Patris lákal svet odmalička a túžila ho nielen prebádať, ale aj ukázať ostatným skrz objektív fotoaparátu. Fotografický dizajn študovala na umeleckej škole a jej zábery, s ktorými sa delí na svojom blogu aj sociálnych sieťach, sú parádne. Krásnu a šikovnú Slovenku si môžete pamätať z dua We Lift Together, ktoré vydávalo knihy so zdravými receptami a ani fitness jej nebol cudzí. V januári 2020 sa však rozhodla vydať sama do neznáma, zanechať doma všetky istoty a cestovať na vlastnú päsť. Vybrala sa do Ázie a hneď prvé týždne v Indonézii jej doslova zmenili život. Stretla tam Čecha Toma, rovnako dobrodružného ako je ona sama, a odvtedy ich spoločný život aj cestovanie nabrali poriadne na obrátkach.


Nech má cesta zmysel

Keď vypukla vo svete korona, nachádzali sa práve na Sumatre, kde sa zapojili do dobrovoľníckeho programu, pomáhali ochraňovať dažďový prales, orangutany, korytnačky, učili deti v miestnej škole a čistili pláže od plastov. Vedeli, že keby sa vrátili domov, Patris na Slovensko a Tom do Česka, zákony by ich rozdelili každého na opačnú stranu hranice. Rozhodli sa preto pokračovať vo svojej ceste.

V Botswane i v Tanzánii sme často spali v divočine a počuli okolo seba revať levy.
Patris Jarabicová

Spoločne precestovali Indonéziu, Malajziu a potom sa presunuli do Afriky, kde nejaký čas žili na Zanzibare, v Tanzánii, Zambii a v Botswane. „Vyberáme si väčšinou exotické krajiny, kde je teplo, oceán alebo more. Našim cieľom je zažiť lokálnu skúsenosť, chceme sa spojiť s miestnymi, s prírodou a zanechať miesto o niečo lepšie, ako sme ho našli,“ vraví Patris. Všetko od leteniek, ubytovania až po jedlo a dopravu si zabezpečujú sami a je to vraj najlepší spôsobov, ako danú krajinu čo najlepšie spoznať. A nielen ju, ale aj seba samých.

Všetko od leteniek, ubytovania až po jedlo a dopravu si zabezpečujú sami.
Zdroj: Instagram @patrisjarabicova


Krásna aj nebezpečná exotika

V Tanzánii napríklad Patris natrafila na dobrých ľudí z kmeňa Masajov, keď sa vydala bicyklom na výlet okolo sopky. „Vybrala som sa sama do neznáma na celý víkend a nevedela som, kde prespím. Našťastie mi Masajovia pomohli s nocľahom,“ spomína na pekné zážitky. Lenže ako to už býva, na cestách sa prihodia aj tie menej radostné a v exotike dokonca aj nebezpečné situácie. Najväčšie zúfalstvo zažila v africkom národnom parku, kde ich aj s Tomom naháňal obrovský samec slona. „Mal zrejme zlú skúsenosť s domorodcami, ktorí do neho hádzali kamene a strieľali po ňom, tak nám dal jasne najavo, kto je v divočine pánom. Približne dvesto metrov nás naháňal a mali sme jediné šťastie, že v tom momente Tom zachoval pokoj a vyviazli sme bez ujmy.“ Kto sa ale bojí, nech nejde do lesa, týmto heslom sa dvojica riadi. Strach je totiž podľa nich najväčší zlodej zážitkov. A tých má teda zamilovaný pár neúrekom. „V dome na Zanzibare sme mali niekoľko jedovatých škorpiónov či jedovaté stonožky. V Botswane i v Tanzánii sme často spali v divočine a počuli okolo seba revať levy, videli a počuli sme hyeny, nebezpečné byvoly, ráno sme našli stopy leopardov, slonov i hrochov pár metrov od stanu. Môže to znieť hrozivo, no cestovanie nám stále omnoho viac dáva ako nás ohrozuje alebo nám berie,“ vraví dobrodružná fotografka a blogerka a jeden desivý príbeh pridáva aj Tom. „V Zambii sme si nevedomky stopli drogových dílerov. Mali nás zobrať do mesta, no namiesto toho nás zaviezli do podivnej štvrte plnej ich zákazníkov. Vtedy sme sa vážne dosť báli.“

V Zambii si dvojica nevedomky stopla drogových dílerov.
Zdroj: Instagram @patrisjarabicova


Cestovanie v čase Covidu

Cestovatelia okúsili počas ôsmich mesiacov, ktoré strávili v Afrike, aj miestne zdravotníctvo. Tom totiž dostal koronu. Najskôr si však myslel, že je to malária. „Ordinácia v nemocnici bola vlastne len malá miestnosť so stolom, dvomi stoličkami, storočným ležadlom a prázdnou skrinkou na lieky. Doktorka mi spravila rapid test a oznámila mi, že som chytil Delta mutáciu. Odľahlo mi, lebo malária by bola horšia. Dostal som nejaké lieky, ktoré som si ale ani raz nedal, a poslali ma na týždeň do domácej karantény.“ Patris sa o partnera starala, pretože prvé tri dni to s ním vraj bolo dosť zlé. Sympatický Čech s humorom hovorí, že za peniaze, ktoré od začiatku pandémie vrazili do všetkých tých testov a certifikátov by už mohli mať aj letenky okolo sveta.

Strach je podľa Patris a Toma najväčší zlodej zážitkov.
Zdroj: Instagram @patrisjarabicova


A ako je to vlastne v koronou v krajinách, kde cestovali? Aké opatrenia tam vládnu a ako sa k celosvetovej pandémii stavajú miestni? „Na Sumatre nám to niektorí dávali riadne vyžrať, akoby to bola naša vina. Spočiatku nás brali ako hrozbu a kamkoľvek sme prišli, kričali korona, korona! Turizmus sa zastavil a zúfalí miestni sa z nás snažili dostať každý cent. V Afrike mala každá krajina iný prístup. V Tanzánii akoby Covid ani neexistoval, lebo prezident vírus popieral. Naopak v Zambii cesty lemovali billboardy s nápismi Covid je skutočný a ľudia v interiéri nosili rúška. V Botswane ľudia dodržiavali nariadenia a rúška nosili prakticky všade. Boli dosť vystrašení aj z nás, lebo verili, že je to choroba hlavne bielych ľudí a že sa na ňu okamžite umiera,“ spomínajú Patris s Tomom. Najväčším problémom však bolo vyznať sa vo všetkých tých nariadeniach, pretože ani samotní úradníci či colníci nemali aktuálne informácie. Na druhej strane si však slovensko-český pár pochvaľuje, že si mohli užiť najkrajšie poklady Afriky takmer bez turistov. V obvykle preplnenom národnom parku Serengeti v Tanzánii vraj za celú dobu stretli len zo desať áut, čo je veľká rarita.

Viac fotiek z ich ciest si pozrite v našej FOTOgalérii.


Celý článok a viac dobrodružstiev Patris a Toma si môžete prečítať v aktuálnej EMME.

Novembrová EMMA je plná inšpiratívnych rozhovorov o odvahe zmeniť svoj život.
Zdroj: Archív