Vždy sa poteším, keď ma práca zavedie do krásnych pražských uličiek. V jednej z nich nedávno otvorila svoj nový butik aj mladá šperkárka Lenka Kerlická, ktorá si so svojou značkou 27JEWELRY pomaly, ale isto hľadá svoje miesto na zlatníckej scéne. Až prehnane skromná bývalá učiteľka má neuveriteľný cit pre dizajn, ktorý jej kolekcie posúva zo zlatníckych až do umeleckých výšin a dokonca bola nominovaná na prestížne ocenenie Czech Grand Design, ktoré sa každý rok udeľuje tým najlepším českým dizajnérom. „Nomináciu v kategórii dizajnér šperku som dostala za svoju perlovú kolekciu Birth,“ vedie ma k vitríne plnej zlatých šperkov, do ktorých sú osadené na prvý pohľad nedokonalé perly. A presne o tom sú Lenkine kúsky. Hľadá krásu v nedokonalostiach a asymetrii, hrá sa s materiálom, hľadá limity a posúva tradičné vnímanie šperkov. Až tak, že občas pochybovala, či je pre ňu vôbec práca šperkárky vhodná.

Rodinné tajomstvo odhalené

Lenkina cesta do zlatníckej dielne bola poriadne kľukatá, aj keď túžbu tvoriť v sebe mala v sebe odmalička. „Ako dieťa som sa často nudila, a tak som vždy hovorila mame, aby sme išli niečo robiť, vždy som chcela niečo vyrábať. Mala som veľa koníčkov, chodila som na mnohé krúžky,“ spomína Lenka, ktorá plánovala študovať sklo v Novom Bore, no nakoniec si vybrala odbor polygrafia na strednej škole grafickej v Prahe. A po nej išla študovať učiteľstvo, priamo na Karlovu univerzitu. „Ešte na vysokej škole som štúdium načas prerušila, odišla som do New Yorku a tam som pochopila, že učiteľstvo nebude nič pre mňa. Keď som sa vrátila domov, univerzitu som dokončila aj som začala učiť. Štyri roky som strávila v škole za katedrou.“ Popri tom ju to však ťahalo ku sklu a vášeň k tvorivosti sa v nej opäť zobudila.

No už jej nestačila len ako koníček, preto sa popri zamestnaní vrátila do školy. Prihlásila sa na odbor zlatníctvo a klenotníctvo, ale to, čo sa tam učili, ju sklamalo. „Mala som pocit, že mi to zbytočne zväzuje ruky, nebola som to ja. Prepadla som panike, pretože letovanie rovných plechov a tvorba predpísaných šperkov ma vôbec nenapĺňala. Myslela som, že zo školy odídem,“ priznáva Lenka, ktorá oporu nenašla ani vo svojom okolí. Rodina jednoducho neverila, že by ako šperkárka mala šancu uživiť sa. „Maminka sa prirodzene bála o moje istoty, stále sa ma pýtala, či radšej nechcem ostať v školstve, v normálnom zamestnaní,“ spomína Lenka.

Hoci už mala jasno v tom, ako chce so zlatom pracovať,
školu s tradičnými postupmi musela dokončiť.
Hoci už mala jasno v tom, ako chce so zlatom pracovať, školu s tradičnými postupmi musela dokončiť.
Zdroj: 27JEWELRY

Všetko sa však zmenilo už v druhom ročníku. „Objavila som technológiu strateného vosku a metódu odlievania, ktoré mi úplne uvoľnili ruky, a tak som konečne začala tvoriť šperk podľa svojich predstáv,“ spomína na obdobie, keď konečne začala veriť, že to, čo robí, má zmysel. O to viac, že   práve vtedy odhalila veľké rodinné tajomstvo. „Zistila som, že naša rodina má obrovskú zlatnícku tradíciu, ktorá siaha až do roku 1650. Pri skúmaní koreňov som objavila až osem generácií zlatníkov. To ma utvrdilo v tom, že som asi na dobrej ceste,“ hovorí s úsmevom Lenka, ktorej sa tak podarilo oživiť takmer zabudnutú rodinnú tradíciu. „Dnes verím, že to všetko nebola len náhoda, ale dar.“

Pokračovanie na ďalšej strane.