V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Maria pochádza z&nbsp;Panamy, jej korene siahajú do Kolumbie, žije na Bali, tento rozhovor vznikol v&nbsp;Thajsku a&nbsp;stavíme sa, že po jeho prečítaní budete chcieť freediving vyskúšať aj vy! 

Maria, freediving je aktuálne veľký trend a akousi alternatívou potápania, ibaže bez kyslíkového prístroja, len s vlastným dychom. Čím nadchol teba?

Popravde, veľa ľudí začne s freedivingom, lebo vidia krásne fotky na Instagrame a povedia si, že aj oni to chcú skúsiť. Aj ja som sa oň začala zaujímať, keď som videla super zábery, kde niekto pláva vedľa veľryby, korytnačiek či žraloka a užíva si podmorský svet inak. V konečnom dôsledku však pri freedivingu nejde o hĺbku, do akej sa dokážete ponoriť, ale o vystúpenie z komfortnej zóny. A budete prekvapení, keď vám mozog povie: Je to fajn, to dokážem! Je to tiež omnoho pohodlnejší a príjemnejší pocit než pri potápaní. 

Ako však zadržať dych na dostatočne dlhý čas, aby si to človek pod vodou užil a nemal pocit, že sa utopí?

Prekvapivo, toto nie je najväčší problém ľudí, ktorí chcú freedivovať. Na predĺženie zadržaného dychu však existujú rôzne jednoduché techniky, ktoré sa dajú trénovať aj na súši. Dôležité je byť hlavne uvoľnený a vedieť, čo sa s vaším telom v takej situácii deje. Čo ľudí väčšinou zastaví, je tlak vody, ktorý treba vyrovnávať. Do hĺbky 20 až 30 metrov je to však celkom jednoduché.

Aké boli tvoje začiatky?

Už ako dieťa som šnorchlovala, čo je v podstate to isté, lebo musíš zadržať dych a plávať pod vodou. Vyrastala som v Paname, kde som mala prístup z jednej strany krajiny k Tichému oceánu a z druhej ku Karibskému moru. Každý víkend som trávila na pláži a vo vode s maskou, so šnorchlom a s plutvami. Vždy som milovala oceán a mala spojenie s vodou, čo je pre freediving veľmi dôležité. Neskôr som sa potápala, a keď som si robila svoj prvý kurz freedivovania, dokázala som hneď ísť do hĺbky aj desať metrov. 

Ty si však začala vo freedivovaní aj súťažiť a to už po roku, dokonca držíš panamský rekord...

Môj najlepší výkon je 60 metrov. Svetový rekord momentálne drží Chorvát Petar Klovar, ktorý sa ponoril až do hĺbky 132 metrov. Ten chlap má obrovské pľúca! Biologicky ich majú muži väčšie ako ženy. Vo všeobecnosti sa však hovorí, že by sa mal človek pri súťažení ponoriť priemerne jeden meter za sekundu. A môj osobný rekord v zadržaní dychu sú štyri minúty a desať sekúnd. 

V pokračovaní rozhovoru na ďalšej strane sa dočítate o Mariiných podmorských zážitkoch a tiež to, ako kurz freedivingu prebieha.

Iste máš z podmorského sveta milión nezabudnuteľných zážitkov. Prezraď nám aspoň pár tých naj.

Jednoznačne plávanie s kosatkami. Bolo to šialené, zábavné, ale aj veľmi rýchle. Nedá sa s nimi zabávať dlho. Mala som tiež krásne stretnutie s mantami, to som normálne plakala pod vodou. Vidieť ich plávať a mať s nimi spojenie pod vodou je skutočne úchvatný zážitok. Rovnako tak s korytnačkami. Plávala som s nimi asi 40 minút a vždy, keď som sa šla nad hladinu nadýchnuť, tak ma počkali a pokračovali sme spolu ďalej.

Ako taký kurz prebieha? A dá sa stihnúť aj počas letnej dovolenky pri mori?

Jasné. Kurz trvá tri dni. Pracujem ako inštruktorka a teoretické hodiny vieme vybaviť aj online. Potom príde človek rovno na praktickú časť. Počas prázdnin, keď si chcete užívať, vám to perfektne ušetrí čas. Na kurze sa naučíte byť viac pozorný k svojmu dychu, čo sa stane, keď ho zadržíte, rôzne relaxačné techniky, ako ho zadržať čo najdlhšie, čo sa deje s telom pod tlakom, kompenzačné techniky na vyrovnanie tlaku v ušiach aj základnú fyziológiu tela a ako sa správa vo vode. Potom sa trénuje v bazéne a následne v mori v hĺbke zhruba päť až sedem metrov. Ak sa chcete zlepšiť, musíte sám na sebe makať. Veľmi rýchlo sa dá dosiahnuť progres a už po trojmesačnom tréningu, ak vám to ide dobre, môžete dosiahnuť hĺbku 50 metrov. Ďalej to už ide ťažšie pre tlak. Ak sa na to necítite, môžete byť len v hĺbke dvoch-troch metrov a stále freedivovať.

Kde sú najideálnejšie a najkrajšie miesta na freedivovanie?

Panglao pri ostrove Cebu na Filipínach je skvelé miesto, je tam veľa škôl, kde vás to naučia. V Amede na východnom pobreží Bali je tiež veľká freediverská komunita. Veľmi pohodlne sa tam ponára aj do hĺbky 50 – 70 metrov. Blue Hole v egyptskom Dahabe je priam mekka freedivingu, každý to tam chce skúsiť. Je to podmorská diera s hĺbkou až sto metrov a má perfektné podmienky. Obľúbený je tiež Šarm aš-Šajch a v rámci Európy Tenerife, kde sa dá freedivovať počas celého roka a je tam hlboké more neďaleko pobrežia, takže netreba ísť ďaleko. Na všetkých týchto spotoch som bola. A potom sú ešte skvelé miesta v Karibiku. 

CELÝ ROZHOVOR S MARIOU NÁJDETE V JÚNOVOM ČÍSLE MAGAZÍNU EMMA.