V posledných mesiacoch som sa prepracovala k veľmi príjemnej štvrtkovej rutine. Uvarím si čaj, vezmem do ruky mobil a s chuťou sa začítam do článku, ktorý mi pravidelne chodí od občianskeho združenia Kurník. Píšu ho ženy pre ženy a vždy na tému, ktorá rezonuje alebo ešte len v ženskom svete rezonovať bude. Naposledy som sa nevedela odtrhnúť od Manifestu nepekných žien. „Neviem, čo si počať s tými rečami, že ak sa raz cítiš pekná, tak aj pekná si. Ále, hybajte voľakde. To ste asi na vlastnej koži nezažili rôzne narážky od ľudí, ktorí rozhodne nie sú kompetentní hodnotiť vašu telesnú konštitúciu. Reakcie okolia vás uzemnia, jasne vám určia v rebríčku od jedna do desať pozíciu, ktorá vám prináleží,“ píše Jarka Gajdoschíková a ja si uvedomím, že má pravdu. Že sa v spoločnosti akoby kastujeme na pekné a tie, hm, menej krásne.

„V živote som zažila oboje: v istých obdobiach svojho života som spadala do kategórie pekných žien, v iných som bola z tejto privilegovanej spoločnosti škaredo vyobcovaná,“ pokračuje Jarka a nahráva tým otázke, čo vlastne rozhoduje o tom, v ktorej kategórii skončíme. Keď sa do tejto témy na Twitteri pustila známa blogerka Cora Harrington, strhla lavínu menom „thin privilege“ (privilégium štíhlych). „Na to, aby ste mali privilégium štíhlych, sa vôbec nemusíte cítiť štíhla. Štíhlosť nie je pocit. Keď vás ostatní považujú za štíhlu, tak ste štíhla. Keď vkročíte do akéhokoľvek obchodu s oblečením a očakávate, že tam pre vás bude nespočetne veľa možností, ako sa obliecť vo vašom čísle, tak ste štíhla,“ napísala Cora a jej slová zdieľali stovky žien. „Keď ma niekto vidí jesť sušienku alebo držať kornútik so zmrzlinou, nezazerá na mňa so znechutením. Aj to je privilégium štíhlych.“

Tučné rovná sa nepekné?

Na druhom brehu tejto rieky stojí takzvaná fatphobia. V Amerike známa ako sizeism a vo Francúzsku ako grossophobia. Uchu lahodiaci termín v slovenčine sa hľadá ťažko, ale ide o diskrimináciu pre nadváhu, ktorá sa zďaleka nekončí pri nevhodných poznámkach okolia. Tie sú len začiatkom. Ženy s nadváhou mávajú často problém pekne sa obliecť, nájsť si prácu, partnera, získať povýšenie či adekvátny prístup od lekára.

Neskutočné, čo všetko spraví s vašou postavou Photoshop.
Neskutočné, čo všetko spraví s vašou postavou Photoshop.
Zdroj: Instagram

Zatiaľ čo sa diskriminácia na základe rasy, vierovyznania, pohlavia či sexuálnej orientácie považuje za neprípustnú, predsudky voči ľuďom s nadváhou sú spoločensky tolerované. Vo Francúzsku to na vlastnej koži pocítila Gabrielle Deydier, ktorú z práce v školstve údajne prepustili preto, lebo neprijala ultimátum, aby schudla. V knihe Nerodíte sa tučné napísala, že kolegovia o nej tvrdili, že jej vyššia váha súvisí s lenivosťou a nižším IQ. S absurdným spájaním miery inteligencie s číslom na váhe sa stretli mnohí ľudia s nadváhou. Alebo sa minimálne dostali do situácie, keď sa pre nevhodné poznámky cítili ako menej bystrí. „Niekto mal stále potrebu dávať mi rady, ako mám schudnúť, čo mám jesť, ako sa mám hýbať a vlastne aj ako mám žiť. Niekedy aj úplne cudzí ľudia, ktorí asi nechápali, ako trápne sa pri tom cítim. Najmä keď mi hovorili veci, ktoré každý dávno vie a ktoré som, samozrejme, mala už aj na vlastnej koži vyskúšané. Vtedy som mala pocit, že si o mne myslia, že som menej inteligentná alebo lenivejšia, než sú oni,“ priznáva Lucia Kubišová, ktorá nedávno prešla radikálnou zmenou v relácii Extrémne premeny.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.