Na začiatok čísla, ktoré vás zamrazia. Na linkách internetovej poradne pre mladých <a target="_blank" rel="noopener" href="http://IPčko.sk">IPčko.sk</a>, ktorá je najznámejším projektom občianskeho združenia IP­čko, uskutočnili odborní poradcovia a&nbsp;poradkyne v&nbsp;prvom polroku 2023 až 96 939 pomáhajúcich a&nbsp;krízových komunikácií, z&nbsp;toho 6,3 percenta bolo v&nbsp;téme sebapoškodzovanie. V&nbsp;porovnaní s&nbsp;predošlým polrokom je to 30-percentný nárast v&nbsp;tejto téme. „Keby sme sa na to pozreli optikou jedného dňa v&nbsp;IPčku, tak zhruba 33-krát za deň sme sa dozvedeli, že niekto na zvládanie svojich bolestí a&nbsp;ťažkostí využíva sebapoškodzovanie,“ hovorí psychológ a&nbsp;riaditeľ OZ IPčko Marek Madro. Často je medzi prvými, ktorý o&nbsp;ťažkostiach a&nbsp;duševných bolestiach mladých vie. Z&nbsp;hľadiska pohlavia je to 59 percent žien, 36 percent mužov a&nbsp;v&nbsp;prípade piatich percent ide o&nbsp;mladých ľudí, ktorí uvádzajú iné pohlavie. Z&nbsp;hľadiska veku je 39,6 percenta vo vekovej kategórii 10 až 14 rokov, 29,3 percenta vo veku 15 až 18 rokov a&nbsp;18,4 % percenta je vo vekovej kategórii 19 až 24 rokov. „Naše štatistiky tiež ukázali, že aj 19 percent maturantov tohto roka sa sebapoškodzuje,“ dopĺňa. Aj vy ste si položili otázku, čo tínedžerov láka na rezaní? Bodaní? Škriabaní? Vytrhávaní vlasov? Alebo pálení? Vitajte vo svete automutilácie, novej „drogy“ nielen generácie Y, ale aj alfa. 

Sebapoškodzovanie ako zvládacia stratégia duševnej bolesti

Ako k&nbsp;tomu vôbec dochádza? Sebapoškodzovať sa môže človek vtedy, keď zažíva ťažké chvíle vo svojom živote, často nehovorí o&nbsp;tom, čo prežíva, s&nbsp;inými a&nbsp;chce zmierniť alebo „prekričať“ duševnú bolesť, ktorú pociťuje. Túži po zmiernení tlaku, ktorý mu vyvolávajú rôzne situácie, pocity a&nbsp;myšlienky. Dôvody a&nbsp;príčiny, ktoré vedú k&nbsp;sebapoškodzovaniu, sa môžu líšiť, tak ako sa líšime aj my ľudia. Či už je to stres, smútok, frustrácia, každý z&nbsp;nás ich riešime „po svojom“, no ich dôsledok má rovnaký koniec – ubližujeme sami sebe. Keď si vo chvíli duševného napätia človek ublíži, na krátku chvíľku môže fyzická bolesť prehlušiť tú psychickú. Krátko po fyzickej bolesti však prichádzajú pocity viny, zlyhania či hanby, ktoré intenzitu psychickej bolesti v&nbsp;konečnom dôsledku len zvyšujú. „Všetky tie stavy sa dajú opísať len slovami a&nbsp;je pre nás ťažké predstaviť si, čo za nimi je, lebo každý z&nbsp;nás ich prežíva inak. Aj to je dôvod, pre ktorý niektorým ľuďom pomáha psychickú bolesť zvládnuť tá fyzická, ktorá je konkrétna, uchopiteľná, ľahko predstaviteľná a&nbsp;často jej zdroj môžeme vidieť. Rovnako, ako sa snažia rôzni ľudia jedinečnými spôsobmi zvládať bolesť na duši, potrebujú aj jedinečnú a&nbsp;na mieru šitú pomoc a&nbsp;podporu,“ upozorňuje psychológ a&nbsp;riaditeľ OZ IPčko Marek Madro.„Sebapoškodzovanie môže mať rôzne formy a&nbsp;môže byť spôsobované rôznymi nástrojmi, ale aj svojím vlastným telom s&nbsp;cieľom cítiť fyzickú bolesť či ‚dať zo seba von‘ alebo inými slovami vyventilovať bolesť psychickú,“ hovorí o&nbsp;takzvanej zvládacej stratégii. „Tým, že ublížia svojmu telu, majú snahu prehlušiť duševné bolesti, ktoré nevidia, nevedia ich definovať alebo pomenovať. Je to pre nich niečo veľmi osobné až intímne. Ubližujú si potajomky, aby sa to ľudia z&nbsp;ich okolia nedozvedeli a&nbsp;nevšimli si, že niečo nie je v&nbsp;poriadku.“ Ak sa to deje opakovane alebo je to jediným liekom na ťažobu na duši, je to cyklus závislostného správania, aj preto je nevyhnutná podpora rodiny, okolia a&nbsp;odborná pomoc. 

Cítila som sa ako narkoman, ktorý potrebuje svoju dávku

Tak ako v&nbsp;prípade Daniely, ktorá sa s&nbsp;týmto nebezpečným trendom prvýkrát zahrávala ako dvanásťročná. „Najskôr sa to začalo nevinne, ‚len‘ škrabancami. Nežila som v&nbsp;úplne harmonickom rodinnom prostredí a&nbsp;týmto spôsobom som sa snažila akosi ventilovať svoje neusporiadané emócie. Počas celého detstva som mala problém s&nbsp;otcom, ktorý dosť pil, a&nbsp;jeho neduh prerástol do veľkej agresie voči mame aj mne. Bol to tyran a&nbsp;alkoholik. Neskôr si našiel milenku a&nbsp;v&nbsp;deň, keď sa od nás odsťahoval, som siahla už aj po žiletke. Na ľavej ruke mi ako spomienka na jeho odchod zostalo 20 jaziev. Ako som dospievala, mama mi vyrozprávala celý príbeh s&nbsp;otcom a&nbsp;to bola len cesta do pekla. Sociálne som sa úplne uzatvorila, nemala som kamarátky, len vytvorenú svoju vlastnú bublinu, z&nbsp;ktorej som nevedela odísť. Rezné rany na mojom tele sa začali stupňovať. Neboli to už len žiletky, ale nožnice, črepiny z&nbsp;fotorámikov, kružidlo, nože, všetko, čo malo ostré hrany, ma priam nutkalo si ublížiť. Rany boli hlbšie a&nbsp;hlbšie, pamätám si, že ma po tých desiatkach pokusov ublížiť si na pohotovosti nechceli ani ošetriť. Cítila som sa ako narkoman, ktorý potrebuje svoju dávku,“ hovorí dnes už 30-ročná Daniela, ktorej trápenie sa neskončilo ani v&nbsp;dospelosti. „Rozvod s&nbsp;manželom, z&nbsp;ktorého sa vykľula verná kópia môjho biologického otca, ma zložil na kolená. Okrem sebapoškodzovania vstúpil do môjho života alkohol a&nbsp;bulímia,“ hovorí Danka, ktorá sa snažila tieto formy poruchy eliminovať. Ako? „Zabrala terapia u&nbsp;psychologičky, lieky, myšlienkový dril a&nbsp;pozitívna nálada. Človek si môže zvoliť cestu ‚celé to zvládnem sám‘, ale tým si agó

Sebapoškodzovanie a samovržda nie je to isté

„Mladí ľudia sa z&nbsp;hľadiska vývinovej psychológie nachádzajú v&nbsp;náročnom životnom období, ktoré je sprevádzané mnohými zmenami, vývinovými úlohami a&nbsp;potrebami, ale nemajú ešte dostatok životných skúseností na zvládanie ťažkých situácií, preto sa u&nbsp;nich často objavuje tendencia k&nbsp;extrémnemu riešeniu, ktorým môže byť sebapoškodzovanie alebo samovražda,“ upozorňuje psychológ. Práve v&nbsp;tomto období mladí ľudia najviac potrebujú pomoc a&nbsp;najmenej ju u&nbsp;dospelých hľadajú. „Sebapoškodzovanie a&nbsp;pokus o&nbsp;ukončenie života nie je to isté, často sa stretávame s&nbsp;tým, že ak ľudia nemajú dostatok odborných informácií, považujú to za synonymá, ale to nie je pravda, je to mýtus. Sebapoškodzovanie a&nbsp;samovražda nie je to isté. Mladí ľudia, ktorí prežívajú niečo náročné, sa to snažia nejakým spôsobom riešiť a&nbsp;niektorí na to využívajú sebapoškodzovanie, ktoré im prinesie krátkodobý pocit úľavy. Je to nezdravá zvládacia stratégia, ale ak neprichádza pomoc a&nbsp;sebapoškodzovanie prestáva kompenzovať uspokojenie potrieb, môže sa časom u&nbsp;týchto ľudí objaviť úmysel ukončiť svoj život. Sebapoškodzovanie je zo symptómov psychických porúch, ktoré majú veľmi kvalitné možnosti liečby,“ hovorí. Aj preto je veľmi dôležité všímať si našich blízkych, počúvať ich a&nbsp;byť tam pre nich. Ak ste aj vy zbystrili, tu je niekoľko príkladov, ktoré vám pomôžu takýchto jedincov rozpoznať. Viac sa uzatvárajú a&nbsp;izolujú, nezaujímajú sa o&nbsp;bežné veci a&nbsp;veci, ktoré im predtým robili radosť, menia sa im nálady, stravovanie a&nbsp;spánok, niekedy pôsobia viac agresívne, hovoria o&nbsp;sebapoškodzovaní a&nbsp;majú samovražedné myšlienky, obviňujú sa a&nbsp;cítia sa zbytoční, majú pocit, že zlyhali, majú rany alebo jazvy na tele, nosia dlhé nohavice a&nbsp;tričká s&nbsp;dlhými rukávmi aj v&nbsp;horúcom počasí, môžu začať piť alkohol alebo experimentujú s&nbsp;inými drogami, zmeny môžu nastať aj v&nbsp;ich sexuálnom živote, nenávidia samých seba a&nbsp;hovoria o&nbsp;potrebe potrestať sa alebo majú depresívne symptómy.

Nezostávaj sama: Ak potrebuješ pomoc, nájdeš ju TU! 

Ak máš kamarátku, ktorá má podobný problém, alebo si vlastnou obeťou tohto fenoménu, pomôžu ti na online aj offline nonstop dostupnej, bezplatnej a&nbsp;anonymnej pomoci, cez <a target="_blank" rel="noopener" href="http://IPčko.sk">IPčko.sk</a> (četová poradňa, e-mailová poradňa) a&nbsp;Krízovej linky pomoci (0800 500 333). V&nbsp;každom krajskom meste sa nachádzajú centrá krízovej intervencie Káčko, kde je k&nbsp;dispozícii odborník/odborníčka na riešenie náročných situácií (<a target="_blank" rel="noopener" href="http://www.ipcko.sk/kacko">www.ipcko.sk/kacko</a>). Stačí napísať e-mail, prísť alebo zavolať na linku pomoci, dvere krízovej služby Káčko sú otvorené pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc nielen v&nbsp;téme sebapoškodzovania. Taktiež existujú pre mladých ľudí aj 4 nízkoprahové kluby – Klub Machovisko v&nbsp;Bratislave, ID klub v&nbsp;Nitre, KREATE klub v&nbsp;Prešove a&nbsp;FLEK klub v&nbsp;Trnave. Sú postavené na nízkoprahových princípoch a&nbsp;fungujú 4x do týždňa v&nbsp;popoludňajších hodinách. Pre tých, ktorí nemajú možnosť navštíviť tieto kluby, sú k&nbsp;dispozícii online na Discorde a&nbsp;aj na Twitchi. Okrem toho <a target="_blank" rel="noopener" href="http://IPčko.sk">IPčko.sk</a> vytvorilo Krabičku bezpečia, ktorá predstavuje nový nástroj pomoci na zvládanie náročných situácií, ktoré doposiaľ ľudia v&nbsp;ťažkostiach riešili tým, že ubližovali sami sebe. Krabičku bezpečia vytvorili preto, aby sa stala osobným a&nbsp;bezpečným miestom pre mladých ľudí, po ktorom siahnu vo chvíľach, keď im je ťažko, ale aj vtedy, keď sa cítia dobre. Krabička bezpečia je naplnená predmetmi a&nbsp;materiálmi, ktoré pomáhajú zvládať náročné emočné okamihy, nutkanie si ublížiť, alebo pomáhajú pri ošetrení rán. Ponúka mnoho možností, ktoré sa ukrývajú v&nbsp;jej vnútri aj vonku. 