Na začiatok čísla, ktoré vás zamrazia. Na linkách internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorá je najznámejším projektom občianskeho združenia IPčko, uskutočnili odborní poradcovia a poradkyne v prvom polroku 2023 až 96 939 pomáhajúcich a krízových komunikácií, z toho 6,3 percenta bolo v téme sebapoškodzovanie. V porovnaní s predošlým polrokom je to 30-percentný nárast v tejto téme. „Keby sme sa na to pozreli optikou jedného dňa v IPčku, tak zhruba 33-krát za deň sme sa dozvedeli, že niekto na zvládanie svojich bolestí a ťažkostí využíva sebapoškodzovanie,“ hovorí psychológ a riaditeľ OZ IPčko Marek Madro. Často je medzi prvými, ktorý o ťažkostiach a duševných bolestiach mladých vie. Z hľadiska pohlavia je to 59 percent žien, 36 percent mužov a v prípade piatich percent ide o mladých ľudí, ktorí uvádzajú iné pohlavie. Z hľadiska veku je 39,6 percenta vo vekovej kategórii 10 až 14 rokov, 29,3 percenta vo veku 15 až 18 rokov a 18,4 % percenta je vo vekovej kategórii 19 až 24 rokov. „Naše štatistiky tiež ukázali, že aj 19 percent maturantov tohto roka sa sebapoškodzuje,“ dopĺňa. Aj vy ste si položili otázku, čo tínedžerov láka na rezaní? Bodaní? Škriabaní? Vytrhávaní vlasov? Alebo pálení? Vitajte vo svete automutilácie, novej „drogy“ nielen generácie Y, ale aj alfa.
Sebapoškodzovanie ako zvládacia stratégia duševnej bolesti
Ako k tomu vôbec dochádza? Sebapoškodzovať sa môže človek vtedy, keď zažíva ťažké chvíle vo svojom živote, často nehovorí o tom, čo prežíva, s inými a chce zmierniť alebo „prekričať“ duševnú bolesť, ktorú pociťuje. Túži po zmiernení tlaku, ktorý mu vyvolávajú rôzne situácie, pocity a myšlienky. Dôvody a príčiny, ktoré vedú k sebapoškodzovaniu, sa môžu líšiť, tak ako sa líšime aj my ľudia. Či už je to stres, smútok, frustrácia, každý z nás ich riešime „po svojom“, no ich dôsledok má rovnaký koniec – ubližujeme sami sebe. Keď si vo chvíli duševného napätia človek ublíži, na krátku chvíľku môže fyzická bolesť prehlušiť tú psychickú. Krátko po fyzickej bolesti však prichádzajú pocity viny, zlyhania či hanby, ktoré intenzitu psychickej bolesti v konečnom dôsledku len zvyšujú. „Všetky tie stavy sa dajú opísať len slovami a je pre nás ťažké predstaviť si, čo za nimi je, lebo každý z nás ich prežíva inak. Aj to je dôvod, pre ktorý niektorým ľuďom pomáha psychickú bolesť zvládnuť tá fyzická, ktorá je konkrétna, uchopiteľná, ľahko predstaviteľná a často jej zdroj môžeme vidieť. Rovnako, ako sa snažia rôzni ľudia jedinečnými spôsobmi zvládať bolesť na duši, potrebujú aj jedinečnú a na mieru šitú pomoc a podporu,“ upozorňuje psychológ a riaditeľ OZ IPčko Marek Madro.„Sebapoškodzovanie môže mať rôzne formy a môže byť spôsobované rôznymi nástrojmi, ale aj svojím vlastným telom s cieľom cítiť fyzickú bolesť či ‚dať zo seba von‘ alebo inými slovami vyventilovať bolesť psychickú,“ hovorí o takzvanej zvládacej stratégii. „Tým, že ublížia svojmu telu, majú snahu prehlušiť duševné bolesti, ktoré nevidia, nevedia ich definovať alebo pomenovať. Je to pre nich niečo veľmi osobné až intímne. Ubližujú si potajomky, aby sa to ľudia z ich okolia nedozvedeli a nevšimli si, že niečo nie je v poriadku.“ Ak sa to deje opakovane alebo je to jediným liekom na ťažobu na duši, je to cyklus závislostného správania, aj preto je nevyhnutná podpora rodiny, okolia a odborná pomoc.
