Maria pochádza z Panamy, jej korene siahajú do Kolumbie, žije na Bali, tento rozhovor vznikol v Thajsku a stavíme sa, že po jeho prečítaní budete chcieť freediving vyskúšať aj vy!
Maria, freediving je aktuálne veľký trend a akousi alternatívou potápania, ibaže bez kyslíkového prístroja, len s vlastným dychom. Čím nadchol teba?
Popravde, veľa ľudí začne s freedivingom, lebo vidia krásne fotky na Instagrame a povedia si, že aj oni to chcú skúsiť. Aj ja som sa oň začala zaujímať, keď som videla super zábery, kde niekto pláva vedľa veľryby, korytnačiek či žraloka a užíva si podmorský svet inak. V konečnom dôsledku však pri freedivingu nejde o hĺbku, do akej sa dokážete ponoriť, ale o vystúpenie z komfortnej zóny. A budete prekvapení, keď vám mozog povie: Je to fajn, to dokážem! Je to tiež omnoho pohodlnejší a príjemnejší pocit než pri potápaní.
Ako však zadržať dych na dostatočne dlhý čas, aby si to človek pod vodou užil a nemal pocit, že sa utopí?
Prekvapivo, toto nie je najväčší problém ľudí, ktorí chcú freedivovať. Na predĺženie zadržaného dychu však existujú rôzne jednoduché techniky, ktoré sa dajú trénovať aj na súši. Dôležité je byť hlavne uvoľnený a vedieť, čo sa s vaším telom v takej situácii deje. Čo ľudí väčšinou zastaví, je tlak vody, ktorý treba vyrovnávať. Do hĺbky 20 až 30 metrov je to však celkom jednoduché.
Aké boli tvoje začiatky?
Už ako dieťa som šnorchlovala, čo je v podstate to isté, lebo musíš zadržať dych a plávať pod vodou. Vyrastala som v Paname, kde som mala prístup z jednej strany krajiny k Tichému oceánu a z druhej ku Karibskému moru. Každý víkend som trávila na pláži a vo vode s maskou, so šnorchlom a s plutvami. Vždy som milovala oceán a mala spojenie s vodou, čo je pre freediving veľmi dôležité. Neskôr som sa potápala, a keď som si robila svoj prvý kurz freedivovania, dokázala som hneď ísť do hĺbky aj desať metrov.
Ty si však začala vo freedivovaní aj súťažiť a to už po roku, dokonca držíš panamský rekord...
Môj najlepší výkon je 60 metrov. Svetový rekord momentálne drží Chorvát Petar Klovar, ktorý sa ponoril až do hĺbky 132 metrov. Ten chlap má obrovské pľúca! Biologicky ich majú muži väčšie ako ženy. Vo všeobecnosti sa však hovorí, že by sa mal človek pri súťažení ponoriť priemerne jeden meter za sekundu. A môj osobný rekord v zadržaní dychu sú štyri minúty a desať sekúnd.
