V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Som sestra saleziánka a&nbsp;som šťastná. – Tak sa Lamiya predstavuje na svojom instagramovom profile, kde ju sleduje vyše 90-tisíc fanúšikov a&nbsp;ich počet každým dňom rastie. Usmievavá mladá žena v&nbsp;sivej sukni a&nbsp;v&nbsp;rehoľnom závoji, ktoré dopĺňa originálnymi tričkami, pochádza z&nbsp;Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu, kde, ako sama tvrdí, prežila krásne a&nbsp;šťastné detstvo. I&nbsp;keď nepochádza z&nbsp;tradičnej kresťanskej rodiny, cestu k&nbsp;Bohu si aj tak našla. Respektíve, Boh si našiel ju a&nbsp;ukázal jej smer, ktorý napokon viedol až na Slovensko, kde žije už takmer štrnásť rokov, šíri vieru, venuje sa mladým ľuďom a&nbsp;popritom žije veľmi aktívny život.

Rodina, z&nbsp;ktorej pochádza, je ekumenická. Mama sa hlási k&nbsp;pravoslávnej cirkvi, otec je nepraktikujúci moslim, len babka je kresťanka, ktorá malú Lamiyu prvýkrát vzala do kostola, keď mala desať rokov. „Vieru sme v&nbsp;rodine nijako zvlášť neprežívali, dokonca som nebola ani v&nbsp;detstve pokrstená. Nepamätám sa, že by sme sa niekedy spoločne modlili, no sviatky ako Vianoce a&nbsp;podobne sme oslavovali, bolo to však u&nbsp;nás založené viac na tradícii než viere,“ spomína usmievavá cudzinka. Rehoľné sestry v&nbsp;Azerbajdžane nemajú dlhú históriu.

Keď bola Lamiya malá, žiadne nepoznala, lebo tam takmer neexistovali. Bolo tam málo katolíkov a&nbsp;len jeden kostol. Pôsobili u&nbsp;nich iba saleziáni – kňazi a&nbsp;bratia – ktorí mali na starosti jednu misiu. A&nbsp;hádajte, odkiaľ pochádzali. Zo Slovenska. „Život rehoľných sestier mi bol veľmi vzdialený, priam až sci-fi. Moja cesta k&nbsp;tomuto povolaniu bola veľmi kľukatá a&nbsp;doteraz to považujem za zázrak, že som sa na ňu vydala. Myšlienka odovzdať život Bohu vo mne žila dlhšie. Dostalo sa mi neskutočne veľa lásky a&nbsp;ja som na ňu skrátka chcela odpovedať. A&nbsp;tak si ma Boh k&nbsp;sebe pritiahol. Neexistuje nič, čo by nedokázal vyriešiť,“ vraví Lamiya. Rodičia však jej rozhodnutie stať sa rehoľnou sestrou neprijali dobre.

Boli vyslovene proti, keďže je ich jediným dieťaťom a&nbsp;oni, pochopiteľne, túžili po vnúčatách. „Nemala som v&nbsp;tomto od nich žiadnu podporu, no kým to nezasahovalo do mojej školy a&nbsp;športových tréningov, tak to bolo v&nbsp;poriadku. Postupne som však bola aktívnejšia v&nbsp;cirkevnom živote a&nbsp;naši s&nbsp;tým začali mať vyslovene problém.&nbsp; Rokmi však vidia, že som šťastná, a&nbsp;tak sa pomaličky lámu ľady, ale stále sa s&nbsp;tým úplne nezmierili.“ To však Lamiyu neodradilo od toho, aby sa v&nbsp;19 rokoch cez slovenských saleziánov v&nbsp;Azerbajdžane vydala do neznámej krajiny v&nbsp;srdci Európy.

Na Slovensko prišla plná&nbsp;ideálov, i&nbsp;keď realita ju trochu zaskočila a&nbsp;bola iná, než si predstavovala. „Veľmi som sa tešila a&nbsp;bola som odvážna, asi ako každé mladé dievča. Na začiatku som si myslela, že s&nbsp;jazykom vôbec nebudem mať problém, no aj keď som poznala slovenské slovíčka, mala som problém porozumieť kontextu. Netušila som, čím tu ľudia žijú, o&nbsp;čom sa bežne rozprávajú a&nbsp;cudzí mi bol aj váš humor. Chýbal mi domov a&nbsp;všetko som porovnávala. Až postupne som si zvykla, udomácnila sa aj v&nbsp;jazyku tak, že sa viem vyjadriť k&nbsp;rôznym témam od hudby, literatúry, filmov až po známe osobnosti, a&nbsp;dnes môžem sebavedomo povedať, že Slovensko je môj domov.“ 

Je Lamiya jej pravé meno? A prečo ju mylne nazývajú mníškou si prečítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Za tie roky žila a&nbsp;pôsobila v&nbsp;Trnave, kde absolvovala počiatočnú formáciu a&nbsp;vyštudovala vysokú školu, v&nbsp;Šamoríne, v&nbsp;Dubnici nad Váhom a&nbsp;momentálne je v&nbsp;Košiciach, kde sa presťahovala len nedávno. A&nbsp;čo je to tá formácia? „Pred tým, ako sa dievča stane rehoľnou sestrou, prechádza formáciou. Vyhľadá kňaza alebo sestru s&nbsp;tým, že má túto túžbu. Je to obdobie takzvanej orientácie, keď začne bývať so sestrami v&nbsp;komunite a&nbsp;má možnosť nazrieť do tohto života zvnútra a&nbsp;prehodnotiť svoje rozhodnutie z&nbsp;každej strany. Môže popritom stále študovať alebo pracovať, trvá to rok až dva. Následne podá žiadosť sestre predstavenej a&nbsp;jej rade na vstup do postulátu, kde už hlbšie spoznáva život v&nbsp;komunite. To trvá tiež zhruba rok a&nbsp;potom prichádza najintenzívnejšie dvojročné obdobie noviciátu, kde žije so sestrami naplno a&nbsp;istým spôsobom je odrezané od sveta. Iba minimálne používa rušivé elementy, ako sú internet a&nbsp;mobilný telefón, a&nbsp;ten čas je určený na intenzívne rozlišovanie, modlitby a&nbsp;štúdium,“ opisuje proces Lamiya. Následne môže požiadať o&nbsp;zloženie prvých sľubov – čistoty, chudoby a&nbsp;poslušnosti. Až vtedy dostáva rehoľné rúcho, závoj a&nbsp;kríž.

I&nbsp;keď si rehoľné sestry niekedy zvyknú zmeniť meno, Lamiya je jej pravé. Na naše pomery netradičné, no v&nbsp;krajine, odkiaľ pochádza, je vraj celkom bežné. „V&nbsp;našej reholi sestier saleziánok si mená nemeníme,“ vraví. Ak ste sa náhodou ešte nestretli s&nbsp;pojmom saleziáni alebo neviete, čo to presne znamená, aj to nám Lamiya vysvetlila. „Oficiálny názov znie dcéry Márie Pomocnice, ale ľudovo nás nazývajú saleziánkami, lebo nás spájajú s&nbsp;našimi bratmi, mužskou vetvou saleziánov. Založil nás Don Bosco spolu so svätou Máriou Dominikou Mazarelovou. Každá rehoľa má svoju charizmu – niečo, čo je pre ňu špecifické. Pre nás je to výchova detí a&nbsp;mladých, predovšetkým tých, ktorí to najviac potrebujú, teda chudobní a&nbsp;opustení. Spoznáte nás podľa sivej farby, väčšinou nenosíme celé rehoľné šaty, ale sukňu, závoj a&nbsp;tričko alebo mikinu. Je to aj z&nbsp;praktických dôvodov, lebo väčšinu dňa trávime aktívne s&nbsp;mládežou a&nbsp;šaty by nás obmedzovali v&nbsp;pohybe.“ 

Ľudia si vraj často mýlia pojmy a&nbsp;nazývajú ich mníškami, no je v&nbsp;tom veľký rozdiel. Aj v&nbsp;spomínanom oblečení, ale i&nbsp;spôsobe života a&nbsp;fungovaní. Mníšky bývajú v&nbsp;kláštore a&nbsp;žijú viac v&nbsp;rozjímaní, zatiaľ čo rehoľné sestry sa pohybujú medzi ľuďmi a&nbsp;žijú apoštolským spôsobom. Majú aj klasické zamestnanie. „Väčšinou pôsobíme v&nbsp;školstve alebo vo výchove, či už sú to centrá voľného času, školské internáty, škôlky alebo školy. Máme aj sestry, ktoré sa venujú psychológii alebo píšu knihy. Ja napríklad doobeda učím na základnej škole a&nbsp;popoludnia trávim v&nbsp;saleziánskom centre, kde vedieme rôzne krúžky a&nbsp;stretnutia.“

Pokračovanie článku na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

V&nbsp;rámci dňa má pevné body, ktoré dodržiava, ako sú ranné a&nbsp;večerné modlitby v&nbsp;komunite a, samozrejme, svätá omša. V&nbsp;Košiciach býva v&nbsp;klasickom byte na sídlisku spolu s&nbsp;ďalšími dvoma rehoľnými sestrami. „Vždy má niektorá z&nbsp;nás službu pri upratovaní, nákupoch či modlitbách a&nbsp;pravidelne sa striedame. Nemám s&nbsp;tým problém, dokonca celkom rada upratujem,“ vraví so smiechom. Ako vyzerajú jej bežné dni môžete vidieť aj na sociálnych sieťach Instagram a&nbsp;TikTok, kde je veľmi aktívna a&nbsp;necháva tam followerov nazrieť za oponu svojho rehoľného života. 

„Vyrastala som v&nbsp;dobe sociál­nych sietí, takže som k&nbsp;nim mala vždy blízko a&nbsp;boli súčasťou môjho života. Pôvodne som si myslela, že keď sa stanem rehoľnou sestrou, nebudem sa tomu venovať, lebo budem evanjelizovať iným spôsobom, no uvedomila som si, že aj sociálne siete sú na to dobrý prostriedok. Obzvlášť cez kovid sa to rozbehlo, lebo sme mali obmedzené možnosti, tak som po dohode so sestrou predstavenou začala pridávať nejaké videá. Nenapadlo mi, že sa to dostane k&nbsp;tisíckam ľudí, šla som do toho len tak jednoducho, chcela som komunikovať s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;odovzdať im krásu nášho rehoľného života. Lebo je to fakt krásny život a&nbsp;veľmi by som si priala, aby voči nemu ľudia nemali predsudky.“ To sa jej očividne darí, ľudia ju dokonca spoznávajú a&nbsp;zastavujú na ulici, kde sa im snaží venovať a&nbsp;pozhovárať sa s&nbsp;nimi vždy, keď má čas.

 „Je to pre mňa dar, i&nbsp;keď sa nepovažujem za nejakú populárnu. Skôr považujem za veľkú vec, že majú ľudia záujem rozprávať sa s&nbsp;rehoľnou sestrou, nie priamo so mnou ako súkromnou osobou. To si veľmi vážim, i&nbsp;keď je to niekedy náročné, lebo ani ja nemám vždy svoj deň, som smutná, nervózna alebo v&nbsp;časovej tiesni. Chcela by som sa im venovať viac,“ vraví sympatická rehoľná sestra – influencerka.

Fanúšikov aj svoje okolie si získala svojou veselou povahou a&nbsp;bezprostrednosťou. A&nbsp;rovnako spontánne reagovala aj na záludnú otázku, či niekedy mala vôbec vzťah s&nbsp;chlapcom. „Jasné, že som mala, dokonca viac takých – ako sa dnes hovorí – crushov. Aj jeden kvázi vážnejší na ten vek, keď som mala asi 16 rokov. Mala som priateľa, s&nbsp;ktorým som rada trávila čas, rozumeli sme si. Ale vedela som, že mi pri ňom niečo chýba a&nbsp;nikdy som to neposunula ďalej, lebo som stále mala hlások v&nbsp;hlave, ktorý mi našepkával: Lamiya, to nie je ono! Nie si dokonale šťastná. Dnes je mi trochu ľúto, že som ho tak dlho naťahovala, nič vážnejšie sme spolu neriešili, ale dá sa povedať, že to bol istým spôsobom vzťah.“ Namiesto partnerského vzťahu tak našla Lamiya šťastie v&nbsp;komunite, kde je neustále obklopená ľuďmi, s&nbsp;ktorými rada trávi čas.

Miluje turistiku, východy a&nbsp;západy slnka a&nbsp;prechádzky v&nbsp;prírode, ktoré jej pomáhajú vyvetrať si hlavu. Rada chodí do Tatier a&nbsp;teší sa, že teraz, keď pôsobí v&nbsp;Košiciach, to má do našich veľhôr ešte bližšie a&nbsp;neskutočne si to užíva. Rovnako tak šport, ktorému sa venuje celý život. Začínala so šermom, neskôr presedlala na atletiku a&nbsp;dotiahla to až na profesionálnu úroveň, keď mávala každý víkend preteky a&nbsp;súťaže. Dodnes je známa tým, že dlho neobsedí a&nbsp;miluje pohyb.

„Som športový typ, čo znamená, že som sukne nosila minimálne. Paradoxne, teraz nosím sukňu stále. Ale vyhovuje mi športový štýl, takže ju dopĺňam najčastejšie tričkami a&nbsp;mikinami. Snažím sa, aby vždy niesli nejakú myšlienku, lebo aj oblečením môžem niečo odovzdať svetu. Ale vyslovene slabosť mám pre farebné ponožky. Tým, že nosíme sivú farbu, tak potrebujem mať na sebe aspoň niečo farebné,“ vraví so smiechom.

 Všetkým dievčatám, ktoré váhajú, či sa vydať na rehoľnú cestu ako ona, drží palce a&nbsp;odporúča hlavne sa nebáť vykročiť. „To, že nastúpite do formácie, ešte neznamená, že sa rehoľnou sestrou musíte stať. Je to veľmi krásne obdobie spoznávania a&nbsp;rozlišovania. Hlavne v&nbsp;tom nebuďte samy, nájdite si niekoho, kto vás týmto obdobím bude sprevádzať a&nbsp;poradí vám. Pán Boh si k&nbsp;vášmu srdcu nájde cestu, aj keď pred ním budete utekať, zatvárať dvere a&nbsp;bude vám to celé pripadať nereálne. Takže hlavne odvahu,“ radí na záver sestra Lamiya.

Rehoľná sestra LAMIYA je hviezdou sociálnych sietí: MOJA CESTA k tomuto povolaniu bola kľukatá!

Výber pre vás

Rehoľná sestra LAMIYA je hviezdou sociálnych sietí: MOJA CESTA k tomuto povolaniu bola kľukatá!

Súvisiace články

FOTO Emma Čaputová zmenená na NEPOZNANIE: Neuveríte, ako dnes VYZERÁ!

Bruško už neskryje! Obľúbená oscarová herečka bude dvojnásobnou mamou

Veľký HOROSKOP na NOVEMBER: Barana čaká vyčerpanie, Býk si finančne prilepší a... ČO VÁS ČAKÁ?

FOTO Zdenka Predná a jej manžel PREDÁVAJÚ DOM: Vyzerá ako chalúpka, ale čo tá SUMA?!

Dominika Morávková TAJNE PORODILA. Prekvapenie: Na svet priviedla DVOJIČKY!

Výber pre vás