Často sa tvárime, že sme strašne nenáročné a uspokojíme sa s málom. Hráme to na skromné žienky, ktoré chcú "len" niečo. Lebo nás tak vychovávali, aby sme neboli nenažrané. Vo viacerých oblastiach. No my vlastne chceme všetko, hneď, naraz a čo najviac! Rady sa obklopujeme peknými vecami - a j ľuďmi- a v zmysle veľká kopa pýta viac, niekedy nevieme, kedy máme dosť. A tak zhŕňame omnoho efektívnejšie ako cestári, keď v Bratislave napadne sneh. Nejde však len o neovládateľné nájazdy na obchody a besné nakupovanie kabeliek, či v poradí pätnásteho rúžu za mesiac v tej istej farbe: " Mala som obdobie, keď som doslova zbierala a hromadila- a teda škrečkovala... škrečkov. Prvého som dostala od kamarátov na narodeniny. Potom mi napadlo, že je taký malý a sám, možno by sa mu zišiel kamarát. O týždeň som mala štyroch, o mesiac pätnástich. Nechápem, čo to do mňa vošlo, skrátka som po ťažkom dni došla do chov produktu a kúpila si ďalšieho. Nijako extrémne som sa o ne nestarala, nezaujímala, ale mala som dobrý pocit, že mám niečoho veľa. Viac ako ktokoľvek iný. A že nezbieram známky, porcelánové sošky, ale živých tvorov, ma akosi netankovalo, hoci som ich už nemala pomaly kam dávať a stávala sa zo mňa kráľovná škrečkov", spomína 27- ročná Monika.  Čo by na to povedal pán Freud?

Nežné pohlavie si pri nákupoch vie oddýchnuť
Zdroj: Shutterstock