Pocit, že vás na pracovnom trhu diskriminuje vaše pohlavie, nie je príjemný. Rovnako ako otázka na pohovore, či a kedy plánujete mať deti. Stalo sa to aj mne. Mala som pár mesiacov po svadbe, na prste obrúčku, v občianskom dve priezviská a v životopise dátum narodenia. Uvažovala som o zmene práce, a tak som začala posielať životopisy. Hoci som sa uchádzala o relevantné pozície, prichádzalo mnoho zamietavých odpovedí. Keď som to pri káve rozoberala s kamoškou, dala mi tip, ktorý kedysi od svojej kamarátky, HR špecialistky, dostala aj ona sama. „Vyhoď si zo životopisu dátum narodenia, info o rodinnom stave, ani tie dve priezviská ti veľmi nepomáhajú,“ vraví mi. Nechápala som prečo. Miša mi však vysvetlila, že som pre potenciálneho zamestnávateľa „tovar druhej triedy“. Ako vydatá takmer tridsiatnička som hodená do zásuvky s nálepkou „tá bude o chvíľu chcieť dieťa“. Keď si pred rokmi takto upravila životopis ona, začala dostávať viac pozitívnych odpovedí. Možno to bola náhoda a možno nie.

Na jednom pohovore, ktorý som pred dvoma rokmi absolvovala, sa reč otočila aj na moju svadbu. Debata bola príjemná, s chalanom sme boli v podobnom veku, a tak sme si hneď potykali. Takú kultúru mali zavedenú v celej firme. Napriek tomu ma zaskočilo, keď sa ma na rovinu opýtal, či náhodou neriešime dieťa. Vraj nechcú pozíciu obsadzovať na rok, hľadajú niekoho s potenciálom. Podobné situácie zažili na pohovoroch viaceré rovesníčky. Na jednej strane chápem, že firmy chcú ľudí, ktorí v práci vydržia čo najdlhšie, no stále akosi neviem prijať fakt, že sa ma na pohovore cudzí ľudia pýtajú na také intímne záležitosti. Myslíte si, že sa na plánovanie potomstva bežne pýtajú aj mužov?

Pokračovanie článku na ďalšej strane.