Žena to po rozchode musí predýchať. A trápi sa rovnako, či má osemnásť, alebo je to dáma v rokoch. Ak sa to však stane tridsiatničke, ktorej tikanie „materských“ hodín by zobudilo aj hluchého, to je ešte horšia kombinácia. Náš babinec by o tom vedel rozprávať, najnovšie totiž utešujeme kamarátku Denisu. Už niekoľko týždňov je na prášky, lebo ju nechal frajer. Poviete si – no a čo, veď nie je jediná, lenže...S Denisou sa jej chlap rozišiel po šiestich rokoch, kúpili si spolu byt a chceli sa vziať. Nemali krízu, neriešili žiadny vzťahový problém, lenže on sa zamiloval do kolegyne. Šialene zamiloval. Keď si z ich spoločného hniezdočka lásky odnášal kufre, Denise ešte stihol do hlavy natlačiť kaleráby o tom, ako veľmi ho to mrzí, že on ju má stále rád a vie, že jej ublížil, no vraj nemôže inak. No nezabili by ste ho?

Mám po tridstiatke a ocitla som sa bez chlapa. Mám sa začať báť?
Mám po tridstiatke a ocitla som sa bez chlapa. Mám sa začať báť?
Shutterstock

Denisa ho nezabila, ale je z toho na nervy. Má tridsaťdva, plánovala s ním rodinu, brala ho ako „skoromanžela“ a čo teraz? Nestačí si kupovať vreckovky a tabletky na upokojenie hlce ako lentilky. „Kde som urobila chybu? Veď ja som s ním chcela dieťa. A kde si v mojom veku nájdem nového chlapa? A kde budem bývať, veď sama hypotéku na trojizbák v novostavbe neutiahnem,“ narieka Denisa a má pravdu. Vie, že normálny vzťah sa nedá vybudovať zo dňa na deň, a bojí sa, že jej ujde vlak. Že ak si rýchlo nenájde normálneho chlapa, šanca na dieťa je v nedohľadne. Tak ako šanca, že bude odomykať svoj vlastný, s láskou zariadený byt.

Na veku nezáleží?

„Rozchod je náročné obdobie pre ženu v každom veku a čím väčší význam pre ňu partner mal, tým ho zvláda horšie. Ťažko sa s ním vyrovnáva najmä vtedy, ak ju muž opustí nečakane, ak odišiel za inou a ,lepšou‘, ak spolu s ním stráca aj finančné zabezpečenie, priateľov či byt,“ hovorí psychologička Helga Menkeová, no dodáva, že v tejto situácii hrá vek dôležitú úlohu najmä pri ženách okolo päťdesiatky. Tie vraj znášajú rozchod oveľa horšie než mladé ženy, najmä ak ich muž odchádza k výrazne mladšej partnerke. Denisa má síce len tridsaťdva, no aj jej sa zrútil svet. Svojho partnera spoznala ešte v škole, keď si mohla vyberať aj iných chlapov, lenže ona chcela jeho. A čo teraz? „Moji rovesníci sú už väčšinou ženatí alebo rozvedení, normálnych chlapov v našom veku ani nepoznám. To skončím sama?“ hovorí zúfalo, keď ťahá jednu cigaretu za druhou.

Rozchod je náročné obdobie pre ženu v každom veku a čím väčší význam pre ňu partner mal, tým ho zvláda horšie. Ťažko sa s ním vyrovnáva najmä vtedy, ak ju muž opustí nečakane, ak odišiel za inou a ,lepšou‘, ak spolu s ním stráca aj finančné zabezpečenie, priateľov či byt.
Psychologička Helga Menkeová

Podľa odborníkov však prechádza úplne prirodzenými porozchodovými stavmi. V prvom štádiu opustená žena najskôr verí, že veci sa ešte urovnajú, je zmätená a vydesená, no k bývalému partnerovi sa správa prehnane milo. „V druhej fáze pocity falošnej nádeje strieda zúfalstvo, zlosť z bezmocnosti a strach, že už nikdy nebude šťastná. Vtedy sa žena bojí osamelosti, víkendov, stráca sebaúctu a hľadá príčiny rozchodu v kilách navyše, v nedostatočnom sexepíle či slabom zmysle pre humor,“ vysvetľuje psychologička. Denisa a aj náš babinec musí chvíľu počkať, kým ju tieto stavy prejdú a naberie druhý dych. A keď svojho bývalého začne nenávidieť a bude mať chuť na pomstu, už je zase o krok ďalej. „V tretej fáze opustenej žene dodáva energiu hnev a myšlienky typu – kto si myslíš, že si? Veď ja ti ukážem, čoho som schopná. Postupne si začína predstavovať, ako bude žiť ďalej, všíma si, že sú aj iné možnosti, ako len sedieť doma a plakať do vankúša.“

Každý rozchod si treba poriadne odsmútiť, a je jedno, či máte dvadsať alebo päťdesiat.
Každý rozchod si treba poriadne odsmútiť, a je jedno, či máte dvadsať alebo päťdesiat.
Shutterstock


Návrat domov? Nie nadlho

Moja bývalá kolegyňa to mala ešte o čosi ťažšie, pretože po rozchode skončila s niekoľkými taškami u rodičov. Aj keď si s bývalým frajerom kúpili byt, on sa z neho nechcel odsťahovať a po niekoľkomesačných naťahovačkách sa presťahovala do rodičovského bytu. „No a čo, že ma môj bývalý vyplatil? Za tie peniaze by som si nekúpila ani pivnicu,“ vysvetľovala nešťastná Ivana, ktorá svoje Kristove roky preplakala v dievčenskej izbe u rodičov. Medzi plyšákmi, ktoré jej tam zostali ešte od puberty. „Ak sa žena po rozchode načas vráti k rodičom, v prvých mesiacoch to pre ňu môže byť dobré riešenie,“ uvažuje psychologička Menkeová. „Možno má doma oporu, ktorá jej pomôže prechádzať najhoršími stavmi. Nemala by tam však zostať príliš dlho, aj keď to pre ňu môže byť pohodlné. Získať úplnú osobnú samostatnosť, o ktorú po rozchode bojuje každá žena, je totiž ťažšie pri mame než vo vlastnom byte alebo v podnájme.“ Nečudo, že Ivana, ktorá u rodičov trčí aj tri roky po tom, ako sa s frajerom rozišli, je stále sama. A s rovnakou „depkou“ ako na začiatku.

Aj keď nemáte chuť, rozmaznávajte svoje telo masážou, kozmetikou, novým účesom či šatami. Telo je schránka pre ubolenú dušu.
Aj keď nemáte chuť, rozmaznávajte svoje telo masážou, kozmetikou, novým účesom či šatami. Telo je schránka pre ubolenú dušu.
Shutterstock

„Nie každá žena dokáže prejsť všetkými štádiami rozchodu až k novému životnému štartu. Sú aj smutné príbehy takých, čo uviaznu v druhej či tretej etape a dokonca sú schopné celé roky neprijať koniec vzťahu ako fakt. Zvyčajne trvá rok, kým človek dosiahne fázu novej nádeje a vracia sa späť do života, ktorý sa oplatí žiť,“ upozorňuje psychologička.Áno, počítate dobre, pocity zúfalstva a bezmocnosti môžu trvať dlhých dvanásť mesiacov. Alebo päťdesiatdva nekonečne dlhých týždňov, keď vám najčastejšiu spoločnosť robí smútok slzy a záchvaty plaču, stavy paniky, čierne myšlienky, čo teraz s vami bude a čo ak zostanete sama. Opustenej kamarátke Denise ešte pár mesiacov bude náš babinec suplovať bútľavú vŕbu a ochotné rameno na vyplakanie. Stále sa totiž cíti pod psa. A stále jej bliká v hlave výstražná otázka, či vôbec niekedy bude mať dieťa, keď stratila chlapa na jeho „výrobu“. O. k., možno má naozaj horšie skóre ako opustená dvadsiatnička, ktorú materstvo zatiaľ veľmi netrápi. Aj ako rozídená päťdesiatnička, ktorú muž možno vymenil za mladý model, no tú aspoň môžu utešovať deti či vnúčatá. Ale ako hovorí psychologička – v každom rozchode je šanca posttraumatického osobnostného rastu. Ak zvládne takúto ranu od života a nechá si čas na vyliečenie, dokáže sa o seba postarať aj sama. Stane sa z nej sebavedomá žena, ktorá si vie vychutnávať život, a takéto partnerky sú pre mužov stále príťažlivé. Bol by v tom čert, aby si aj Denisa svojho nového „princa“ skôr či neskôr nenašla! Aj keď má už po tridsiatke.