V tomto kurze vidím veľkú budúcnosť, a v podstate ma od jeho úspešného ukončenia delia tri týždne, ale jediný čas, kedy sa mu môžem venovať je večer, a to samozrejme nie je vždy úplne možné. Ešte šťastie, že môj syn má slovenskú výchovu a chodí spávať pomerne skoro, takže sa stíham venovať aj podobným aktivitám. Inak sa to u nás posledné dni točí všetko okolo školy a školských povinností, ktorých je viac než dosť. V Taliansku začínajú prázdniny už začiatkom júna, a deti majú potom dlhé trojmesačné letné voľno. Tri mesiace prázdnin však nie sú úplným ničnerobením, pretože deti dostávajú knihu domácich úloh aj na leto, ktorú potom učiteľky začiatkom septembra dôkladne kontrolujú. V podstate sa tu nástupom do školy končí akákoľvek sloboda a detstvo už nie je také bezstarostné ako predtým. Videla som prerod spokojného šťastného šesťročného dievčatka, z ktorého sa v školských laviciach stala smutná kreatúra, ktorá na nič iné ako školu nemyslela, a všetky tie pekné veci zo života išli akosi bokom. A toto nie je celkom šťastný vstup do života, nemyslíte?

U nás sa momentálne všetko točí okolo školy, domácich úloh a pauzičiek na jedlo.
U nás sa momentálne všetko točí okolo školy, domácich úloh a pauzičiek na jedlo.
Zdroj: Veronika Nováková

Mimochodom, tie trojmesačné prázdniny sú dosť veľkým paradoxom, pretože mnoho rodín, aspoň v našom prímorskom meste žije práve z cestovného ruchu, čo znamená, že rodičia sú celé leto zaneprázdnení prácou buď vo vlastnom podniku, alebo sú zamestnaní u niekoho, a pracujú práve počas letnej sezóny. Tá v tom lepšom prípade trvá od Veľkej noci, až do októbra, v tom horšom si môžete nájsť prácu na júl a august a pracovať bez nároku na voľný deň aj 12 hodín denne. V každom prípade však musíte nájsť nejaký spôsob, ako budú tráviť tieto horúce prázdniny deti. Ak vám nemôžu pomôcť rodinní príslušníci, a babysitterku za 10 eur na hodinu si nemôžete dovoliť, tak existujú letné centrá, kde sa o vaše ratolesti za poplatok postarajú. Momentálne, keď sú deti doma kvôli karanténe, a niekto s nimi ostať musel, čo je vo väčšine prípadov práve mama, sa rieši práve otázka toho, aké to bude, keď od 18.5. opäť začnú otvárať rôzne prevádzky a mnoho ľudí sa vráti zas do práce. Vraj budú mať pracujúce mamy nárok na príspevok na babysitterku a aj za tie letné centrá, otázkou však, ostáva, či tieto opäť znovu otvoria.

My sme to predošlé roky riešili tak, že sme sa jednoducho striedali. Jeden z nás bol vždy na recepcii, a ten druhý bol so synom. A takto dookola. Našťastie nebolo potrebné hľadať nejaké iné riešenia, a myslím, že ak by toto leto pokračovalo podľa predstáv, tak by to tak šlo aj tentokrát. Ale toto leto je celé jednou veľkou záhadou, nikto nič nevie, každý len očakáva, kedy Giuseppe Conte, familiárne nazývaný aj Beppe, posadí za svoju videokameru, a prednesie svoje dlhoočakávané príhovory pred celým talianskym národom. Aj tento piatok sa opäť dozvieme, čo a ako sa zmení od pondelka. Vraj budeme môcť opäť navštevovať aj priateľov a pohybovať sa bez autocertifikátov vrámci regiónu, čo je celkom dobrá správa, ak to tak naozaj bude.

Byť uväznení v Toskánsku v konečnom dôsledku nie je až také zlé. Máme tu more, ostrovy, krásne historické mestá, pohoria, prírodné kúpele, vinárske oblasti a kopec možností, ako tráviť voľný čas. Už len tá sloboda voľného pohybu k tomu chýba, ale aj tá skôr či neskôr príde. Alebo si jednoducho na tieto obmedzenia budeme musieť zvyknúť. Tak ako dnes poobede, keď sme dostali chuť na zmrzlinu. Normálne by sme sa prešli k moru, kúpili si ju do kornútku a s výhľadom na modrú plochu by sme ju zjedli. Dnes sme si však pre zmrzlinu mohli ísť do zmrzlinárne, doniesť si ju domov a zjesť si ju s výhľadom na rozkvitnutý olivový strom. Ale pribalili nám aj kornútky, svietilo slniečko a bolo teplúčko a konečne zas všade bola pohoda. Pomaly, malým krokom sa z tohto všetkého aj Taliansko pozviecha. Pomaly ale isto.

Zmrzlina zo zmrzlinárne dnes spríjemnila teplý jarný deň, ktorý v sebe niesol príznaky leta.
Zmrzlina zo zmrzlinárne dnes spríjemnila teplý jarný deň, ktorý v sebe niesol príznaky leta.
Zdroj: Veronika Nováková