Silvia Koblišková – kapitánka dopravného lietadla
Už ako malé dieťa Silvia tvrdila, že raz bude pilotkou. Obdivovala lietadlá a predstavovala si, aké krásne je vidieť krajinu zhora. „Na strednej škole som ešte váhala, či sa stať pilotkou dopravných lietadiel alebo vrtuľníka. Veľmi sa mi páčila predstava lietať záchranárskym vrtuľníkom a pomáhať ľuďom v núdzi. No keďže výcvik bol asi štvornásobne drahší ako na lietadle, tak som sa rozhodla pre lacnejšiu možnosť.“ Výcvik trval tri roky a aby mohla pilotovať Boeing 737, musela získať ďalšiu kvalifikáciu. Jedny z najnáročnejších boli vraj pre ňu teoretické skúšky na dopravného pilota letúnov.
„Skúška pozostávala zo štrnástich predmetov, kde jeden mal od 500 do 1 500 otázok, všetko v angličtine. Robila som to popri štúdiu na vysokej škole, do toho ešte praktický letecký výcvik, brigády... Bolo to náročné obdobie,“ spomína mladá pilotka, ktorá začínala ako prvý dôstojník a po odlietaní stoviek až tisícok hodín sa mohla stať kapitánkou. Nesie tak zodpovednosť za bezpečnosť celého letu, za členov posádky, cestujúcich aj náklad na palube. Rodina a kamaráti ju vždy podporovali a obdivovali, že sa dala na túto profesiu, v ktorej ešte stále hrajú prím najmä muži. Kolegovia sa jej aj ďalším ženám vo fachu snažia skôr pomáhať, no má aj nepríjemnú spomienku. „Bolo to počas môjho typového výcviku na Boeing 737 na simulátore. Keď mi niečo nešlo, tak som počula spoza chrbta poznámky od jedného inštruktora typu: Jo, ja to říkal, že holky patří do kuchyně!“ Našťastie ju to nijako neodradilo, a tak dnes velí posádke a lieta po celom svete. Svoj úplne prvý let na dopravnom lietadle absolvovala z Bratislavy do Londýna a späť. Rada tiež lieta na grécke ostrovy a za roky praxe už mala možnosť pristávať aj v exotických destináciách, akými sú súostrovie Palau v Tichom oceáne, Surinam či africká Uganda.
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE...
