Celý čas som si v hlave prehrávala všetky pre a proti, aby som potom na poslednú chvíľu kúpila naozaj lacné letenky z Pisy do Budapešti. Za 15 eur na osobu sa od nás z Ceciny nedostanem ani do Florencie, takže som zariskovala. Moje prvé pokoronové lietanie malo taký zvláštny tajomný nádych. Vôbec som nevedela, čo od toho očakávať. Samozrejme, vystrojila som sa dezinfekčnými gélmi, vlhčenými utierkami a rúškami do zásoby. Letela som len so šesťročným synom, pretože máme všetky apartmány plné a niekto musel ostať aj pracovať. Na letisko nás zaviezol môj muž Marco a parkovisko bolo takmer prázdne. Zvláštny pocit. Zvyčajne si spolu ešte zvykneme dať letiskovú kávu na rozlúčku, ale tentokrát sme si ju museli odpustiť. Do priestorov letiska v Pise totiž môžu vstúpiť len cestujúci a pri vstupe je potrebné preukázať sa cestovným lístkom. Tak sme sa rozlúčili s tým, že sa o týždeň zas uvidíme, aj keď v týchto časoch sa asi nedá vedieť, či to tak naozaj bude a či zas niekto nezatvorí hranice.

Na letisku boli len ľudia, ktorí čakali na náš let.
Na letisku boli len ľudia, ktorí čakali na náš let.
Zdroj: Veronika Nováková

Odmerali nám teplotu, prešli sme cez dezinfekčnú bránu a hor sa do prázdneho letiska. Odovzdala som kufor a letuška pre istotu skontrolovala, ako je to po prílete do Maďarska. Ja mám slovenský pas, takže si možno nebola istá, či Slovensko patrí medzi bezpečné krajiny, ale potom ma uistila, že je všetko OK. Potom sme išli hneď na bezpečnostnú kontrolu, lebo všetko bolo ešte zatvorené. Tam opäť žiadni ľudia, takže moja najrýchlejšia kontrola za celú éru lietania a cestovania. Opäť minimum ľudí, ako prvé malo odlet naše lietadlo, a ďalšie bolo naplánované až za hodinu a pol, takže sa tam ľudia nemali veľmi prečo zdržiavať. Samotný nástup do lietadla bol úplne bez problémov, načas, všetci mali tváre zahalené povinnými rúškami. Ja som sebe aj synovi v lietadle ešte pre istotu natiahla aj druhé, zdravotnícke rúško. Možno je to prehnané, ale niekde som čítala, že je to bezpečnejšie.

Dlho som váhala či letieť alebo nie. Ale nakoniec som sa na letisku cítila celkom bezpečne.
Dlho som váhala či letieť alebo nie. Ale nakoniec som sa na letisku cítila celkom bezpečne.
Zdroj: Veronika Nováková

Lietadlo bolo poloprázdne, okolo seba sme nemali žiadnych cestujúcich, ale napriek tomu sme celý čas ani len nepomysleli, že by sme zložili tie rúška. Zvyčajný servis jedál, voňaviek a výherných žrebov leteckej spoločnosti sa nekonal, tak sme obidvaja so synom na chvíľu aj zaspali. Pristáli sme z rozhorúčenej Pisy do horúcej Budapešti. Tam len nedávno renovovali celé letisko, takže od lietadla k vyzdvihnutiu batožín a východu sme si museli dať 20 minútovú prechádzku. Tesne pred východom bola kontrola cestovných dokladov, kde prihliadali na to, kto z akej krajiny prilieta. Keďže Taliansko aj Slovensko patria k „zeleným“- bezpečným krajinám, nebol žiadny problém, ale pri mojom pase sa zas na pár sekúnd zastavili, aby sa uistili, že je to v poriadku. Ja som ešte pred odletom vyplnila všetky potrebné dokumenty, ktoré Maďarsko žiadalo a prišla mi odpoveď, že môžeme vstúpiť a cestovať cez ich krajinu. Tento dokument odo mňa nikto nikde nepýtal, ale pre istotu som ho mala.

V lietadle sme si navliekli ešte jedno rúško.
V lietadle sme si navliekli ešte jedno rúško.
Zdroj: Veronika Nováková

No a na moje veľké prekvapenie, na najväčšom maďarskom letisku bolo plno ľudí, bez rúšok, jeden vedľa druhého, akoby nič. Pre nás, čo prichádzame z Talianska kde tie opatrenia boli naozaj prísne, bolo vidieť niečo podobné naozaj zvláštne. Tak sme rýchlo nasadli do auta mojich rodičov, prezliekla som synovi aj sebe letiskové šaty za čisté, vydenzifikovali sme čo sa dalo a hurá domov na Slovensko. Už sme tu pár dní, zatiaľ každý deň prší, ale aj tak som neskutočne vďačná, že sme to riskli. Takto cez leto som už na Slovensku nebola ani nepamätám, o to viac si užívam atmosféru letných búrok a slovenských pochúťok, než sa zas vrátime do toskánskych horúčav ku špagetám s paradajkovou omáčkou. Ale zatiaľ si vychutnávame slovenské leto. Lebo všade dobre, ale doma najlepšie.

Verím, že medzitým nezatvoria všetky hranice a skoro sa celá rodina zas zídeme. Lebo v dnešnom svete nič nie je isté.
Verím, že medzitým nezatvoria všetky hranice a skoro sa celá rodina zas zídeme. Lebo v dnešnom svete nič nie je isté.
Zdroj: Veronika Nováková