Kým som tam šla, o mágii som vedela asi toľko, čo všetci – skoro nič. Raz mi chcela na Zelenči budúcnosť vyveštiť Cigánka, no odmietla som. Tak ma chcela aspoň odrieknuť, lebo to vraj potrebujem. Keď som jej povedala, že na ten kartón cigariet jej peniaze vážne nedám a že jej musia stačiť dve eurá, usúdila, že odriekavanie nepotrebujem. Vraj sa mám len doma pretrieť ocikanou plienkou.
Hm, nemala som ju vtedy poruke, tak si žijem ďalej aj bez odrieknutia. Čarodejnice z bratislavskej Santerie, čiže Školy veštenia, by pred pár storočiami možno skončili upálené na hranici. Veď sú to skutočné profíčky. Aj s diplomom. Tešila som sa na ne. Lebo viem, že ony vedia, a keďže som nehorázne zvedavá, aj ja chcem vedieť, čo vedia ony. Chápete. Čakala som čiernočierne havranie vlasy a hlboké oči, pred ktorými sa nebudem mať kam skryť, police plné zaváraných myších chvostov a kadejakých hnusných žabacích žbŕnd. Tiež tichú hudbu a podmanivú vôňu, len metly v kúte sa mi zdali ako nemožný gýč. S jednou v ruke otvorila milá, uhladená žena.
„Na tomto ďaleko nedoletíte,“ hovorím jej. „Ja viem, tá je na zametanie. Na lietanie mám inú,“ prehovorila pokojne a vzala ma za ďalšími kolegyňami. Bolo ich tam viac. Dokonca aj jeden muž, ale rohy nemal. Všade samé darčeky Škola nie je veľká. Má len pár miestností a v nich niekoľko malých oltárov. Jeden so svätou Barbarou, iné s ďalšími svätými. Každý má meno aj funkciu a vyzerajú presne tak ako kresťanskí svätí. Okolo nich kopa vyberaného alkoholu. Fakt najlepšie značky a najdrahšie čokolády, škoda, že ma neponúknu.
„Nemôžeme si z nich dať,“ hovorí Sonia. „Mohli by sme uraziť svätého, ktorému patria.“ Všetko sú to dary, ktorými si na svoju stranu nakláňajú svätých zákazníci. Mnohí z nich takú drahú značku alkoholu ešte ani sami nepili, ale svätému ju priniesli. V počte darov vyhráva Barbara, až sa podľa toho množstva fľašiek. Zdá, že je medzi nimi big boss. Mimochodom, vlastný oltár tu má aj svätec, čo má na starosti smrť. A tiež je obložený drinkmi a maškrtami.
Živý bos
Medzi živými je zase big bos Sonia Guerrera. Nízka nenápadná žena, ktorá Santeriu študovala v Mexiku a z Latinskej Ameriky si priniesla akademický titul profesorky. Lebo štúdium mágie nie je žiadna zábava, ako si myslela Saxana, a stať sa profesionálnym mágom čosi stojí. Jeden rok aj päťtisíc eur. To musí byť parádna motivácia, aby sa niekto najskôr naučil jazyk a potom naškrabal také veľké peniaze, aby si mohol zaplatiť pobyt kdesi v Mexiku. Sonia to zvládla, a tak teraz sama vychováva nových mágov. A vraj v tejto brandži len ťažko nájdete niekoho, kto dokáže to, čo ona.
Čo vie?
Posaďte sa. Toto je sila! Tak napríklad sa vie prisnívať osobe, ktorú si vyberiete, a povedať jej v sne, čo má spraviť. A ochotne to učí aj svojich žiakov. „Ak vám niekto dlhuje peniaze a nie a nie ich vrátiť, dokážete sa mu dostať do sna a on sa ráno zobudí s myšlienkou, že vám ich chce a musí dať späť,“ tvrdí Sonia.
V Santerii vedia prinavrátiť lásku, šťastie, prácu, úspech. Nielen peniaze. Áno, to všetko sa deje tu na ich oltároch. Často robia aj po nociach a keď na druhý deň otvárajú, už na nich čakávajú ďalší zlomení klienti. Aby odtiaľto odišli v pohode, privoláva sa im tu dobro a odháňa zlo, ktoré sa zdá nekonečné. „Zla sa dá zbaviť, ak je na to človek pripravený,“ hovorí Sonia. Mágia podľa nej naozaj dokáže zasahovať do reality a pretvárať ju tak, ako človek potrebuje.
Zmeny máte v rukách
Niektorí zo Soniiných žiakov boli najskôr jej klientmi. Aj Martina, ktorá si vzala čarodejnícke meno Santera Oya. Celé roky si nevedela rady s chorou dcérkou, ktorej diagnostikovali schizofréniu. Behala s ňou za lekármi, za psychológmi, bola s ňou v nemocnici, skúšala aj liečiteľov na Slovensku, v Česku aj Rakúsku, až kým na konci so silami nezaklopala na dvere Santerie.
Stačilo pár mesiacov a jej dcéra je dnes zdravá. S výborným prospechom skončila bilingválne gymnázium a dnes študuje psychológiu na vysokej škole. „Stratené zdravie nie je najčastejší problém, s akým sem ľudia chodia. Často sem prídu ženy, ktoré chcú prinavrátiť lásku, aj ľudia, ktorým sa z rôznych dôvodov prestalo dariť a cítia sa veľmi zle. To všetko sa dá napraviť a my im s tým pomôžeme. A ochotne učíme aj tých, ktorí potom pomáhajú ďalším ľuďom. Školu mágie už otvárame piaty raz,“ pokračuje Sonia a medzitým sa pripravuje na ukážku rituálu lásky. A aké veľké veci tu ešte dokázali?
„Prišla k nám pani s diagnostikovanou rakovinou, ktorej lekári predpovedali len pár mesiacov života, lebo mala metastázy. Bolo to pred pár rokmi a stále žije,“ pokračuje šéfka a ja sa radšej nepýtam, či to naozaj bolo iba pre čarodejnícke kúzla. Neviem, či tomu uveriť.
Čomu veríte vy?
Existujú dva typy ľudí. Tí, čo v mágiu veria, a tí druhí. Neveriaci. Všetci však máme jedno spoločné – rituály. Či je to pár ťahov na doladenie nálady dobrou muzikou a zapálenými sviečkami, alebo odriekanie modlitieb, ktoré sa končia slovami – tak sa staň, prípadne amen. Sú to rituály, ktoré robíme všetci. Rituál lásky, Vianoc, rituál pálenia sviečok na hroboch našich blízkych, žijeme nimi, aj keď si to neuvedomujeme.
Robíme ich, lebo nám robia dobre na duši, upokoja, vyvolajú pocit šťastia, ukážu, kým sme. V Santerii robia rituály preto, aby nimi pomohli ostatným. Kto to chce skúsiť tiež a rád by dral lavice tejto školy, musí sa, presne tak ako všetci tunajší žiaci, prelúskať vedeckou parapsychológiou, antropológiou, históriou, psychológiou, živlovou astrológiou, metafyzikou, ezoterizmom.
A tiež vedou o iných náboženstvách a kultoch, bioenergetikou, mágiou, kinéziou, holistikou, divinačnými metódami, mentálnou kontrolou, telepatiou a čarodejníckou praxou. Naučia vás tu uzavrieť pakt so spirituálnym patrónom, narábať s rituálnymi sviecami, stolové a očistné rituály, prelomiť kliatby, rituály lásky, tarot, ale napríklad aj finančnú mágiu. No, na prváka trochu ťažké predmety, čo poviete? Už sa nečudujem Saxane, že si mýlila zaklínadlá.
