Peter ako digitálny nomád pracuje už desať rokov a polovicu z toho žije v zahraničí. Jeho domovom bol chvíľu Taiwan, potom Kanada a prednedávnom sa presťahoval do slnečnej Barcelony. „Kanada bola úžasná a celú pandémiu som trávil v krásnych horách. Ale chýbala mi naša Európa, historické námestia s kaviarňami a barmi, teplo, pláže, nočný život a viac temperamentnej atmosféry. Moja priateľka, ktorá je z Taiwanu, si chcela tiež vyskúšať po Ázii a Severnej Amerike život v Európe. Voľba padla na Barcelonu, ktorá je multikultúrna, človek tam spoznáva ľudí z celého sveta, žije to tam, má príjemné pláže, krásnu architektúru a pár hodín autom aj pohorie Pyreneje,“ pochvaľuje si výber súčasnej destinácie autor blogu Cestuj po svete.
Zmena je život
Ako freelancer si nevie vynachváliť príjemné počasie, že si môže ísť po práci zabehať pri mori a keď zatvorí notebook a ide do mesta alebo na pláž, rýchlejšie zabudne na pracovné starosti a cíti sa ako na dovolenke. „Potrebujem konštantnú zmenu prostredia a zažívať veci, ktoré na Slovensku človek nezažije. Baví mať byť chvíľu v divokej prírode a veľhorách, potom na exotickom ostrove s kokosom v ruke a neskôr zase obdivovať Gaudího architektúru a rušné ulice v Barcelone. Každý deň je iný, práca ma tak baví viac a ako dizajnér som vďaka tomu kreatívnejší.“
Byrokracia a jazyková bariéra
Zároveň však priznáva, že život vo finančne náročnejších mestách so sebou prináša aj viac stresu a musí sa viac obracať. „Najťažšie momenty boli vždy byrokratické záležitosti a riešenie víz a papierov. Naozaj neznášam formuláre a vybavovačky, ale pri dlhodobých pobytoch za hranicami pred tým človek neujde. Občas ma prepadne pocit, či by mi na tom našom lacnejšom Slovensku, kde to dobre poznám, nebolo lepšie. Ale potom si uvedomím, že by som odtiaľ po čase zase aj tak ušiel do sveta,“ smeje sa Peter. K ťažším momentom pri takomto životnom štýle podľa neho sem-tam patrí aj jazyková bariéra.
Po španielsky vie zatiaľ len základy, ktoré pochytil v Latinskej Amerike. „Bez španielčiny je tu život náročnejší, ale o to viac ma to motivuje, aby som sa v tomto jazyku zdokonaľoval. Mám slovnú zásobu, vďaka ktorej viem niečo vykoktať alebo porozumieť, ale na plynulú konverzáciu to, bohužiaľ, nestačí. Síce v Barcelone mnoho ľudí hovorí po anglicky, ale ak človek žije mimo centra a potrebuje občas niečo vybaviť, bez základov sa nezaobíde,“ vysvetľuje Peter Kincel.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
