že zastavíme niekde pri mori. Presne tak, ako to robia „Livornčania“. Tí sú známi tým, že nech majú akékoľvek problémy, vyjdú si na skalnaté pobrežie okolie, skočia si hlavičku, a všetko zlé sa ako mávnutím čarovného prútika rozplynie. Tak sme aj my na okraji cesty odstavili auto, zobrali sme papierovú tašku s jedlom, a ocitli sa v rozprávke. Slnko bolo ešte na oblohe, ale vedeli sme, že za takú polhodinku sa s nami rozlúči a urobí svoju čarovnú bodku za dňom. Sadli sme si na tie skaly, a potichu začali jesť svoju večeru. Neviem či ste to už niekedy zažili, ale pre mňa je pohľad na zapadajúce slnko nad morom stokrát krajšie ako ten najlepší film v televízore. Má to veľmi upokojivé účinky, je to zázrak prírody, je to niečo magické, pri čom strácam reč a želám si, aby tento moment trval večne. A keď sa potom červená guľa začne strácať v mori, a nebo sa sfarbí do rôznych odtieňov ružovej, je čas rozlúčiť sa a poďakovať za všetko pekné, čo sa v ten deň udialo. Ak by som mala nejak pomenovať môj sladký život, tak by v ňom bolo určite tisíc západov slnka a zvuk morských vĺn narážajúcich do skalnatého útesu.

Sláva, absolvovali sme aj prvý pokoronový aperitív.
Sláva, absolvovali sme aj prvý pokoronový aperitív.
Zdroj: Veronika Nováková