Kto sa s ňou stretol čo i len raz, vie veľmi dobre ako bolí. Ako sužuje. Zastrašuje. Ako vie urobiť v detskej duši či dospievajúcej žene šrám nielen na srdci, ale aj na tele. V horšom prípade. Viem, o čom hovorím, pretože na základnej škole som si šikanou prešla aj ja sama. Áno, je ťažké tomu uveriť, no neprechádzajú si ňou len tí, ktorí sa zdajú na prvý pohľad bezbranný objekt. Obeťou šikany sa môže stať ktokoľvek. Už na prvom stupni základnej školy som prežívala muky zakaždým, keď som išla po škole domov. Bolo to len pár kilometrov peši, no namiesto pohodovej vychádzky som bežala svoj životný maratón. Naháňali ma chalani z vedľajšej triedy, a zakaždým som sa bála ako ma opäť sotia na zem. A pamätáte si tie klasické obedové prestávky okolo školských chodieb? Zvieral mi žalúdok, keď malo odbiť dvanásť. Baby z vyšších ročníkov ma zatvárali na toalete, ťahali za vlasy a používali na mňa vulgarizmy. Vraj „priveľmi“ vytŕčam. Hoci bola základná škola jednou z mojich najkrajších spomienok z detstva, tie temné som vytesnila. Pre istotu. A keby som sa o približne dvadsať rokov nedostala k písaniu tohto článku, možno by zostali úplne zabudnuté. Ale teraz aspoň viem, ako veľmi je o ŠIKANE dôležité hovoriť!

Bullying – najčastejšia šikana medzi mládežou

Vrámci sociálnych skupín existujú mnohé druhy šikany. Azda prvou, s ktorou si človek „podá ruky“ je práve zo školského prostredia, no prvé znaky badať už na materských školách. Z posledných výsledkov výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) vyplýva, že prítomnosť šikanovania v škole uviedla viac ako polovica respondentov (51,8 percenta). Najvyšší výskyt šikanovania uviedli žiaci a žiačky základných škôl (56 percenta), no stretlo sa s ním aj takmer 51 percent študentov osemročných gymnázií a 44,8 percenta stredoškolákov. Len 9,5 percenta respondentov uviedlo, že na škole, ktorú navštevujú, sa šikana nikdy nevyskytla.

„Šikana je také správanie dieťaťa alebo skupiny detí, ktorého je úmyslom ublíženie alebo ohrozovanie, či zastrašovanie obeti. Spravidla ide o opakovaný útok, obeť sa nemôže alebo nevie brániť. Niekedy začína vtipkovaním, zosmiešňovaním, nejde o bežné doťahovanie sa medzi deťmi, ktoré je súčasťou dynamiky každej sociálnej skupiny, ale útočník koná za cieľom ublížiť,“ vysvetľuje detská psychologička Petra Arslan-Šinková. „Podstatou šikanovania je úmysel ublížiť druhému, agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov, nerovnováha síl – fyzická alebo psychická, či sociálna prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou. Môže sa prejaviť v priamej forme, najmä fyzickým ubližovaním, ale aj nadávkami a urážkami, vysmievaním sa alebo manipulovaním obete a zastrašovaním, aby obeť konala proti svojej vôli,“ pokračuje.

PaedDr. Petra Arslan Šinková hovorí, že pozornosť treba upriamiť už na deti v škôlke.
PaedDr. Petra Arslan Šinková hovorí, že pozornosť treba upriamiť už na deti v škôlke.
Zdroj: Peter Zakovic

Obeťou tohto druhu šikany sa stala aj známa tvár Televízie Markíza, redaktorka Gabika Kajtárová, ktorá o svojom probléme zo školských čias vie otvorene hovoriť. „Je to vec, ktorá môže pokaziť detstvo aj poznačiť sebavedomie mladých ľudí na dlhší čas. Som si istá, že aktéri šikany často ani nevnímajú, koľko vám môžu ublížiť.“ Mala len deväť rokov, keď sa so slovom šikana stretla prvýkrát. „Spolužiak ma sotil tak, že som letela meter a dopadla na parkety.“ Nešlo o prvý incident, preto práve vtedy pochopila, že niečo naozaj nie je v poriadku. „Spolužiak naštartoval trend, ktorý sa so mnou vliekol niekoľko rokov. Fyzickú šikanu vystriedala najmä psychická. Vysmievanie, odstrkovanie. Dodnes si napríklad pamätám na falošnú valentínku od „tajného ctiteľa“, ktorú napísala spolužiačka a priložila aj malý prstienok. Celá trieda sa na mne tajne bavila, lebo som tomu ako 10-ročná uverila. Pamätám si aj na pár faciek, ktoré som schytala, lebo spolužiačke sa nepáčili moje topánky. Tri roky ma spolužiaci nevolali vlastným menom, ale prezývkou,“ pokračuje vo svojom príbehu z pubertálnych čias. „Našťastie, necítim žiadne vážne dôsledky, je mi len ľúto, že zo školských čias nemám práve najlepšie spomienky.“ Pomocnú ruku v ťažkých chvíľach našla u rodičov, ktorí to okamžite riešili s učiteľmi. „Fyzické násilie, pri ktorom by sme si mohli ublížiť, sa vďaka tomu neopakovalo. Vystriedalo ho však psychické. Myslím, že som vtedy nerozumela, že ide o šikanu – preto som posmešky ani s nikým neriešila.“ V tých časoch, keď bola dieťa, školskí psychológovia veľmi neexistovali. „Určite nie v malom meste,“ upresňuje. „Ani si nepamätám, že by sa o téme s nami ako deťmi podrobnejšie hovorilo.“

Obeťou tohto druhu šikany sa stala aj známa tvár Televízie Markíza, redaktorka Gabika Kajtárová, ktorá o svojom probléme zo školských čias vie otvorene hovoriť
Obeťou tohto druhu šikany sa stala aj známa tvár Televízie Markíza, redaktorka Gabika Kajtárová, ktorá o svojom probléme zo školských čias vie otvorene hovoriť
Zdroj: Tv Markíza

Neboj sa, ozvať sa!

Bullying, mobbing, cybermobbing, bossing, staffing, happy staffing… sexuálne obťažovanie, to všetko sú nebezpečné formy šikany, s ktorými sa počas života akýkoľvek jedinec môže stretnúť. Každá z nich je nebezpečná a spôsobuje obeti stres, psychické aj fyzické ťažkosti. A o dôsledkoch tohto sociálno-patologického javu nehovoriac. „Jedna moja klientka bojovala so šikanou bojovala takmer celú základnú školu. Jej problémy nikto neriešil. Mávala časté bolesti brucha a hlavy, dokonca ju ako dieťa niekoľkokrát hospitalizovali na podozrenie zápalu slepého čreva a iných diagnóz, ktoré sa nepotvrdili. Šikana začínala najprv posmievaním za oblečenie (jej mama šila a tak mávala zaujímavé netradičné oblečenie, ktoré sa stalo terčom výsmechu), potom posmešky prešli k fyzickým útokom na školskom dvore cez veľkú prestávku. Podrážanie nôh, strkanie, ničenie oblečenia. Celý čas trpela pocitmi menejcennosti, viny a hanby. Neskôr trpela panickými záchvatmi,“ spomína psychologička. Dôvod, prečo sa ozvala bol jasný: Keď sa stala matkou, mala veľký strach, že bude šikanované aj jej dieťa.

K „novodobým“ typom šikany je aj kyberšikanovanie – teda šikana v online priestore a zneužívanie informačno – komunikačných technológií, ktorá je v dnešných časoch naozaj bežnou súčasťou školských seansí. V nepriamej forme sa šikanovanie prejavuje predovšetkým zámerným prehliadaním a ignorovaním a zámerným vyčleňovaním obete z kolektívu. „Najčastejšie sa v školách stretávame so psychickou formou šikany – zámerné prehliadanie a vyčleňovanie dieťaťa, jeho ponižovanie, zastrašovanie a vyhrážanie. Druhou najčastejšou formou je fyzické ubližovanie, ktoré sa prejavuje formou bitky, telesných útokov. Rozšírenou formou je aj ničenie vecí alebo ich násilného vymáhania,“ hovorí psychologička.

Ako riešiť šikanovanie
Ako riešiť šikanovanie
Zdroj: shutterstock

„Často agresor manipuluje s obeťou, vyhráža sa jej a vynucuje od nej jedlo, peniaze alebo ju núti spraviť niečo, čo obeť nechce a urobí pod nátlakom. Motívom býva často u agresora frustrácia, niekedy nuda a volanie po pozornosti, ventilovanie vlastného napätia, stotožnenie sa s rodičom, ktorý fyzicky alebo psychicky ubližuje, ale aj strach zo šikanovania (agresor, ktorý bol v minulosti v pozícii obete). Často útočníkom chýba empatia – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého.“ Ako sa dá voči nej v takom mladom veku efektívne bojovať? Odborníci tvrdia, že za zlomový faktor považujú najmä vzťah rodiča a dieťaťa. “Pokiaľ dieťa dostáva dostatok lásky a zdravej pozornosti, pokiaľ rodič nepotláča a prijíma pocity svojho dieťaťa, dostatočne s ním komunikuje na vážne témy a dôveruje mu, je veľmi pravdepodobné, že dieťa bude mať zdravé sebavedomie a nebude mať potrebu ponižovať ostatných a zároveň sa bude vedieť aj obrániť voči agresorovi. Ak bude cítiť, že sa na rodiča môže obrátiť, zdôverí sa mu. Veľakrát práve deti – pozorovatelia upozornia svojich rodičov na to, že sa niečo v ich triede deje a že nejaké dieťa potrebuje pomoc.“

Nový projekt Nadácie Markíza sa zameral na šikanu.
Nový projekt Nadácie Markíza sa zameral na šikanu.
Zdroj: Nadácia Markíza

Dôležitá je spolupráca rodiny aj školy

S prevenciou je však potrebné začať už od malička. Je viac než nutné učiť deti vnímať a vyjadriť svoje pocity, pretože iba tak sa budú vedieť vcítiť aj do pocitov toho druhého. „Kľúčová je aj atmosféra na škole a v triede, pozitívny emocionálny vzťah s učiteľom, pocit istoty a bezpečia. Deti, ktoré otvorene s pedagógmi komunikujú o vážnych témach sa väčšinou neboja zdôveriť v kritických situáciách. Ideálne je pokiaľ má škola školského psychológa, ktorý robí preventívne programy s deťmi v triede alebo by mala aspoň spolupracovať s odborníkmi s CPPPaP (Centrum pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie), ktorí zavítajú do tried a vedú interaktívne diskusie aj na tému šikany. Dôležitá je spolupráca školy a rodiny. Dostatočná informovanosť, zapájanie rodičov do diania v škole, obojstranná komunikácia. Deti by mali cítiť v škole pocit istoty a bezpečia. Mali by byť vedené ku kritickému mysleniu a vzájomnej tolerancii.“ Pokiaľ sa šikanovaný nikomu nezdôverí, akoby mlčky dával súhlas agresorovi a šikana naberá na intenzite. „Pri neriešenej šikane môže mať dieťa problém so spánkom, s chuťou do jedla a rapídne sa zhoršia jeho výsledky v škole. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a brucha. Situáciu nemožno podceňovať, pretože môže vyústiť v depresie a pokusy o samovraždu,“ varuje odborníčka.

Projekt Nadácie Markíza Odpíšeme ti, podáva pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Na webovej stránke www.odpisemeti.sk nájdu dôležité informácie deti, rodičia ale aj učitelia. Na stránke pomáhajú prostredníctvom Linky detskej istoty deťom a mládeži, ktorí sa z nejakého dôvodu obávajú obrátiť na dospelých vo svojom okolí a potrebujú pomoc. Linka detskej istoty je tu 24 hodín denne 7 dní v týždni na bezplatnom telefónnom čísle 116 111, volajúci volá úplne anonymne. Nebojte sa na nich obrátiť!